Umenie vojny. „Najlepšia vojna je tá, ktorá sa vôbec nezačala“ /Sun Tze/.


napsal Pacho

Generál Sun Tze v žiadnom prípade nemohol vedieť, že jeho legendárne „Umenie vojny“ sa bude citovať aj vyše 2500 rokov po jeho narodení /544 p.n.l./ a že jeho tézy o plánovaní, stratégii, taktike, lesti, úskoku a manipulácii s protivníkom s využitím prekvapujúcich prvkov, budú aktuálne aj v dnešnej dobe. Tak sme sa v súlade s týmto umením zase dočítali, že Rusi posielajú zbrane a vojakov na Ukrajinu a tvrdí to – nemenovaný zdroj z NATO. Nemenovaný, nezistiteľný a neviditeľný ako vždy. Nič nové pre normálnych. Pre na duchu upadajúcich hlupákov ako pokropenie živou vodou. No poďme sa pozrieť na súčasné umenie vedenia vojny na Ukrajine z opačnej strany. Prečo tam Rusi nie sú. Lebo prečo tam sú nám zase na TA3 vysvetľoval tragikomicko zúfalý a asi z vlastných lží vystresovaný Duleba a to už bol pre istotu bez oponenta. Ešte raz – prečo tam Rusi nie sú. Ako to chápe analytik Rostislav Iščenko z Centra regionálnych štúdií /pravdepodobne nejaká ruská obdoba amerického Friedmanovho Stratfor/.

„Zvyšujúci sa počet ľudí podporuje sporný názor, že Rusko malo rýchlo obsadiť Ukrajinu už v marci 2014. Žeby sa mali riadiť príkladom USA a chrániť svoje záujmy na celom svete. No vo svetle terajšieho pôsobenia „úbohých Saudov“ v Jemene je potrebné pozrieť sa – aké realistické sú takéto myšlienky a či by ich realizácia zodpovedala záujmom Ruskej federácie“. Ďalej konštatuje:

„Tak za prvé. Ruské ozbrojené sily sa nemôžu nafúknuť ako z gumy. Na zabezpečenie stabilného režimu v Kyjeve by muselo byť na Ukrajine umiestnených najmenej stotisíc vojakov natrvalo. To je minimálny počet za priaznivých okolností. V prípade, že by sa USA podarilo zorganizovať banderovský odpor, počet vojakov by musel byť zvýšený najmenej dvojnásobne. Je treba tiež počítať s nevyhnutnými stratami. Aj keď je veľká nádej, že by boli malé. Pri takomto nasadení vojakov by zase bolo potrebné zaceliť diery v iných oblastiach. Tam kde pôsobili predtým. Ak by Rusko začalo riešiť všetky problémy vojenskou cestou, tak by nastal tucet ďalších kríz vyžadujúcich si analogicky vojenskú reakciu. Tam by už jednoducho nebolo dosť vojenských síl na ďalšie expedičné zbory.

Za druhé. Znamenalo by to úplný krach hospodárskych vzťahov so Západom. Ruská ekonomika sa môže takémuto vývoju prispôsobiť len za podmienky zabezpečenia minimálnych potrieb spoločnosti. Zavedením systému bolestivo pripomínajúcim vojnový komunizmus. Postupnou distribúciou potravín a priemyselného tovaru, umelým obmedzením dopytu po tovare nevyhnutnom na obyčajné prežitie. Momentálne takýto systém pre spoločnosť zvyknutú na hojnosť nie je vhodná, lebo každý má čo stratiť. V divokých deväťdesiatich rokoch čo sa týka prežitia bol každý ponechaný sám na seba. V ideálnom prípade v horizonte nejakých desiatich rokov by sa mohlo hovoriť o nejakom ekonomickom raste. Za dvadsať rokov by sa mohlo uvažovať o návrate na úroveň života v nie dnešnom ale z konca 50. a začiatkom 60. rokov minulého storočia.

Po tretie. Ak pošlete svojich vojakov niekam, potom musíte prevziať plnú zodpovednosť za okupované územie. Nielen morálne (to je jednoduché), ale aj ekonomicky, finančne, politicky a administratívne. A to všetko stojí peniaze. Veľa peňazí. ZSSR investoval desiatky miliárd skutočných (starých) dolárov do Afganistanu. Zahynulo tam takmer pätnásť tisíc vojakov a boli nútení odtiaľ odísť. ZSSR mal jeden Afganistan, zatiaľ čo Rusko má tucet horúcich miest, kde by muselo poslať svojich vojakov (a to je len na prvý pohľad).

Po štvrté. Vojaci budú musieť byť posielaní všade. Ak sa raz rozhodnete dosiahnuť výsledky s vojenskou silou, musíte vyriešiť všetky Vaše problémy rovnakým spôsobom, aby ste donútili všetkých vzdať sa po prvej vojenskej hrozbe. Ale prax a skúsenosti ukazujú, že práve tam sú vždy tí, ktorí sa takejto hrozby neboja. Dokonca aj USA na vrchole svojej moci v roku 1990, museli prijať „koncepciu súčasného vedenia dvoch vojen strednej intenzity“. Aj keď naozaj nemohli viesť dve vojny strednej intenzity súčasne a koncepcia musela byť revidovaná, skutočnosť, že takáto potreba vznikla, svedčí o tom, že aj jediný hegemón, ktorý mal v tom čase nepopierateľnú vojenskú prevahu na celej planéte, sa neustále stretával s odporom na niekoľkých miestach súčasne. To znamenalo, že bolo potrebné neustále viesť vojnu.

