Balada o vojakovi


napsal tatko

Vlkův úvod:

Dlouho jsem přemýšlel, jaký článek dám na Kosu k dnešnímu dni.  apořád mne nic  rozumného nenapadalo. Až se  v mé mailové schránce objevila tahle subtilní miniatura od  tatka. Nebylo co řešit. V pár slovech je tu řečeno naprosto všechno.  Co tenhle den znamená.

Včera som celkom nečakane zhliadol nádherné dielo.Film režiséra Grigorija Čuchraja , Blada o vojakovi z roku 1959.Svojho času bol vraj dokonca nominovaný na Oscara.Netuším v súboji s akými snímkami nakoniec neuspel,ale u mňa včera zabodoval stopercentne!V čase Veľkej vlasteneckej vojny (to sa u nás už asi nesluší takto hovoriť,ale naserte si! ja to tak cítim) devätnasťročný Alexej,spojár Červenej armády na fronte v sebaobrane „zabije“ dva nemecké tanky. Stáva sa hrdinom,generál ho navrhne na vyznamenanie.On ale namiesto metálu žiada o deň voľna,aby opravil matke strechu,ktorá zateká.Dostane dva dni na cestu domov,dva na opravu strechy a dva na cestu späť.

Tých šesť dni sa stáva jeho odyseou, zažíva chvíle radosti,sklamania,lásku i prehliadnutie.Keď sa nakoniec s matkou takmer ani nestretne jeho príbeh pre diváka končí. Záverečný komentár oznamuje,že hoci mohol stavať domy,alebo budovať sady,my si ho budeme pamätať iba ako vojaka. Ruského vojaka. Koniec. Bodka.

Schválne o deji nenapíšem viac,nechcem pripraviť o zážitok toho,kto sa rozhodne si toto dielo pozrieť.Vrelo odporúčam a garantujem že film nekončí happyendom.Ja som pri ňom reval,jak brýlaté decko a ani neviem,či od dojatia nad zobrazeným príbehom,alebo z nostalgie nad stratenými cnosťami.Také niečo sa dnes už medzi ľudmi nevidí a vo filme dupľom!Dnes už máme všetko dostatočne rozpytvané,analyzované o všetkom vieme všetko a o niečom aj viac.Vlastne o všetkom,lebo na každú otázku máme milión odpovedí.Čo jedinec,to jedinečná pravda.Pána, s ktorým v sto názoroch súhlasím kvôli jednému označím za nebezpečného. Potom ma to ťaží a váham s omluvou,ale nejde to.Mám predsa pravdu!Ale čo má z toho Alexej?Dnes ešte možno mohol žiť,možno sa tešiť z detí,vnúčat,pravnúčat..A nič! Niesú deti,niesú vnúčatá.Niesú domy ani sady. Koniec.Bodka.

Možno ma dostala ruská propaganda,možno sa na mne podpísala výchova socialistického školstva a možno ma dostal ten starý ruský vojnový film.Neviem.. Ale cítim to tak,že hoci máme akékoľvek pravdy Alexej bol furt ten istý Alexej!Preto si vážim že pán prezident Zeman a aj slovenský predseda vlády,pán Fico ma zastúpia na oslave víťazstva v Moskve a Alexejovi vzdajú hold.A aj napriek tým miliónom právd si myslím,že by takto svojich spoluobčanov mali zastúpiť predstaviteľia všetkých štátov dotknutých nacizmom minulého storočia.Mali by do jedného stáť na Červenom námestí a po zem sa klanať Alexejovi.

V dňoch keď by si všetci moji spoluobčania mali pripomínať sedemdesiate výročie oslobodenia sa na mňa valí stupídna protiruská propaganda a dosť pravdepodobne sa tu zahrávane aj s možnosťou veľkej vojny na európskom kontinente.Správy (ak vôbec takáto kategória ešte existuje),komentáre,fb statusy a blogy – všade čítam o „vplyvunadnamilačných“ Rusoch,ktorí by,ak ich nezastavíme,neváhali anektovať celú Zem a priľahlé galaxie (tie galaxie som asi prehnal,že,veď „všetci“ predsa vieme,že Rusi sú trošku technicky zaostalí,všakáno.. ups! Ktože to vozí amerických kozmunautov na orbitálnu stanicu?)Niekedy ani nejde odlíšiť,či čítate väčšie koniny v článkoch,alebo v diskusiách pod nimi.Všetci sme historici,politológovia,ekonomický analytici a vojenský stratégovia.Ja neváham tvrdiť,že vypovedanie ABM a PRO v Čiernom mori, na Ukrajine a v Pobaltí v súvislosti s preemptívnou klauzulou americkej obrannej stratégie je priamym ohrozením Ruska.Druhý vidí Rusko ako paranoidné.A tretí povie že Rusko rozpútalo II.svetovú.A na Alexeja si na truc nespomenieme!

Koniec. Bodka.

Příspěvek byl publikován v rubrice tatkovy lekce se štítky . Můžete si uložit jeho odkaz mezi své oblíbené záložky.