Prognózy Stratforu- analytické istoty, alebo analytické vízie? II.


napsala paní Cagan

pokračování ze včerejška

Nasledujúcich sto rokov .

ČÍNA:

Friedman rozpad Číny prognózuje vo viacerých materiáloch . Predvída jej pozvoľný úpadok. Nazýva ju „papierovým drakom“. (str. 119) Čínu podľa neho držia pohromade peniaze , nie ideológia. Ak sa prestane dariť ekonomike, začne rozpad, tak to tvrdí Friedman a dôvodí: Ak chce Čína udržať pozíciu, (ktorá sa dnes zdá ešte neotrasiteľná), musí stále rásť. Ale to sa žiadnej zemi zatiaľ nepodarilo a Čína nebude výnimkou. (str.131) Čiže rozpad je podľa neho logický následok ekonomického poklesu v kombinácii s politickou nestabilitou, kedy sa Čína vráti do približnej podoby pred nástupom Maa.

Friedman nejakej vojenskej expanzii Číny alebo obrane Číny voči vzrastajcej hegemónii Japonska v Tichomorí príliš pozornosti nevenuje, čo je dosť zvláštne. Je ťažko predstaviteľné, že ak by sa Čína prepadla po chaose rozpadu sama do seba, a tým sa vlastne stala úplne bezzubou a nemohúcou, priam apatickou, bez akéhokoľvek boja. Zaujímavé je, ako sa opomína vojenská stránka, ktorá by podľa Friedmana zostala prakticky nevyužitá proti vzrastajúcemu Japonsku. Friedman líči Čínu prizerajúcu sa nečinne na vlastný rozpad a ovládnutie Tichomoria Japonskom….

Na rozdiel od nedávnej 10- ročnej prognózy, kedy vidí Čínu rozdelenú na 16 častí, v roku 2007 ju videl rozdelenú „len“ na 3 časti. Aký ekonomický dopad by to ale malo na celú planétu prechádza mlčaním….myslím, že je to dosť veľké ignorantsvo na takého skvelého prognostika. Takže okrem zmeny v rozdelení Číny môžeme konštatovať, že to, čo tvrdil Friedman v roku 2007, tvrdí i dnes s malými odchýlkami. A ani zďaleka neodpovedá na logické otázky, ktoré s tým súvisia… minimálne totiž, čo to narobí s globálnym kapitálom. Možno vie viac ako my….

Uzavrieť to môžeme asi tým, že Friedman v roku 2007 neverí, že sa Čína vôbec hlavnou svetovou mocnosťou stane (str.119) a v roku 2015 tento čoraz zjavnejší stav ignoruje.

(O tom, ako to dnes vyzerá v Číne líči napr. Oskar Krejčí a vkladám to len na malú komparáciu s Friedmanovým tvrdením o „papierovom drakovi“:)

http://www.prvnizpravy.cz/zpravy/politika/oskar-krejci-cina-svet-jinych-cisel/

USA:

V roku 2007, kedy vyšla kniha Nasledujcich 100 rokov, ani Stratfor netušil , že vznikne nejaký Islamský štát. (Aké prekvapujúce! ). Samozrejme, boj proti terorizmu bol vtedy už v plnom prúde… a tak Friedman operoval s tým, čo bolo z tohto hľadiska známe a to s vtedajším arcilotrom a najväčším postrachom, s Al- Káidou… Friedman to nazýva americko- džihádistickou vojnou a predpovedá, že sa táto vojna skončí následkom novej studenej vojny (v 10.-20. rokoch 21. stor.). Islamský fanatizmus v tomto období vraj zmizne, pretože víťazstvom USA bude islamský svet oslabený a nebude sa dokázať zjednotiť.

Nuž…. zatiaľ to na zmiznutie islamského fanatizmu nevyzerá ani náhodou, ale pán Friedman má ešte „fóra“ pár rokov do roku 2020, a tak budeme len radi, ak sa to potvrdí. ..víťazstvo USA v tomto boji nechám radšej bokom. Zvykla som si, že to, čo je prezentované ako „víťazstvo USA“ môže byť prehrou kľudne aj polovice sveta, alebo niekoho, ktorý sa nechal namotať na spojenectvá a koalície a zrazu mal za „odmenu“ emigrantov… (z tých „víťazných“ vojen myslím). Vojnu v Sýrii nespomína…

Jedna pikoška: Friedman tvrdí, že v roku 2030 budú vyspelé priemyselné krajiny medzi sebou bojovať o prisťahovalcov ! (str.173)

Čo je pre nás šokujúce, Friedman prognózuje mexicko- americký konflikt… ktorý ale samozrejme vyhrajú Američania. Za povšimnutie stojí, že vo vnútropolitickom stave odhaduje, že v USA nastane aj sociálna kríza spoločnosti , ktorá ako tvrdí , vyvrcholí voľbami 2028 alebo 2032! (str. 159). Všeobecne – kapitola o USA je veľmi zaujímavá.

