Normal People Scare Me


pro https://vlkovobloguje.wordpress.com/ napsal Seriový samovrah

Tento nadpis nieslo jedno tričko, v jednom e-shope, keď som, takpovediac, nakupoval. Hneď ma napadlo, že jeho autor zrejme takisto, na dennej báze, číta slovenské mediálne výplody. A keďže naše médiá sa prezentujú ako normálny názor pre normálnych ľudí, tak musím tomuto tričku prisúdiť aj hlbší zmysel, pretože nielen v poslednej, ale predovšetkým, aj mňa normálni ľudia desia.

Bude to už mesiac, čo som sa vrátil z Ruska a vlkovi som ešte pred cestou sľúbil po návrate naklepať pár dojmov a postrehov. Ako sa vraví, nebolo kedy. No pravdu povediac, nebol som tam za nejakou investigatívou, ale čisto osobne. Žiadne bývanie v hoteli, žiadny nezmyselný turizmus po Červenom námestí a nebol som si pozrieť ani Lenina. Žil som v rodine, v starej tzv. chruščovke, kde práve robili remont, chodil som do obchodu, nakupoval jedlo a ako inostranec z Európy som sa motal po Podmoskoví.

Vytešený z kurzu 59 rubľov za euro, pretože vo februári som menil za 49, čo je smiešne v porovnaní s tým, čo bolo nejaký ten utorok dozadu. Dostať za 100 € 10 tisíc rubľov by bola teda veľká radosť pre turistu, keď cigarety som kupoval za 60 rubľov a benzín stál 34 rubľov za liter, nehovoriac o vynikajúcom chlebe, ešte teplom, za 17 rubľov.

Čo sa týka cigariet, tak okrem toho, že podraželi od mojej poslednej cesty, doľahol na ne antifajčiarsky zákon. Takže táto vymoženosť dorazila aj do Ruska. Okrem toho, že na začiatku leta prišla v platnosť legislatíva RF zakazujúca fajčenie vo vlakoch, zvláštnym a pre mňa nadmieru humorným sa stal aj samotný predaj cigariet v štýle „uhádni a fajči“. V praxi to znamená, že keď si chcete kúpiť škatuľku a prídete do paládky, musíte vedieť, čo chcete, pretože cigarety sa nemôžu vystavovať. A keď nemajú vašu značku, tak hádate, ktoré by mohli mať, pretože aj keď všade visí zoznam, často nezodpovedá realite.

Najväčšia sranda bola, keď som sa snažil priateľke vysvetliť, čo je to plynomer. Vtedy ma napadlo, nakoľko by nás na Slovensku privatizéri zodrali, ak by sme mali také nerastné bohatstvo, či by to bol len paušál za pár eur s neobmedzením odberom. O tom, že u nás nebankovky poskytujú už mikroúvery na plynové nedoplatky s niekoľko 1000% RPNM som sa už hanbil pochváliť. Ale veď privatizácia kľúčových odvetví je predsa výsadou slobodnej a prosperujúcej spoločnosti a štátny kapitalizmus je pre lúzrov, či ako nám to vtĺkali do hláv? Už si spomínam, menej štátu, menej regulácií, neviditeľná ruka trhu, no free lunch a potom „Hej, štát, treba ďalší bailout.“ Nie je nič také ako slobodný trh a solidarita zároveň.

Priznám sa, že mnohokrát, keď som vyšiel na ulicu, rozmýšľam, či som už na Slovensku alebo ešte v Rusku. Podobné prostredie, rovnaký ruch, ľudia žijú svoje životy ďalej, pracujú, nakupujú, bavia sa, len je tam, pravda, menej rozkopaných chodníkov, kde práve pokladajú zámkovú dlažbu z eurofondov. Viac si uťahujú z USA a EÚ, ktorú celkom opodstatnene pokladajú za akýsi nesvojprávny útvar štátov, že som sa niekoľkokrát musel hanbiť. Na to, že je tam ruská propaganda v plnom prúde, majú celkom jasno. Alebo som podľahol? Málo čítam Zubova, nepočúvam Chodorkovského a ani plagát Pussy Riot mi nevisí na stene. Rýchlo na jediný nezávislý Projekt N, kým nie som úplne zmanipulovaný. Však o nich aj NY Times pekne napísali, že teraz svitá na lepšie mediálne časy v tejto oligarchickej mrákote.

