UDRŽANIE GLOBÁLNEJ HEGEMÓNIE A EXPORT REVOLÚCII: TRI DRUHY ZMENY REŽIMU


napsal Pepe z Warsonline.

Počas studenej vojny ZSSR bola krajinou, ktorá intenzívne „vyvážala revolúcie“, inými slovami,rozšírovala svoj vplyv tým, že podporovala(vojensky alebo finančne), všetky smerovania, ktoré boli schopné, alebo sa zdali byť schopnými, zvrhnúť súčasnú
vládu a nahradiť ju novou ktorá bola, samozrejme, lojálna ku Moskve.

Táto prax poznamenala obraz socializmu, a dala mu nový a zlý význam. Ale, keď
hovoríme o tom, je zaujímavé poukázaťna to, ako sa súčasný ruský prezident Vladimir Putin o tom hovoril vo svojom prejave pred Valným zhromaždením OSN. pripomenul, čo ZSSR robilo a vykreslil podobnosť s tým, čo robí  USA dnes. Dôvodom je, že v USA, rovnako ako Sovietsky zväz, intenzívne pracujú na vývoze revolúcii. Každá krajina,ktorá nie je zameraná na USA môže, a pravdepodobne sa stane terčom tohto vývozu. Avšak, vláda USA nemá rada tento termín, tak sa tomu hovori, ako vývoz demokracie. Ale naozaj nemajú radi slovo „vývoz“, to znie ako tovar, takže budú tvrdiť, že oni len „podporujú demokraciu“.
Vo svojej podstate, proces je takmer rovnaký ako to bolo za sovietskej éry – revolúcie sú exportované všetkymi prostriedkami aké sú potrebné.

Bolo by skvelé a  cool, keby mierové „demokratické“ revolúcie  naozaj prišli.Ideálne to je keď stačí poslať nejaké peniaze na niekoľko aktivistov – pekný obraz vmédiách, trochu hádok tu a trochu krvi tam.

Samozrejme, že ak sa revolúcia zasekne, potom sú už použité iné  prostriedky. Prvý krok je vyzbrojovaniepokojných demonštrantov, tých, ktorý,bohužiaľ nemohli dokončiť svoju prácu bez použitia sily. Ak to nefunguje, potom je tu vždy moznosť, že americká armáda dokončí prácu.

Ako sa s toho môžeme poučiť? Môžeme vidieť, že existujú tri metódy, alebo tri fázy vývozu revolúcie.

1) Export revolúcie pokojným spôsobom,

To sú typické takzvané „oranžové revolúcie“, vývoz robí USA alebo USA spolu so západnými spojencami, nemusiabyť prítomný príliš veľa. Všetko jeurobené prostredníctvom niekoľkých vplyvných kanálov. Prvým krokom je výber jednotlivcov, miestnych obyvateľov, ktorý budú robiť väčšinu práce.Budú organizátori, budú používať všetky ich schopnosti a mobilizovať  ľudí a nasmerovať ich k prechodu. Bolo by
ideálne, ak by týto ľudia neboli motivovaný len peniazmi (aj keď dostanú peniaze ak bude treba), ale tiež  ideologicky. Tí ľudia si myslia, že sa ich krajina,potom implementuje do západnej demokracie, a stane sa prosperujúca a bohatá. Sú to ideálny ľudia pretúto prácu, a a štanderdne sa im hovorí“užitoční idioti“. Samozrejme, vývozcovia demokracie urobia čokoľvek, aby sa títoľudia necítili  idiotmi. Je lepšie,keď si myslia, že sú dôležitý. Ideálny čas pre „farobnú“ revolúciu je počas sporných volieb, alebo počastlaku médií na vládu, často sa táto vláda nazýva autoritatívna (a bez ohľadu na to, akú moc naozaj má).

Niektoré z neúspešných príkladov takých revolúcií, sú Gruzínsko 2003, Ukrajina 2004, Libanon 2005 atď.

Každá farebná revolúcia končí rovnakým spôsobom. Nová vláda je vymenovaná, a je zameraná na vývozcu demokracie.Pred niekoľkými desiatkami rokov vývozca bolMoskva, dnes je to Washington. Vzhľadom k tomu, že dnes Washington je jediným vývozcom revolúcií na svete, vychádza s toho zaujímavá vec. Sme svedkamiveľkého, organizovaného hnutia, ktorého cieľom je odstrániť súčasnú vládu – bez ohľadu na to, či je to ľavékrídlo alebo pravé krídlo, demokratické alebo autoritárske, alebo niečo úplne iné .

Otazka znie. Nemôže prepehnúť aj nejaká autentická revolúcia? Pravda boj proti skorumpovanej vláde? Áno, samozrejme, ale neboli sme svedkami niečoho takého po dlhú dobu v tejtočasti sveta. Existuje veľa skorumpovaných vlád, ale nikto neprotestuje, pretože nikto nezorganizuje týchto ľudí.Rebellia začne oveľa ľahšie, ak je podporovaná zvonku, inak prejde veľa času kým sa situácia stáne neúnosnou.