(K USA sa vrátime ešte v súvislosti s inými štátmi . Vieme, že ak chceme písať o smerovaní iných štátov sveta , bez USA to už asi ani nejde…. ).

V každom prípade je nutné konštatovať, že podľa Stratforu, USA ustojí všetky búrky a vyjde z nich ako víťaz…. Veď koniec koncov takmer každá analýza Stratforu to viac menej dokladuje a sám Friedman tvrdí:

Spojené štáty majú obrovskú toleranciu chýb. Ležia v bezpečí Severnej Ameriky a sú mimoriadne mocné. Objavuje sa preto u nich tendencia ľahkovážne používať silu v globálnom merítku . Výsledky sú pre ostatné zeme bolestné, ba dokonca zničujúce. USA sa však rozvíjajú ďalej a prekvitajú.

Nuž, pánovi Friedmanovi by sme ťažko upierali pramočiarosť a úprimnosť…

Môj skromný názor, o ktorý zrejme stojí nepomerne menej ľudí, ako o názor prestížneho pána Friedama je ten, že tieto analýzy majú v sebe nepochybne kus profesionality (ich zdroje ťažko nahradí niekto od počítača a knihy) . A ja sa naozaj úprimne skláňam pred nimi i nad tým, akú prestíž požíva agentúra Stratfor. Ale napriek tomu- ja v tých správach a v ich pozadí cítim po kúskoch zmixovanú US demagógiu, propagandu a občas niečo v zmysle

“ prianie je otcom myšlienky“.

Občas sa nemôžem zbaviť pocitu, že ak by takéto prognózy púšťal do sveta niekto menej známy (a prestížny) ako Strafor a Friedman, radili by sme ich do kategórie sci- fi…

Ale pokračujme ďalej a názor si tvorte sami. Určite vám nechcem podsúvať nič, to by som vás podceňovala a tým aj urážala – a to by som nerada.

JAPONSKO:

Pocíti demografický deficit , ktorý bude skúšať vyriešiť tým, že odsaje lacné čínske pracovné sily v dobe, kedy bude Čína oslabená rozdrobením , a to obojsmerne , čiže nielen spomínaným odsatím ľudských zdrojov, prijateľnejších pre japonskú kultúru ako sú emigranti odinakiaľ, kde má Japonsko takmer nulovú toleranciu (ale i ekonomickou expanziou do Číny, hlavne v pobrežých regiónoch). (str. 132-133). Japonsko sa bude rozhliadať po nerastných zdrojoch, zrak uprie aj na východ rozpadnutého Ruska (s.180) Japonsko bude prosperovať a preto bude potrebovať zdroje pre priemysel a začne militarizovať. (str.183).

(Analogická situácia, ktorá viedla Japonsko k agresii v 2. svetovej vojne, okrem toho, že vtedy sa Japonsko borilo i s tým, ako uživiť prudko vzrastajúcu populáciu, ako o tom píše P. Johnson v Histórii 20. storočia).

Môj malý postreh k tejto analýze- za zmienku stojí, že v roku 2014 zmenilo Tokio článok Ústavy, ktorý zakazoval použitie armády, ktorá mala slúžiť výhradne na obranu štátu. Tým sa japonskej vláde fakticky uvoľnili ruky pre expanziu… USA túto zmenu podporili (nebudeme radšej špekulovať, že iniciovali)…. Peking a Soul ostro protestovali.

Tento vývin budú USA všemožne najskôr podporovať, ale vzniknutá situácia v Tichomorí prestane USA vyhovovať v 40-tych rokoch 20. storočia. A neuveríte – USA sa vraj spoja s Pekingom a Soulom ! (str.186) na oslabenie Japonskej hegemónie v Tichomorí (nesmieme zabúdať, že podľa Friedmana- a asi nielen podľa neho- moc USA stojí na ovládnutí morí a na princípe oslabenia akéhokoľvek potencionálne silného hráča v akomkoľvek regióne sveta).

TURECKO:

Druhou mocnosťou, ktorá naberie na sile bude vraj Turecko, čo nastane o.i. aj kvôli rozpadu Ruska v 20.rokoch 21.storočia (po konfrontácii Rusko- USA, čím sa ale nemyslí svetová vojna- ešte sa k tomu vrátime v časti o Európe a Poľsku ). Tento proces rozpadu má byť vraj dovŕšený do roku 2040….. Turecko bude zohrávať pri konfrontácii s Ruskom kľúčovú úlohu. Turci sa stanú nástrojom Ameriky v protiruskej stratégii. ( s. 189)

Turecko sa po tomto období stane oázou pokoja v regióne, kde inak bude vládnuť chaos. (str. 187), čím sa myslí okolitý arabský svet, kedy má prísť aj k postupnému úpadku Saudskej Arábie. V podstate Friedman na viacerých miestach konštatuje, že USA bude Turecko podporovať ( a využívať) a pre Turecko z toho vyplynú územné a mocenské zisky: v 40. rokoch 21. stor. má zasahovať územím až do strednej Ázie, obsadí Kaukaz, ovládne Čierne more, stabilizuje arabský svet vrátane severnej Afriky a izoluje Irán.

