Náš člověk v Rusku a na Ukrajině- aneb Len smrť je dostatočne objektívna


Napsal Sériový samovrah

Je to jen pár  dnů, co jsem představoval na Kose  slovenského Kosíře s nickem Seriový samovrah. S předpokladem, že se co nevidět ozve znovu. Tentokrát  z Ruska nebo z Ukrajiny. Kde  se pohyboval a pohybuje. Takže Kosa má  svého člověka  přímo tam, kde  se  dnes tvoří dějiny.   Věřím, že  Seriový samovrah bude  psát na Kosu o tom, co vidí namístě i nadále. Proto mu hned otevírám autorskou rubriku -Sebevraždy  Seriového samovraha. Omluvte  případné překlepy  a podobné drobnosti. Text byl psán na mobilním telefonu a  moje  znalosti psané slovenštiny nejsou úplně super.

 

Sedím vo vlaku na trase Bratislava-Moskva, ktorá vedie vedie cez Ukrajinu. Tých 40 hodín v klaustrofóbnom kupé a malá ulička na konci vagóna, kam chodím fajčiť sú obrovským priestorom na premýšľanie.

Ubehlo už dlhých 8 mesiacov, odkedy som takto cestoval naposledy. Bolo to presne 20. februára, v čase vrcholiaceho Majdanu. Pamätám si ako mi sprievodca priam otcovsky dohováral, aby ma ani nenapadlo v Kyjeve niečo fotiť a radšej nech ani nevychádzám z vagóna. Vtedy ešte nikto z obyčajných Ukrajincov ani v tých najbujnejších predstavách nesníval, kam to ich krajina dotiahne.

V tom čase som si ešte sem-tam dopisoval s kamarátkou z Kyjeva. Keď Majdan začal, koncom roka 2013, tak som jej poprial veľa šťastia v ich boji so skorumpovanou vládou. Neskôr som jej napísal, že som znepokojený z vyčíňania ultras a neonacistov. Odpovedala pokojne, že tam sú všetky vrstvy spoločnosti, predovšetkým obyčajní ľudia. Keď som februári, to už som bol v Rusku, napísal post na facebooku, že gratulujem Ukrajine k národnej samovražde a aby si odložili armatúry a dlažebné kocky, pretože ich budú do troch rokov potrebovať, keď im Európska únia zdevastuje poľnohospodárstvo a metalurgický priemysel, ale to už nebude proti nim stáť neozbrojená polícia a nikto zo západných politikov im čaj nalievať nebude. Vtedy mi napísala, že zrejme čerpám zo zlých zdrojov a že ruské médiá sú plné propagandy. Nanešťastie som čerpal z osudu vlastnej krajiny a už známeho priebehu a výsledku iných farebných revolúcií. Na moju poslednú správu, či je presvedčená o tom, že ide Ukrajina v budovaní svojej civilnej spoločnosti a s novou oligarchiou tým správnym smerom, neodpovedala. To bolo v marci. Odvtedy nekomunikujeme. Možno som sa stal „vragom“ Ukrajiny.

Dnes je koniec októbra 2014 a keď budem vystupovať z vlaku, Ukrajinci si budú vyberať svojich zákonodarcov do Verchovnej rady. Už teraz je jasné, že opozícia a umiernenosť sa na dlhší čas z Ukrajiny vytratí. Len ešte presne nevieme, ktorí z tých šialencov vo vyšívankách budú zostavovať vládu. Priznávam, že nie som optimistom ani v tom, že nová vláda „Jedinej Ukrainy“ nebudie chcieť definitívne „vyriešiť“ otázku Donbasu a opolčenia.

Od februára pretieklo na juho-východe Ukrajiny už mnoho krvi a dopadlo mnoho granátov, najmä do civilných oblastí. Kto vie ako začal Majdan, ako prebiehal a v čo vyústil, kto videl Luhansk a Doneck po ostrelovaní Gradmi, potrhané telá žien, detí, starcov, náreky pozostalých, zničený majetok, ktorý si tam ľudia celý život budovali, iste môže potvrdiť, že médiá zlyhali. Tak ako napríklad v roku 1999 alebo 2003, tak aj v roku 2014.

To, čo napíše, či skôr preberie nejaký pisálek z tzv. serióznych médií na Slovensku alebo Čechách ma vôbec nezaujíma. Viem ako kompilujú a radia správy, často s udaním zdroja jednej strany a bez naznačenia súvislosti. Omielajú jednu mantru dookola. Proruskí separatisti, ruská agresia, ruská propaganda, anexia Krymu, ruská hrozba, no autentické videá z Donecka im za zverejnenie nestoja. Pre mňa z toho vyplýva to, že sú buď hlúpi a bez adekvátnej intelektuálnej kapacity, potrebnej na vyhodnocovanie rôznych informačných zdrojov alebo nedisponujú dostatočnou kapacitou morálnou, sú nejakým spôsobom úplatní a (ne)informujú účelovo. Od takýchto naozaj nepotrebujem počúvať o ruskej propagande a o tom, že iné – prevažne alternatívne médiá sú konšpiračné.

Cameras saves the world. Tento odkaz nieslo jedno video, zložené z niekoľkých nezostrihaných autentických záberov z Odesy. Internet je plný autentických materiálov. Aj na Ukrajine má takmer každý smartfón a prístup na internet. Dnes si môžeme pozrieť zábery priamo z bojov, z bombardovania, z ľudského utrpenia a umierania. Len smrť je dostatočne objektívna, ak ide o civilistov. Nesledujem prioritne ruské médiá, ani viac ako západné, ale viem, že tie ruské, narozdiel od západných, ostrelovanie civilných objektov ukazujú denne. Nedivím sa, že ich na Ukrajine zakázali a na Západe ignorujú. Pravda býva často tým najhorším druhom propagandy a ten, kto sa jej štíti, má na to zrejme dobrý dôvod.

V tomto konflikte má „morálne navrch“ podľa môjho názoru Novorusko, bez ohľadu na to, že Rusko posiela bojovať na Donbas „kontraktčikov“, ako som sa hneď po príchode do Ruska dozvedel. V tomto si nemôžu s vládou v Kyjeve, ani so samotným Západom vonkoncom nič vyčítať. Takže považovať to za dôvod ku sankciám, či za ruskú agresiu a posilňovanie prítomnosti NATO v Európe, je eufemisticky povedané, pokrytecké. Z geopolitického hľadiska vidím kroky Ruska v otázke Ukrajiny za oprávnené, napriek panike väčšiny pseudoliberálov.

Kto nevidí ukrajinský nacizmus, kto nevidí majdanský resultát pre Ukrajinu, ale aj celú Európu, mal by si pretrieť optiku a následne si prečítať niečo o Európskej únii a ideách, na ktorých by chcela stáť. Alebo false advertising?

Příspěvek byl publikován v rubrice Sebevraždy Seriového samovraha se štítky , , . Můžete si uložit jeho odkaz mezi své oblíbené záložky.