V4 na rozcestí?


napsal Rys Ostrovid

Po hodně  dlouhé době  se zase autorsky ozval vůbc  první slovenský autor Kosy  -Rys Ostrovid. A přiznávám, že mne docela  zaskočil. Přesvědčil mne dokonale o tom, že  mi v domácí politice leccos  začíná utíkat. Například , že vzniklo sdružení s názvem Slavkovský trojúhelník…   Už jen za to patří Rysovi velký  dík.  A  samozřejmě hvězdy. Při jeho obnovené autorské premieře. Díky předem vám všem za ně.

Slavkovský trojuholník – rival Vyšehradskej skupiny?

(Dariusz Kalan, Poľský inštitút pre medzinárodné vzťahy)

„Formát a ciele tzv. Slavkovského trojuholníka, založeného na konci januára, zatiaľ neboli signatárskymi štátmi (Rakúsko, Česká republika a Slovensko) jasne definované…..Iniciatíva by sa mohla vyvinúť smerom k regionálnej platforme zameranej na zlepšenie vzťahov v energetike a infraštruktúre, k projektu na implementáciu ľavicovej ekonomickej doktríny v EÚ alebo k proruskej avantgarde. Bez ohľadu na konečné zameranie trojuholníka, jeho vytvorenie je problémom pre Vyšehradskú skupinu. Deklarovaný rozsah jeho aktivít vrátane nápadu konzultácií pred Európskou radou je taký rozsiahly, že by mohol duplikovať niektoré projekty V4…..Medzi oblasťami záujmu zmienenými pre rok 2015 boli transportná infraštruktúra, energetická bezpečnosť, zamestnanosť mladých, cezhraničné vzťahy, sociálna dimenzia európskej integrácie a krajiny susediace s EÚ…..Deklarácia (o vzniku tohto regionálneho zoskupenia, pozn. Rys Ostrovid) je výsledkom česko-rakúskeho zblíženia, symbolickým začiatkom ktorého bola návšteva českého premiéra B. Sobotku vo Viedni v roku 2014 a recipročná návšteva jeho rakúskeho náprotivku Wernera Faynmana v Prahe o mesiac neskôr…..V druhej polovici 2014 sa Sobotka tiež stretol so slovenským premiérom R. Ficom. Bola to česká strana, ktorá navrhla Bratislave – predovšetkým vďaka jej záujmu o infraštruktúrne a energetické problémy – účasť v iniciatíve…..Drulák (autor deklarácie, štátny tajomník ministerstva zahr. vecí a bývalý riaditeľ IIR think tanku) tvrdil, že blízka spolupráca medzi (Českou republikou a Rakúskom, pozn. R. O.) by sa mala stať štartovacím bodom pre rozšírenie regionálnej aliancie a zahrnutie ďalších krajín ako Chorvátsko a Slovinsko…..Aliancia s ľavicovými lídrami Rakúska a Slovenska by mohla byť odpoveďou na zlyhanie plánov českých konzervatívcov na koalíciu s Veľkou Britániou založenou na antieurópskom sentimente…..Čo môže byť prekvapujúce, je nie posun Českej republiky k južnému susedovi ale skôr vcelku pozitívna odpoveď Viedne…..Zblíženie s Prahou by sa malo vysvetľovať nielen ako úsilie zlepšiť susedský dialóg, ale aj v geopolitickom kontexte. Rakúsko pod socialistickou vládou implementovalo politiku „stavania mostov“ medzi EÚ a Ruskom, čo v praxi často znamenalo obranu pozícii Moskvy…..Vďaka českému a slovenskému odporu k silnejším sankciám Viedeň začala vidieť v týchto dvoch krajinách potenciálnych spojencov v EÚ. To by mohla naznačovať rakúska iniciatíva, osvojená ostatnými signatármi, na koordináciu pozícií „trojuholníka“ pred každou Európskou radou…..Izolácia pre Maďarsko, problém pre Poľsko: hoci to bol maďarský premiér V. Orbán, ktorý hovoril o vytvorení protisankčnej koalície v EÚ, vďaka ideologickým rozdielom a reštriktívnej ekonomickej politike, ktorá zasahuje rakúske spoločnosti a banky pôsobiace v Maďarsku, jeho účasť v deklarácii by pravdepodobne Faynmanom nebola akceptovaná…..Hoci iniciátori tvrdia, že projekt nie je rivalom pre Vyšehradskú skupinu (V4), jeho založenie zostáva problémom. Potreba zlepšiť vzťahy s Rakúskom, zdôrazňovaná Prahou, mohla byť dosiahnutá buď cez Vyšehrad Plus, alebo bez vytvorenia akýchkoľvek štruktúr, skrze zintenzívnenie dvojstranných vzťahov…..Bez ohľadu nato by Poľsko nemalo iniciatívu ignorovať a namiesto toho by malo posilniť krízou oslabenú vyšehradskú spoluprácu.“

celý text v anglickom jazyku – http://www.pism.pl/files/?id_plik=19252

Najšokujúcejší článok, aký si kedy prečítate o maďarskej zahraničnej politike pod V. Orbánom

(Csaba Tóth, Budapestsentinel)