USA nerobí „export“ demokracie, USA vyváža zmenu režimu tam, kde nie ste spokojní s režimom. Ak by robiliskutočne vývoz demokracie, mali by ju vyvážať do SaudskejArábie, kde sa odsekávajú hlavy. Ale nie, Saudská Arábia je predsa spojencom USA, a je teda v bezpečípred demokraciou. Samozrejme, ak sa niekedy rozhodnete urobiťniečo, čo nie je v súlade s USA , budete mať čoskoro demonštrantov vo svojich uliciach.

Pokiaľ ide o Európu, je dôležité, aby spolupracovala s Ruskom, a všetko bude v poriadku.

2) Export revolúcie so zbraňami a cez proxy

V prípade, že prevrat neprebehne pokojným spôsobom, a vláda necúvne, pokojný demonštrantisa môže náhle stať ozbrojený. Ako? A Odkiaľ?

Vždy sa nájde cesta.

Videli sme to nedávno v Líbyi a Sýrii. Akonáhle sa stalo jasné, že pokojné protesty sú strata času, a to buď preto, že vláda je autoritárska a tvrdá,alebo nebude váhať použiť silu, demonštranti sú militantný a protesty sa obracajú do občianskej vojny.

Mali sme tento príklad v Afganistane v 80. rokoch. Je pravda, že neboli žiadny demonštranti, ale boli tam ozbrojené proxy jednotky. USA potom bojovalo proti Sovietskemuzväzu (ľavicová vláda v Kábule bola lojálna ku Moskve) proxy boli v  tomto prípade mudžahedíni.

Boli po zuby ozbrojení, ale teraz radšej o tom nehovoria, ale história nemôže byť vo vatšine prípadov zamlčaná.
V novšom prípade v Líbyi v roku 2011 USA ozbrojilo islamistické milície na východe krajiny,aby zvrhnli vládu na čele s dlhoročným prezidentomMuammarom Kaddáfím. Ale ani to nepomohlo, pretože vláda mala dostatočnú armádu, takže prichádzameku tretej fáze exportu demokracie.

3) Vývoz revolúcií cez vojenské intervencie

Keď bolo jasné, že agenti USA v Líbyi nevyhrajú vojnu, zapojily sa západné mocnosti, vojensky a priamo. Francúzské aj britské vojenské lietadlá začali hlavné útoky na líbyjskú
armádu, a za pár mesiacov ju úplne zničili. Po tom to bolo ponechané iba pre islamistické milície prevziať mestá a brutálne zlikvidovať líbyjskeho prezidenta, zmeniť vlajku a
vyhlásiť víťazstvo.

Veci sa potom stále viac komplikovali, krajina upadla do chaosu, namiesto toho aby sa stali americkou bábkouv severnej Afrike , Ale cieľ bol čiastočnesplnený – vláda kritická ku Washingtonu bola zničená, aj keď v tomto  prípade bolo nutné prejsť všetkými tromi
fázami.

Odchýlky

Samozrejme, nie vždy to íde podľa plánu. Niekedy sa tieto etapy jednoducho preskočia hneď ku vojenskej agresii (pretože je jasné, že prvé dve fázy by bolneúčinné), napríklad v Iraku a Afganistane.

Ide o úmyselné odchýlky od noriem, ale niekedy, dochádza k odchýlkam neočakávane, ako je napríklad v Sýrii.Spojené štáty aspoň zatiaľ nedosiahli tretej etapy, pretože Rusko sa im dostalo do cesty. Bolo to blízko, a to najmä v auguste 2013, kedy USA obvinilo
sýrsku armádu z použitia chemických zbraní proticivilistom (Využitie nebola nikdy dokázaná, a existujú silné náznaky, že chemické zbrane boli teroristamiskutočne použité na zámerne obvinenie armády).Ale už vtedy, Rusko dalo vyhlásenie, ako napríklad „vstúpte do Sýrie, ale kto vie, čo sa bude diať ďalej.“

Záver

Toto sú tri klasické etapy likvidácie nevhodného vedenia krajín po celom svete.
Len málokedy sa záujmy dosahujú prostredníctvom diplomacie – napríklad na Kube a v Iráne.
Ale aj diplomacia môže byť len predohra k jednej z fáz, pravdepodobne prvej alebo druhej.Americký vývoz demokracie znie to celkom dobre, aj keď v skutočnosti to je – bez preháňania, (preto,že milióny mŕtvych v Iraku, Afganistane, Líbyi ,  Panama, Somálsko, Jemen, atď.), -. genocídny imperializmus. Krajiny, ktoré doteraz neboli orientované na USA ekonomicky a politicky, sú označené červenou farbou a musia byť podriadené týmito spôsobmi.Tento proces sa zastavi iba ak sa moc vo svete zmení na multipolárnu. v ktorom by niekoľko svetových mocnosti mohlo ovládať navzájom.

Riešenie súčasných problémov, aby sa zabránilo novým genocídam, je
reálna demokratizácia sveta.

další na
http://www.slobodnyvysielac.sk/relacie/warsonline/

Příspěvek byl publikován v rubrice Hosté se štítky . Můžete si uložit jeho odkaz mezi své oblíbené záložky.