Krátke a ostré filozofické zamyslenie nad štrajkom učiteľov.


napsal NavajaMM

Milí učitelia, určite ste v poslednom čase v poslednom v súvislosti so svojim štrajkom (http://isu.sk/tlacove-spravy/vyhlasenie-strajkovej-pohotovosti/) počuli veľa výčitiek. Tie výčitky boli motivované hlavne voľbami na Slovensku. Voľby sa konajú o nejakých 10 – 15 dní, po voľbách už výčitky nebudú relevantné.
Pozrime sa však na váš štrajk z väčšej perspektívy 10 – 15 rokov.

Podľa vašich vyhlásení vám ide hlavne o „zlepšenie úrovne školstva“. K tomu potrebujete hlavne vyššie platy, nové didaktické pomôcky (počítače) a nový zákon o celoživotnom vzdelávaní pedagógov (aby ste sa nemuseli vzdelávať v oblastiach, ktoré „ku svojej práci nepotrebujete“).
Napadlo ma, ako by asi vyzeral analogický štrajk dopravných policajtov „za zníženie nehodovosti na cestách“, ale nebudem sa púšťať do satiry. Chcem túto tému riešiť s plnou vážnosťou.
Lebo situácia je veľmi vážna.
Kto o tom pochybuje, nech si do googlu napíše vetu: „ŠIKANA STUDENTŮ STŘEDNÍ PRŮMYSLOVÉ ŠKOLY V PRAZE DOHNALA UČITELKU K SEBEVRAŽDĚ“.
Je mi nad slnko jasnejšie, že si sami neuvedomujete, aké je to v školstve vážne. Meno Makarenko už väčšine z vás nehovorí vôbec nič. A to je vaša nesmierna škoda, lebo on vedel, ako vychádzať s mladými nevycválanými puberťákmi. On a ešte Igor Hnízdo. Lenže takýto prístup je už v dnešnej modernej dobe xenofóbny, sexistický, starosvetský a vôbec, málo slniečkový. Asi ste už dávno so svojich  radov vylúčili posledného Igora Hnízda, tak ohľadom podobných prípadov ako na tej pražskej škole pomôže už len zavrieť. Nie tie decká. Školu, a to nadobro.
Preto z celého srdca váš štrajk podporujem. Štrajkujte intenzívne, ostro a nepretržite aspoň 20 rokov a som ochotný prispievať vám po celý ten čas z daní na platy.
Štrajkujte a premýšľajte o tom, čo ste za posledných 10 – 15 rokov robili vy. Lebo za ten čas ste vychovali stovky tisíc voličov. Tí v minulých voľbách zvolili vládu, proti ktorej teraz štrajkujete. Výrastkovia z Prahy, ktorí ušikanovali učiteľku, budú tiež o niekoľko rokov voliť. O tých 15 rokov budú na vrchole síl a budú určovať charakter spoločnosti. O ďalších 15 rokov dozrejú na politikov… radím vam, vo vlastnom záujme štrajkujte až do dôchodku. Prinútite rodičov, aby viac času venovali výchove svojich detí a bude tu istá nádej, že sa im ten katastrofálny trend podarí zvrátiť.
*
No, zrejme tu už neostal žiadny učiteľ. Myslíte, že som na nich príliš prísny, neobjektívny?
Spytoval som si svedomie počas písania, no keď si uvedomím, že mediálnou hviezdou slovenského učiteľstva je akýsi pán Smatana z Považskej Bystrice so svojou metódou kritického myslenia, ktorej základným postupom je zistenie zdroja informácie. Ak je ruský alebo „proruský“, bezpodmienečne zahodiť. (Tak asi skončil Makarenko.)
Márne som čakal, že sa niektorý z učiteľov ozve. Že kritické myslenie je niečo iné, než pozrieť sa „kto hovorí“. Vyzerá to, že učitelia prijali Smatanu za svojho hrdého reprezentanta a keď som si to uvedomil, razom ma hryzenie svedomia prešlo.
Mám totiž osobné skúsenosti, vo svetle ktorých je učiteľ Smatana neškodný bavič.
*
Na Žilinskej univerzite sa pred nejakými šiestimi rokmi pretriasal prípad plagiátorstva kandidáta na dekana fakulty. Šlo o to, že tento kandidát na dekana suploval vyučovanie predmetu po svojom staršom kolegovi – profesorovi, ktorý mal absolvovať niekoľko týždňov chemoterapie a vrátiť sa ešte pred koncom semestra predmet doučiť. Profesor bol starosvetský detailista, mal prípravy k predmetu napísané perom tak dokonale, že sa dali rovno vytlačiť knižne a to vrátane riešených príkladov. Lenže človek mieni… a profesor sa z chemoterapie nevrátil, skonal v polovici semestra. Dotyčný kandidát na dekana učil predmet naďalej podľa poznámok profesora a napokon ich vydal knižne pod svojim menom bez jedinej autorskej úpravy.