„Proruská maďarská zahraničná politika poburovala celú Európu celý rok, lebo premiér odmietal uznať, že ukrajinská kríza vytvorila úplne novú situáciu. Reakcia na ostatnú návštevu V. Putina jasne ukázala, že v tom už nemožno pokračovať. Budapešť stratila Poľsko, jedného z najbližších spojencov a vyšehradská spolupráca je v troskách. Premiér sa teraz podujal uskutočniť korektúry a Petra Szijjártóa pri tom použiť neplánuje…..Viktor Orbán sa naháňal za rubľami, lírami a reálmi až do bodu, keď sa uprostred svojho veľkého pragmatického podujatia obzrel v januári 2015 za seba a zistil, že Maďarsko je znepokojujúco samo…..V priebehu mnohých rokov maďarský premiér budoval svoje verejné prejavy na jednej téme: nové vetry zaviali vo svetovej politike, a zaviali z východu, zatiaľ čo západ je v úpadku a čoraz lenivejší. Ale nikto sa nemusel báť, pretože maďarská vláda pochopila odkaz znejúci vo vetre skôr ako všetci ostatní – toto by mohol byť sumár ideológie stojacej v pozadí krokov Orbánovej vlády, ktoré boli EÚ vysoko kritizované…..Pravda je, že Orbán bol vo svojej vláde medzi poslednými, ktorí pochopili, ako zle predpovedali európske trendy. Vtedy sa však už maďarská politika nachádzala na zlej ceste viac ako rok. Neboli sme jednoducho schopní uchopiť smer, ktorým sa hýbal svet…..Na jar 2014 ukrajinská kríza vytvorila úplne novú geopolitickú situáciu, ktorá prepísala všetky predchádzajúce procesy. Do určitej miery, až do tohto bodu mohol byť Orbánov pragmatizmus racionálny, znamenajúci ekonomické a politické otvorenie sa Rusku. Ale po tomto bode spôsobil enormné škody…..Ako výsledok situácie na Ukrajine, atlanticizmus je na vzostupe všade v stredo-východnej Európe. Krajiny susediace s Maďarskom sa všetky upísali tomuto trendu. Vzťahy US-EU sa stali dôležitejšími rovnako ako celý región, čo zdvihlo ich politickú hodnotu a vplyv na svetovom trhu. Maďarsko sa však stále hýbalo opačným smerom. Čiastočne preto sa samotné základy starého Orbánovho sna o stredoeurópskej aliancii, ktorá nahradí západnú orientáciu, zrútili. Toto je skutočný zdroj Orbánovej mizérie, nie vzďaľujúci sa Brusel a Washington, protirečenie ktorým sa stalo jediným účelom jeho politiky, ako Indexu povedala osoba stojaca v pozadí zahraničnej politiky druhej Orbánovej vlády…..Na konci januára bola v českom meste Slavkov u Brna (známemu ako Austerlitz, miestu, kde pred 210 rokmi Napoleon rozdrvil zjednotenú rakúsko-ruskú armádu) podpísaná dohoda o platforme spolupráce medzi premiérmi Českej republiky,Rakúska a Slovenska.

Slavkovský trojuholník môže učiniť vyšehradskú spoluprácu insignifikantnou, špeciálne preto, že Poľsko, ďalšia krajina V4, má o ňu čoraz menší záujem. Krajina s 38 miliónmi ľudí, Poľsko, sa v súčasnosti pokúša hrať s „veľkými chlapcami“ namiesto so stredoeurópskymi krajinami a chce oživiť poľsko-nemecko-francúzsky trojuholník. Medzitým tradičné chorvátsko-maďarské priateľstvo je tiež v troskách vďaka úplatkárskému škandálu MOL-INA…..Počas posledných troch – štyroch týždňov premiér pochopil, že to znamená izoláciu Maďarska v dlhodobom horizonte. Pri pohľade zvonku vyzerá Maďarsko prepletené s Ruskom omnoho viac ako v skutočnosti je, povedal Indexu dlhoročný pracovník zahraničných vzťahov pri objasňovaní pozadia udalostí posledných týždňov. Návšteva V. Putina 17. februára vyzerala ako vrchol maďarsko-ruského priateľstva iba zvonka, hoci dojem takto vyvolaný bol veľmi silný. V skutočnosti už v tom čase bol Putin vnímaný ako bremeno na chrbte väčšiny vládnych predstaviteľov v Budapešti. V tej dobe si už bol Orbán rovnako dobre vedomý, že prijatie Putina je červenou zástavou pre regionálnych partnerov, ktorí sa úplne postavili po boku Ukrajiny…..Pokúsiac sa vziať veci do vlastných rúk, premiér v náhlivosti zorganizoval „korekčnú cestu“, kyjevská návšteva však skončila chladným prijatím, srbská skončila bez signifikantnej odozvy a varšavská menšou katastrofou. Čiastočne z dôvodu nedostatočnej prípravy, a čiastočne kvôli tomu, že púha zdvorilosť nedokázala negovať škodu takého rozsahu.

Celý text v anglickom jazyku: http://budapestsentinel.com/articles/the-most-shocking-article-you-will-ever-read-about-hungarian-foreign-policy-under-viktor-orban/

Moja poznámka na záver: pokúsil som sa vytiahnuť to najpodstatnejšie z oboch textov, snáď sa mi to podarilo. V niektorých momentoch som si pri prekladaní nebol úplne istý, takže uvítam prípadnú korekciu skúsenejších angličtinárov. Prial by som si, aby sme v podobe tzv. Slavkovského trojuholníka boli svedkami začiatku niečoho, čo sa o niekoľko desaťročí bude označovať ako dajme tomu stredoeurópsky vektor európskej politiky. Teda skutočná stredoeurópska politika, nie militantný poľský antirusizmus ale rovnako nie asertívny maďarský prorusizmus. Niečo medzi tým.

Příspěvek byl publikován v rubrice Hosté se štítky , , . Můžete si uložit jeho odkaz mezi své oblíbené záložky.