Krabička poslednej záchrany.


napsal tatko

Posielam Vám srdečný pozdrav z bieleho Slovenska!

Ako som sa v predminulý víkend mohol opäť presvedčiť,naša krásna krajina a jej samostatná štátnosť stojí na pevných základoch kresťanskej morálky a hrdej národnej identity v duchu nebohého velikána nášho národa,prvého prezidenta pravých Slovákov dr.Tisa. 

Jeho hodný nasledovník,v slobodnej voľbe zvolený župan banskobystrického kraja a predpokladám, že viac ako možný ďalší ľudový prezident – Marián Kotleba, prianím pekného bieleho dňa privítal a viedol tisíce nadšených občanov ulicami nášho hlavného mesta až pred úrad vlády,kde ho súčasný premiér svojho času odmietol prijať.

Ale tu už musím trochu opustiť iróniu ,lebo sa mi opäť začína dvíhať žalúdok.Ale je to naozaj irónia?

Niekoľko (vraj až desiatka) tisíc ľudí na bratislavskom námestí zhromaždených k prejavu politickej vôle (či v tomto prípade nevôle) je, s ohľadom na národnú povahu Slovákov,ktorí si nechajú na chrbte aj to príslovečné „drevo rúbať „ nie zanedbateľným,ale skôr masovým podujatím.To rozhodne nieje dobré bagatelizovať,naopak! Ak sa dobrovoľne, bez gulášu a „populárnej“ hudobnej produkcie grátis zhromaždí na Slovensku desať tisíc ľudí, ochotných demonštrovať svoj názor, znamená to, že za nimi stojí (či vhodnejšie je povedať-sedí doma) bez preháňania stonásobok tohto množstva ľudí s veľmi podobným, ak nie rovnakým názorom.Túto hypotézu podporujú výsledky monitoringu verejnej mienky, konaného v súvislosti s témou, ktorá bola nosnou myšlienkou sobotňajšieho zhromaždenia. Inými slovami viac ako dve tretiny Slovákov sú xenofóbny rasisti a latentní fašisti!

Áno, áno,milí moji spoluobčania. Áno drahí bratia Česi a susedia Moravania,počujem Vaše zamietavé : Ho-ho hóó,to snáď nie?!

„Nemôžte predsa všetkých tých mladých ľudí,ale aj rodičov s detmi či seniorov označiť za extrémistov či nebodaj fašistov!Veď prišli demokraticky a legitímne vyjadriť svoj názor!“

„Pán Kotleba iba využil (zneužil) pokojné zhromaždenie na vlastnú prezentáciu“

„Nemôžte všetkých hádzať do jedného vreca!“

Ale môžem! A musím ! V mene miliónov nevinných obetí fašizmu,v mene Ostrého Grúňa,Tokajíku,Lidíc,Ležákov,upálených v Odese..v mene Daniela Tupého musím! Zabudli ste?! V škole ste sa neučili?!Nechápete?!

S fašistami sa nedá nesúhlasiť!!! Najprv preto,že hovoria to,čo chcete počuť a nakoniec preto, že nemôžte povedať to, čo nechcú počuť oni!

Ako som poradil jednému mladému mužovi, účastníkovi demonštrácie, ktorý argumentoval, že pán Kotleba iba vyjadril rovnaké názory, aké mala väčšina zhromaždených.“Skúste,mladý muž,pri budúcej podobnej príležitosti v kruhu skalných priaznivcov pána Kotlebu vyjadriť odlišný názor! Veľmi rýchlo pocítite,akou silou títo dobromilovia vyriešia všetky Vaše problémy!“

V momente, keď tento rýdzi fašista vystúpil na tribúnu,malo ho zhromaždenie okamžite vypískať! Keď prvíkrát otvoril ústa a zaželal zúčastneným „pekný biely deň!“, mal každý slušný človek hodiť spiatočku a okamžite odísť! Každý,kto tak neurobil, nemá najmenšie právo na akúkoľvek obhajobu svojho zotrvania v protestnom zhromaždení. Nikto z tých, ktorí jeho prejav oceňovali búrlivým potleskom a skandovaním, nikto, kto ho nasledoval v nasledujúcom pochode si nezaslúži iné, ako označenie fašista! A či sa Vám to páči, alebo nie, každý z nich je aj nepriamo zodpovedný za násilnosti, ktoré časť sprievodu predviedla neskôr a nemá najmenšie právo sa od nich dištancovať. Jednotlivci, ktorí ich páchali, boli zhromaždenia prítomní už v momente, keď ste spolu s nimi skandovali :“Obesiť!Obesiť!..