Na každý pád, za najväčší humor nepokladám pri čítaní slovenských, normálnych médií nič iné, ako keď vidím článok o Rusku v štýle „biedni a chudobní Rusi“, „ruská ekonomika kolabuje“ v akomsi kontraste s „nami“ a s „našou“ prekvitajúcou ekonomikou a nadštandardnou úrovňou života, kde často nezlomným argumentom býva priemerná mzda. Úžasná výpovedná hodnota. Hospodárske noviny, hrajúce sa na hospodárske noviny majú tuto jasno. Rusko a Putin everyday. A keď sa prerolujete na koniec článku a chcete si pozrieť meno autora takéhoto mind-changing artiklu, tak sa dočítate, že to už ktosi napísal pre iDnes. Úžasná žurnalistická bieda, keď už sa aj články z iDnes preklápajú do slovenčiny a publikujú.

„Už i Čubička píše, že drahou vlast ovinuly nějaké mraky.“ Napadne ma, keď pomaly každý deň Projekt N stanovuje diagnózy čitateľov a hrozí sa nad tým, že môže existovať taký časopis ako Zem&Vek, či nedajbože vysielať Slobodný vysielač, ktorí si dovolia napĺňať náramne nebezpečnú ideu, akou je odlišný názor a napľuť pritom aj na hviezdy a pruhy. Škandalózne! Pre to by blázni nemali robiť v médiá a preto je treba na nich ukazovať. Tradícia novembra sa nezaprie. Čo sa mňa týka, bolo na čase. Takéto médiá tu mali fungovať už dávno a oni sa objavili takmer po 25 rokoch. Je mi jasné, že tu je kvôli nim zloba, veď od novembra tu neprebiehala poriadna verejná diskusia aj o inom pohľade na závažné spoločensko-politické udalosti a nikto tu za ten čas nenakopol zahnívajúce paradigmy. Dokonca som sa nedávno dozvedel, že na Donbas padajú bomby a ľudia žijú v podvaloch. Ale odkiaľ sa tie bomby vzali pre Človeka v tiesni nie je zrejme jasné, hlavne, že môže pomáhať s prostriedkov EÚ. No istým dámam a pánom z Kongresu je naopak jasné všetko, o čom svedčí ich veľmi plodné decembrové schvaľovanie rezolúcií a zákonov. Vedia všetko o ruskej agresii a invázii, o páde boeingu MH17, ako urobiť z novej ukrajinskej demokracie poriadny kaliber, čo a koho sankcionovať. United Sanctions of America a priľahlé kolónie od Lisabonu až po Vilnius budú brániť demokratické štandardy až do posledného kubíku plynu. „Člověk chtěl být gigantem a je hovno“, hovorí si Boyko Borisov a celé Bulharsko, keď im ostal akurát tak Lost Stream.

Hovorí sa často o akomsi ruskom Majdane. Čo to je? Veď tam všetci vidia do akých sračiek sa dostala Ukrajina, majú tam rodiny a vedia o koľko sa im zvyšujú životné náklady. Keď počujem meno Jaceňuk, tak ma napadne fráza zo Škřivánkov na niti, že „tenhle člověk neskončí přirozenou smrtí.“ Neviem ako by skončil taký politik, ktorí by Rusom niekoľko násobne zdvihol cenu za plyn a oháňal sa tam západnými hodnotami.

Človeku na to, aby prežil túto informačnú blokádu a manipuláciu, viac, či menej spôsobenú hlúposťou, neostáva nič iné len sarkazmus. Aj Umberto Eco raz povedal, že skutočnými komentátormi bývajú satirici, ktorých pohľady a názory môžu byť cennejšie ako skvele zdokumentované odhalenie. Ako keby si aj on poplával v informáciách nášho hlavného prúdu. A ja sa budem riadiť odporúčaniami autorského kolektívu Projektu N, pre ktorých „moderné médiá sú rovnako staré ako demokracia“ a vyhýbať sa normálnym názorom zlučiteľným s ich tradíciou, ktorú oni žijú, pretože normálni ľudia ma desia.

Příspěvek byl publikován v rubrice Sebevraždy Seriového samovraha se štítky , , . Můžete si uložit jeho odkaz mezi své oblíbené záložky.