No a Friedman opäť šokuje nás Európanov- Turecko leží až po severný Balkán, kde má prísť ku stretu s ďalšou , treťou vychádzajcou mocnosťou…

Pôjde o stret s Poľskom a nebude sa jednať o nič iné, ako o Balkán!!! (napr. aj na str.210)

(Rusku,Poľsku a Európe sa budem venovať v 2. časti)

ROK 2040:

USA sa prestane páčiť veľká sila troch mocností, z toho dokonca dvoch z nich aj námorných- a začne jednať. (str. 196) V tomto období bude USA vraj zažívať obdobie prosperity, porovnateľnej s 50-tymi a 90-tymi rokmi 20.stor. (str. 197)

A tak USA nezačnú robiť nič nové, ale využijú už overenú stratégiu a začnú pracovať rôznymi prostriedkami na oslabení týchto troch štátov (ekonomický tlak, podpora vnútorných konfilktov a revolúcií v rámci týchto štátov atď.) . Prioritne najmä v Turecku a Japonsku.

Ako napísal na jednom mieste tejto knihy George Friedmann:

Amerika sa zrodila z vojny, pokračuje v boji až do dnešného dňa a vojenské tempo stále zrýchľuje.

(To je ten utiahnutý hegemón ? )

Po prečítaní knihy Nasledujúcich sto rokov čitateľ nadobudne viacero protichodných dojmov, ohliadnuc od pocitu úžasu, s akou istotou spracúva Friedman varianty vývoja. Osobne som sa nemohla zbaviť dojmu, že si miestami nárokuje vlohy vizionárov. Zo štátov (napr. Čína) robí bezmocné bábky, ktoré sú odovzdane vlečené udalosťami, pripisuje im nihilizmus, voči ktorému sa nemajú moc brániť a zobrazuje ich ako figúrky poddávajce sa fatalisticky udalostiam . V knihe nespomína konflikty, ktoré dnes hýbu svetovým dianím… Chcelo by sa povedať, že s nimi nerátal… Je si veľmi istý úlohou USA vo svete (iste nie bez príčiny) , takmer bezvýhradne ich vidí ako veľký a mocný superštát a túto úlohu mu neotrasiteľne prisudzuje na celé 21. storočie. ..

Zobrazuje ho ako Deux ex machina, ktorý zasahuje a riadi všetko na planéte . Bez USA sa skrátka ani lístok na strome nepohne… Na základe tohto presvedčenia buduje svoje prognózy- ako USA bude chcieť, tak tak to bude. .. a USA pre to urobí všetko. Tu človek nadobúda pocit, že prognózami vlastne len potvrdzuje už dávno prijaté niektoré plány a tézy USA.

http://blisty.cz/art/13035.html

http://www.infovojna.sk/paul-craig-roberts-hegemonicky-ciel-neokozervativcov

Jeho najnovšia kniha Ohniská napätia (2015) pôsobí oveľa reálnejším dojmom ako kniha Nasledujúcich sto rokov. Navyše nevyvoláva v čitateľovi ten nepríjemný dojem nadradenosti, kedy niekto až trúfalo a s takou bohorovnou istotou tvrdí, že svet proste takýto BUDE a hotovo. Vôbec to tak totiž nemusí byť. O tom som presvedčená. O to viac človeka opanúva údiv, keď pán Friedman niektoré tvrdenia z roku 2007 opakuje zaťato aj teraz . Pripadá mi to neuveriteľné.

Za seba k prognóze na 10 rokov od Stratforu a 100 ročnej predpovedi vývoja podľa Friedmana poviem len toľko- iste dám viac na prognózy a racionálny prístup docenta Petra Robejška.

Ďalšia Friedmanova kniha- Ohniská napätia je pre nás vysoko aktuálna, lebo sa týka bezprostredne Európy. Číta sa výborne a je v nej nohami na zemi. Plusom je, že Friedman je v nej aj osobný, a tak sa čitateľ dozvie aj rôzne zážitky a pozorovania z osobného života tohto nesporne inteligentného, sebavedomého a nanajvýš svojrázneho človeka.

O nej však nabudúce.

Ďalšie zdroje:

http://www.revuepolitika.cz/clanky/1361/pristich-sto-let

http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/322616-japonsko-zmenilo-clanok-ustavy-o-nasadeni-vojsk-v-zahranici/

Kniha Příštích sto let v PDF:

http://uloz.to/xRU7dtW/pristich-sto-let-pdf

Reklamy
Příspěvek byl publikován v rubrice Hosté se štítky . Můžete si uložit jeho odkaz mezi své oblíbené záložky.