Naozaj chcete tvrdiť, že hrubokrký holohlavý uniformný násilníci boli integrálnou súčasťou pokojného zhromaždenia slušných ľudí s rodinami a šedovlasími seniormi tiež pripravení vyjadriť svoj legitímny občiansky postoj!?

Pravdepodobne by si svoje frustrácie vybili násilím tak, či tak,ale svojou „účasťou, tým,že ste sa od nich nedištancovali, stali ste sa ich súčasťou.“Že ste nemohli predpokladať..? Že ste zastávali iba svoje miesto..Že ste nevedeli..?“ -Kdesi sme už také niečo počuli..kde to bolo? V Norimberku?

Zavriem na chvíľku škatuľku s nápisom „fašisti“ do ktorej som pomyseľne umiestnil účastníkov sobotňajšieho zhromaždenia Stop islamizácii Európy! a zrejme nemenej kontroverzne sa pokúsim o zhodnotenie postoja,ktorý malo toto zhromaždenie (pôvodne?) prezentovať.

Kvóty.

Slovo,ktoré na nás v posledných dňoch pôsobí ako muleta na býka,či presnejšie vyvoláva reakciu ako zvolanie „Mor!“ na dvore Rudolfa II.

Pokoj.

Tiež s nimi nesúhlasím len možno z iného konca ako niektorí z Vás.

Verejná, neverejná,laická i odborná diskusia na tému utečencov, ktorá sa roztočila do, podľa mňa už kritických obrátok v našej spoločnosti, odhalila na jednej strane širokú škálu pohľadov na túto otázku- počínajúc víziou krvavej európskej lázne,vyveštenej z jednej fotografie práve vylodených migrantov končiac výsledkami sociologických štúdií renomovaných agentúr.

Na druhej strane myslím že nesporne dokázala,že rozhodná (rozhodujúca?) väčšina stredoeurópanov si moslimov u nás neželá.Z mnohých dôvodov, s väčšinou ktorých nemôžem súhlasiť, ale s niektorými ,ktoré sú, povedal by som, nepriestrelné. S nimi sa síce tiež zdráham priamo súhlasiť, ale zato som ich schopný (a zrejme z hľadiska konsenzu budem musieť) akceptovať.

Čo ma však zaráža najviac,je takmer úplná absencia súcitu, ochoty zdieľať, dobroprajnosti, alebo empatie ležiaca naprieč celým spektrom postojov. Snáď s vínimkou Františka, ktorý to má takpovediac v náplni práce (i keď od hlavy katolíckej církvi to je postoj hlavne v súvislosti s islamom historicky bezprecedentný) som nezaregistroval asi nikoho,či už je to šofér autobusu ,alebo predseda európskeho parlamentu kto by jasne povedal:

(Preboha!) Veď sú to v prvom rade ľudia!!!

Zato takmer každý má s prepáčením plnú hubu obrany hodnôt európskej kultúry.Kde sú tie Vaše hodnoty?! V ktorom argumente „proti“ sa zračí nejaká cnosť,vytvorená európskou civilizáciou na obranu ktorej sa staviate?!

Takmer sa pýšime odhaľovaním pokrytectva „západu“ pri presadzovaní „hodnôt“ mimo „nášho teritória“,ale sami nevidíme ,že aj my sme ich nositeľmi iba ak ich po nás nikto nežiada.

Toto konštatovanie mi vnuklo myšlienku, že v skutočnosti naozaj neexistujú žiadny „oni“,ktorí náš svet kamsi vedú,ale že som to naozaj ja na sedem miliárd variácií, kto určuje smer dejín. Našťaste,alebo nanešťastie ma pomyslenie na iné kauzy,ktoré hýbu svetom ušetrilo podobnej „nočnej mory“.

Ošiaľ ktorý u nás v súvislosti s migrantmi vznikol ma prinútil vážne uvažovať nad možnosťou ponúknuť týmto ľudom priamo miesto pod vlastnou strechou a nezištnú pomoc v adaptácii, hoci sama moja rodina je v merítku asi väčšiny mojich rodákov len „zľahka“ za hranicou odkázanosti. A tiež obranu a ochranu pred svojimi srdečnými a pohostinnými spoluobčanmi. Verte,že viem o čom hovorím, lebo podobnú ochranu v podobe neustáleho „borenia mýtov“ poskytujeme v našej rodine už dvom malým ľuďom ,ktorí majú to „šťastie“,že sa narodili na slovensku „iba“ ako Cigáni. Nechcem si ani predstaviť, čím všetkým by sme museli prejsť a vôbec nezávidím dotyčným chudákom,ak sú to dokonca (!) negri,alebo nebodaj machomedáni!

