Mikropovídka – Vy a mor pred mojimi dverami.

napsal Tomáš Ch.

Vlkův úvod:

budu se opakovat -Kosa má dnes zase svátek. Jako v poslední době často! Nový autor dorazil. Ze Slovenska a s mikropovídkou! Skvěle zapadá do konceptu Kosy. Jak technicky, tak obsahově. Technicky proto, že  Kos a jde v těchto dnech na  literární linii. Z důvodů, které znáte.  Ale  obsahově má úžasnou  hloubku. Tak jako ji mají všechny příběhy této vlkovy pauzy. O hvězdy  vás žádat nebudu. Bylo by to opravdu zbytečné. přijdou automaticky. Naprosto o tom nepochybuji.

Sedím si na brehu štvorky, rybníka u mňa v Malackách, chytám ryby. Je tu veľa rýb, sú premnožené, chytám ich už iba ja. Rozmýšľam prečo nezachránil aspoň nevinné deti a On mi odpovedá.

Nikto okrem Teba to nechcel. A Ty by si opäť chcel zažívať s nimi to utrpenie? Dobre vieš, že by z nich opäť vychovali ľudí, ktorí majú strach,

nemajú jasnú myseľ a zneužívajú moc.

Dobre, ďakujem Ti. Dve ryby mi dnes stačia.

———————————————————————————————————-

Prvý krát zaklopal mor na moje dvere, keď od uštipnutia komára dostal môj syn nílsku horúčku a zomrel. A potom už klopkal vytrvale ďalej. Moju dcéru mor znásilnil a dobil. Zomrela následne na zranenia v nemocnici. Manželka sa z toho zbláznila a skočila pod vlak. Keď mor potajomky opúšťal ostnatý koncentračný tábor, ktorý sa týčil pred našim domom, zobral život mojim rodičom, peniaze a ich auto. Ja som už vtedy dávno bol v blázinci. Vytrvale som vyzýval ľudí, aby sa postavili moru na odpor.

Všetci sa zo mňa smiali. Bol som pre nich rasista, chorý človek.

———————————————————————————————————

Mor klopal na všetky dvere a nebolo úniku.

Sedím si na brehu štvorky, rybníka u mňa v Malackách, a chytám ryby.

Každý deň sa ho spytujem prečo? Prečo tu neostal nikto môjmu srdcu milý. A On mi odpovedá, Tomáš, však Ty vieš prečo.

Som starý opustený vlk, samotár. O pár rokov určite zomriem.

Takúto pokojnú starobu som si nepredstavoval.

Je tu raj.