Mikuláš ,čo mi dáš .. ?


napsal tatko

Tak sme  s deckami absolvovali “ Mikuláša “ .
Základná škola,kam tie väčšie z našich detí chodia.Atmosféra v telocvični pripomína ROHácke kulturáky spred štvrťstoročia.
Škôlkari spievajú pesničky o Mikulášovi.Starší žiaci zahrali predstavenie o anjelovi a čertovi. Učiteľ hudobnej výchovy sprevádza zbor piatakov na el. klavíri.Pred príchodom samotného Mikuláša so svojim sprievodom a balíčkami,z ktorých tento rok už „netrčí“ pán starosta,pani riaditeľka upriami pozornosť na krátku videoprojekciu.
Nemenovaná nadácia v nej na pozadí dojímavých portrétov nabáda na zbierku.Pomoc na zabezpečenie nevyhnutnej zdravotnej starostlivosti a podporu rodín trpiacich pacientov.
Pokladnička je pri vchode.

Potom čo Mikuláš spoza buničitej brady obdaruje drobcov, program pokračuje ďaľším vystúpením.
Na chodbách improvizované stánky zo školských lavíc tvoria vianočné trhy s výrobkami žiakov a rodičov.
Školník s telocvikárom prenášajú velikánsky hrniec s kapustnicou.
Girlandy,vata a hviezdičky.
Punč.
Chodby plné detí,rodičov a žiakov v kostýmoch z vystúpení.
Anjeli a čerti.
Príjemná atmosféra,pekný program,dobrá práca z nadšenia, vysoko nad rámec povinnosti či formálnosti.

Potlesk a v duchu veľké poďakovanie.

Prečo mi ale napriek ponúknutým medovníčkom ostáva na jazyku horká slina?

Charita.

S touto témo ani po dvadsiatich piatich rokoch niesom vysporiadaný.

Pre lepšie pochopenie kontextu-malá odbočka.

V našej malej krásnej krajinke pred pár dňami padali hlavy pre odhalené „kauzy“ v zdravotníctve.

Viac než násobne predražené nákupy zariadení z verejných zdrojov.

Násobne vyššie platby zdr.poisťovní ako za rovnaké výkony napr. v Nemecku.

Padla ministerka zdravotníctva.Padol predseda parlamentu,dlhodobo spájaný s medicínskym biznisom.

Stolička sa zachvela aj pod premiérom,hoci „vyvodil“ zodpovednosť.

Tá by však mala mať formu neovplyvneného vyšetrovania a nezávislého odsúdenia,nie tichého odchodu do ústrania-možno pokračovať v kšeftovaní s ľudským utrpením.

Preto nemôžem „zdravotnícku“ charitu prehltnúť.

Chápem ju ako výsmech občanovi,platiacemu dane a zdravotné poistenie.

Drahý občan,keďže sme polovicu prostriedkov,ktoré si nám dal, presunuli na naše súkromné účty,ostáva nám len na takú „polovičnú“ starostlivosť.Ale veríme na tvoje dobré srdce-daj nám ešte aj z toho mála,čo ti ostalo,aby tí chudáci netrpeli.

Namieru šitý oblek zamestnanca nadácie je potom už len úškrnom hyeny.

Súcitim s trpiacimi.Sám svojou prácou pomáham deťom bez rodičov.Povedať – nie- na požiadanie  , je pre mňa stále to najťažšie.

Napriek tomu ak niekde na ulici stretnem ľudí s kasičkou,žltými kvetinkami a pod. ,slušne odmietam so slovami: prepáčte,platím dane.

Příspěvek byl publikován v rubrice tatkovy lekce se štítky , , . Můžete si uložit jeho odkaz mezi své oblíbené záložky.