S hanbou sa priznám, že na podobnú ponuku som nenašiel presvedčivý dostatok odvahy, ktorý si ospravedlňujem reálnym nedostatkom potrebných kapacít vo väčšine, okrem etických ohľadov.Takto som vec pre seba nateraz uzavrel v hypotetickej rovine. V skutočnosti, ak by mi v tomto momente takýto človek zaklopal na dvere v dobrej viere, bez zaváhania by som ho prijal a poskytol mu maximum možnej podpory. Pretože som presvedčený,že toto je elementárna ľudskosť, animálna súnáležitosť druhu, asi najzákladnejšia ľudská hodnota a jej naplnenie je nie výnimočnou cnosťou, ale POVINNOSŤOU každého príslušníka ľudského rodu! Ak na takéto konanie nemá každý z nás vhodné prostriedky jednotlivo, je úlohou spoločnosti, ako celku ti eto prostriedky poskytnúť. V tejto súvislosti a v kontexte kvót, ma napadá myšlienka vytvorenia akejsi databázy rodín (ľudí) disponujúcich takýmito prostriedkami (možnosťou prijať u seba ľudí na takúto pomoc odkázaných) a ochotných im ich poskytnúť. Na základe takejto databázy by sme potom ako krajina prijali adekvátny počet utečencov. Chcem veriť,i keď som dosť skeptický,že by nebola úplne prázdna..

Svoju krabičku s nápisom „fašisti“ ešte na chvíľu otvorím.

Kto chce,má možnosť vyskočiť! Ak sa náhodou ešte niekedy dostanem k moru,hodím ju do odlivu a nechám plávať k véééľmi vzdialeným brehom iba s vierou a nádejou na záchranu…

 Vlkův dodatek:

Mohl jsem tenhle  tatkův  text pustit už minulou středu. Neudělal jsem to. Záměrně. Nejdříve jsem se  sním musel sám vnitřně vyrovnat. Nevím totiž, kdy  naposled a jestli vůbec  někdy, uveřejnila Kosa  článek, v kterém bylo tolik srdce a  duše  jeho autora….Proto jsem zařadil na pondělek -* tedy  čtenářsky nejnavštěvovanější den! Aby  dosáhl co nejvíce z vás.

Článek by si zasloužil otevřít  diskusi.  Protože  je prostě výjimečný svým občanským postojem a  právě  tím srdcem a duší,  kterými byl napsán. A  já před tatkem hluboce  smekám. Diskuse by byla  nepochybně  hojně košatá a bohatá na  argumenty  všeho druhu.  Ale právě ta její předpokládaná kšatost mne  brzdí. Mám strach, že se změní v rozplizlost. Takže o jejím otevření eventuálně rozhodnu až na poslední chvíli.

Nicméně, pokud diskuse nebude a v tuto chvíli /předchozí úterý/, kdy článek zakládám do zásobníku textů, se kloním spíše k tomu, že nebude, sděluji, že očekávám mimořádně  kvalitní reakce na tatkův  text. A ty , sgustem zveřejním. Samozřejmě  ne všechny. Ale jen ty , které mi přijdou opravdu nejlepší. Pokud  bude diskuse, eventuální další texty  zveřejním jen tehdy, když budou stejně mimořádné a  silné  jako tenhle tatkův.

Věřím, že mi rozumíte  vy  i tatko… Děkuji.

Vlkův dodatek II.

Ledva jsem zařadil tatkův  lánek do zásobníku  s termínem vydání pondělí,  přišel mi v poště včerejší článek od  Hardina. Bylo by bývalo nanejvýš  vydavatelsky  správné a žádoucí oba zařadit  a vydat v jeden den. Tak by to bylo perfektní. Nicméně  to bych musel sedět jeden den u počítače  a psát nějaký svůj článek vlastní…. Proto ta  nelogičnost. Ale  ta konfrontace  dnešní se včerejškem je, kouzlem nechtěného  i tak  perfektní.

Příspěvek byl publikován v rubrice tatkovy lekce se štítky , , , . Můžete si uložit jeho odkaz mezi své oblíbené záložky.