Na plagiát upozornili profesorovi bývalí študenti, ktorí počúvali pôvodné prednášky a neskôr sa im dostala do rúk kniha. Keď sa vec prevalila až do celoštátnych médií, všimol som si niekoľko príkladov „Smatanovčiny“. V jednej z diskusií na portáli SME ktorýsi dokonca – pedagóg napísal, že sa nič také nestalo, lebo profesor bol „dlhoročný komunista a mrcha“. Finito! Nuž, áno, bol prísny a náročný. Na skúšky u neho spomínali študenti do smrti.
Na druhej strane, kandidát na dekana bol medzi študentami obľúbený. V spomenutých diskusiách bolo niekoľko príspevkov od nich. Boli presvedčení, že taký skvelý učiteľ a človek určite neurobil nič nečestného. Naviac, bol správne politicky aktívny a jeho verejná kritika nebola politicky korektná.
*
Prehnane zovšeobecňujem túto osobnú skúsenosť? No dobre, iný zážitok. V meste na severe Slovenska, kde žijem, pred dvomi rokmi traja maturanti zabili taxikára. Jeden z páchateľov bol „čírou náhodou“ nevlastným synom riaditeľa školy. V meste to vyvolalo rôzne búrky emócií, ale najviac ma šokovala úplná absencia sebareflexie v danej škole. Spolužiaci páchateľov aj ostatní učitelia, sa snažili obhajovať riaditeľa (a nevlastného otca) tým, že je to skvelý učiteľ a milý človek a práve on to má v danej chvíli najťažšie… a k chlapcom nesmie byť spoločnosť prehnane tvrdá.
(A tak sa za Makarenkom porúčal aj Dostojevskij.)
Áno, milí učitelia-spoluobčania, o nejakých 10 – 15 rokov sa chlapci vrátia z väzenia a ak sa medzitým nedajú chytiť na niečom inom, o ďalších 10 – 15 rokov sa im trest zahladí a budú môcť kandidovať do mestského zastupiteľstva. Majú dobre naštartovanú kariéru, lebo ste sa postarali, aby ich spolužiaci – budúci voliči, vnímali ako obete. To len, aby ste vedeli, že čo dnes zasejete, proti tomu budete o takých 20 – 30 rokov zbierať podpisy a štrajkovať.
Veru, v máloktorom povolaní je takto zreteľne vidieť, že človek si sám kuje svoje šťastie.
*
Že škola nie je zodpovedná za výchovu? Že jej úlohou je vzdelávať a vštepovať práve to kritické myslenie, o ktorom všade rozpráva pán Smatana?
Tak sa pozrime ne tie vyššie uvedené dva príklady z pohľadu kritického myslenia. V oboch sa prejavilo, že blízky a sympatický zdroj informácií sa preceňuje a krivda, ktorá sa stala neznámej alebo dokonca neobľúbenej osobe, sa bagatelizuje alebo ignoruje. Doslova sa najskôr pozrieť na zdroj – kto hovorí, o koho ide, a podľa toho sa zariadiť.
To nie je kritické myslenie. To je čistá forma fandenia.
Dúfam, že vlk mi kvôli prehnanej skromnosti tento odkaz nevymaže, lebo jednak to neviem vysvetliť lepšie, ako to urobil on, a jednak to treba do mladých ľudí vštepovať.
Až potom, keď sa tento vlkov článok začne rozoberať na občianskej náuke, potom uznám, že školstvo má nádej sa zlepšiť. Ak by si to žiaci osvojili, o nejakých 10 – 15 rokov by sa mohla zmeniť celková atmosféra v spoločnosti a o ďalších 10 – 15 rokov by sme mohli mať prvý raz vládu, na ktorú budeme hrdí.
Možno je medzi učiteľmi ešte dosť múdrych a statočných, ktorí sa zbadajú a začnú niečo vážne podnikať, možno ešte nie je neskoro.
Ak sa v nich mýlim, tak potom podporujem ten ich štrajk do stratena.
*
A aby som bol férový, nielen kritický, ale aj konštruktívny – čo by som odporúčal úbohému Terazkymu, ako si má predstavovať také „kritické myslenie“?
Áno, mám čo k tomu povedať a sľubujem, že to urobím, no dnes to bolo emocionálne náročné a aj tak som už rozohnal značnú časť čitateľov. A to som ešte nespomenul, že im (učiteľom) zazlievam aj ten rapídny pokles úrovne v medziľudskej komunikácii…
Nechajme to nabudúce, keď nám vychladnú hlavy.
Advertisements
Příspěvek byl publikován v rubrice Navajammova pošta se štítky , , . Můžete si uložit jeho odkaz mezi své oblíbené záložky.