Za piate. USA sa touto cestou dostali do stavu permanentnej demonštrácie sily a trvalého nasadenia ozbrojených síl na zabezpečenie svojich politických záujmov. Výsledkom je, že od polovice 90. rokov, stratili morálnu prevahu. Sú nalomení ekonomicky a finančne. Svoje vojenské sily roztiahli po celej planéte a nie sú schopní dávať narýchlo dokopy tímy spojencov. Príprava na pomery USA malej operácie v Lýbii s krajinami NATO trvala dva mesiace. V Jemene, museli použiť ozbrojené sily Saudskej monarchie, pretože tam na vedenie ďalšej vojny jednoducho nemali dosť vlastných.

Za šieste. Aj keď ZSSR mal spoľahlivých spojencov /ako USA Saudskú Arábiu v Jemene/, kubánski dobrovoľníci bojovali v Angole a režim Pol Pota v Kambodži zvrhla vietnamská armáda, záťaž na sovietsku ekonomiku bol enormný. ZSSR bol najlepší v číslach a výzbroji pozemných síl vo svete (3 milióny ľudí v zbrani, nepočítajúc do toho spojenecké armády). Bol na druhom mieste v námorníctve po USA a bol neustále prítomný vo všetkých svetových oceánoch.

V súčasnej dobe Rusko nemá také vojenské a ekonomické možnosti ako ZSSR v 80. rokoch. Ak aj vtedy sovietske vedenie hľadalo možnosť ako v jednotlivých prípadoch zabrániť priamej vojenskej intervencii, tak teraz je to ešte dôležitejšie. Vojna je posledným argumentom, ktorý sa má použiť iba vtedy ak všetky ostatné možnosti, ako chrániť svoje oprávnené záujmy sú už vyčerpané. Múdry Sun Tze povedal, že „najlepšia vojna je tá, ktorá sa vôbec nezačala“.

Nakoniec Spojené štáty už dve desaťročia bojujú kedykoľvek sa im zachce, proti každému komu chcú a ako chcú a vôbec nedosiahli svoje ciele. Teraz chcú do toho zatiahnuť tiež Rusko.

Dosiahnuť výhru vo „vojne, ktorá sa vôbec nezačala“ je vysoko pravdepodobné. Keď nebojujete nestrácate svoje zdroje. Vaša vojenská sila a Vaše ekonomické príležitosti sa len zvýšia. A budú sa zvyšovať tým viac čím dlhšie budete mimo boja v čase, keď Váš súper bojuje. Nie náhodou USA vyhrali tie vojny v ktorých sa takmer nezúčastnili (WWI a WWII).

Nie je náhodou, že sa snažia vylákať Rusko do boja hneď a zostať v ústraní. A najviac im vadí fakt, že ruskému vedeniu sa podarilo otočiť situáciu: USA sa doteraz zaplietli do mnohých konfliktov a Rusko ako múdra opica z čínskeho príslovia, sedí na kopci a pozoruje súboj tigrov v údolí. Keď sa obaja navzájom vyčerpajú potom zostúpi a stiahne ich z kože.

Najsilnejšou zbraňou ako protivníkovi všetko odplatiť je umožniť mu oslabiť seba v procese nekonečného lovu na nepolapiteľné konečné vojenské víťazstvo a potom prijať jeho kapituláciu. Kapituláciu vyčerpaného nepriateľa, ktorý už nie je schopný bojovať, ale potrebuje Vašu pomoc len na základné prežitie. To je najvyššia zručnosť politika. Hrdinsky ale nezmyselne zomrieť v boji ktorému sa dalo vyhnúť – nie je metóda a nie je výsledok“.

Vyššie uvedený text ruského analytika z Centra regionálnych štúdii možno aspoň z časti vysvetľuje celú hystériu okolo neustáleho hľadania svojho úhlavného nepriateľa. Tiež nenávistné postoje rýchlokvasených politológov, peniacich novinárov z divných denníkov aj klamárske médiá. Nehovoriac o politických sankciách, objavenia ruských hybridných vojen, predvádzania dragúnskych „spanilých“ jázd, manévrov pri ruských hraniciach, „hrdinských“ vyhlásení všelijakých generálov, prezbrojovania, dozbrojovania, vyzbrojovania a zvyšovania počtov jednotlivých armád. Proste Rusi im na návnadu neskočili tak treba začať všetkými silami lepšie fúkať do vojnovej pahreby.

Donútiť Rusov, hrať na Ukrajine podľa západných pravidiel, by mal aj politický teror /pod dozorom CIA/ a vraždy novinárov a odporcov Majdanu, v koordinácii s príchodom amerických výsadkárov. Vývoju vojny do podoby novej chorvátskej Krajiny sa v horizonte niekoľkých mesiacov asi nevyhneme. Ale v takomto kontexte zmýšľania a stratégie „Umenia vojny“ od mnou obľúbeného Sun Tzeho /ktorého som na Kose tiež citoval/, celé to „peremirie“ aj Minsk I. a II. sa mi javí teraz – už v trochu inom svetle.

Zdroje:

https://syriav nfreepress.wordpress.com/2015/04/08/report-44547/

http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/351680-rusi-posielaju-na-ukrajinu-vojakov-a-zbrane-tvrdi-zdroj-nato/

http://www.ta3.com/clanok/1056054/analytik-duleba-na-klucovych-otazkach-sa-v-minsku-nedohodli.html http://cs.wikipedia.org/wiki/Sun-c%E2%80%99

Příspěvek byl publikován v rubrice Pachova zboj se štítky , , , , , . Můžete si uložit jeho odkaz mezi své oblíbené záložky.