4 slabosi z Vyšehradu … alebo nie?


napsal Rys Ostrovid

 

Tento článok píšem v hodinách pred začiatkom samitu Európskej únie vediac, že, podľa správ z dnešného rána, tzv. „minisamit“ koalície ochotných štátov A. Merkelovej bol odvolaný ako následok oznámenej neúčasti tureckého predsedu vlády A. Davutoglu. Píšem ho zároveň ako reakciu na článok Vlka „Nevidí, neslyší, nemyslí, ale vládnou – jedna hruza!“, v ktorej chcem ponúknuť iný pohľad na zasadanie krajín V4 dňa 15. februára 2016, na ktorom okrem iného štyri štáty tohto zoskupenia opätovne odmietli trvalý prerozdeľovací mechanizmus.

Pri jeho hodnotení začnem citovaním pasáže z písomného výstupu samitu V4, ktorý sa nachádza na internetovej stránke českej vlády a ktorú považujem za kľúčovú:

“V týdnech před březnovým zasedáním Evropské rady se ukáže, zda konkrétní přijatá opatření přinášejí uspokojivé výsledky, které umožní vyhnout se opakování situace roku 2015. Předsedové vlád zemí Visegrádské skupiny potvrzují svůj závazek podpořit opatření, která jsou zaměřena na podporu řádné kontroly vnějších hranic Evropské unie v Řecku…Pro případ, že pokrok v ochraně hranic a spolupráci s Tureckem zůstane za očekáváním, měl by být připraven alternativní podpůrný plán, který bude připraven k okamžitému provedení. Na dalších krocích by se potom měla dohodnout Evropská rada na svém březnovém zasedání. Myšlenka vytvoření alternativního podpůrného plánu pro západobalkánskou migrační trasu vzešla z lednové výměny dopisů mezi předsedou vlády Slovinské republiky a předsedou Evropské komise. V reakci na tuto korespondenci předsedové vlád zemí Visegrádské skupiny plně sdílejí názor, že by alternativní podpůrný plán měl vycházet z existujících rámců unijní a bilaterální spolupráce a měl by využívat nástroje a agentury Evropské unie, včetně FRONTEXu.“

V uvedenej pasáži sa dozvedáme niekoľko vecí. Predovšetkým je (pôvodne) nápad V. Orbána na riešenie migračného problému na macedónsko-gréckych hraniciach predstavený ako idea vzišlá z korešpondencie medzi slovinským premiérom M. Cerarom a J. C. Junckerom. Táto korešpondencia sa naozaj odohrala a slovinský premiér v nej Európskej komisii podstrčil obmenený pôvodne však maďarský návrh. Komisia naň reagovala pozitívne, za dôvod takejto reakcie sa považovala snaha komisie vyvinúť tlak na Grécko, aby si začalo plniť svoje schengenské povinnosti. Ďalej sa z citovanej pasáže dozvedáme, že V4 za termín pre začiatok realizácie „plánu B“ považuje marcový samit Európskej rady. Uvedený termín je tiež nepriamo označený ako termín vyhodnotenia úspešnosti plánu A. Merkelovej na tzv. „turecké“ riešenie. Najpozoruhodnejšie je, ako je celá iniciatíva V4 vklinená, priam zabalená (a previazaná červenou mašľou) do celoeurópskeho riešenia (ktorý je v skutočnosti plánom A. Merkelovej).

Zaujímavé veci sa diali na druhý deň. Na tlačovej konferencie A. Merkelová na otázku novinárky, ktorá sa týkala samitu V4, povedala, že to, čo rozhodne o úspechu samitu EÚ koncom týždňa

„popravde nie je teraz veľmi široko diskutovaná otázka kontingentov, nejde tam o dohodnutie kontingentov, mimochodom veľmi by sme sa zosmiešnili, ak by sme v terajšom stave, keď z už dohodnutých 160 000 nie je prerozdelených ešte ani len 1000, začali rozhodovať o nových kontingentoch, to by bol celkom jasne druhý krok pred krokom prvým…Sme s naším európsko-tureckým plánom európsko-tureckej migračnej agendy schopní komplexne riešiť príčiny úteku ľudí a tým zlepšiť ochranu vonkajšej hranice, oplatí sa ešte ísť touto cestou ďalej, keďže týmto spôsobom by mohla byť ilegálne migrácia rozsiahlo zredukovaná, čo je samozrejme predpoklad, aby sme mohli hovoriť o legálnych kontingentoch, alebo to musíme už teraz vzdať a namiesto toho uzavrieť grécko-bulharsko-macedónsku hranicu so všetkými dôsledkami pre Grécko, EÚ a Schengen.“

Ona sama samozrejme nasadí všetky sily, aby sa európsko-turecké riešenie presadilo vo štvrtok na samite ako to, ktoré sa oplatí ďalej presadzovať. Podobné stanovisko v podstate zopakovala o deň neskôr, keď v Bundestagu prezentovala vyjednávaciu pozíciu Nemecka pred samitom, snáď s tou výnimkou, že pridala výzvu k tomu, že sa Európa bude musieť naučiť chrániť svoju morskú hranicu – to bolo bezpochyby smerované ku Grécku. Dodajme, že ešte v ten istý deň reagoval Erdogan, turecký premiér, ktorý v podstate Európe odkázal, že akokoľvek krutá a nemilosrdná Európa bude, migrantov nezastaví (bezpochyby odkaz smerom k plánu „B“ vyšehradských štátov) a že veru oni (Turci) žiadnych migrantov u seba nasilu zadržiavať nebudú, ak si títo budú priať odcestovať do Európy. Ako pikantériu dodajme články zo stredajších gréckych novín, podľa ktorých sa Grécko odhodlane púšťa do boja, aby zabránilo svojmu vyčleneniu z Európy a Schengenu a zabránilo vzniku tvrdého jadra v Európe, ktorého snahou je Grécko obetovať.

Ako čítať celú túto situáciu? Ponúknem vlastnú interpretáciu, v ktorej sa opriem o vyjadrenie nemenovaného vysokého predstaviteľa slovenskej diplomacie, ktorý povedal, že pre každú z krajín V4 je ich osobitný pozitívny vzťah k Nemecku dôležitejší ako ich vzájomný vzťah medzi sebou. Samozrejme, aj toto vyjadrenie je predovšetkým vyjadrením diplomatickým.

Predovšetkým dajme bokom ostré vyhlásenia štátnych predstaviteľov pred samitom V4. Platí, že vyhlásenia pred akýmkoľvek samitom sú súčasťou budovania vyjednávacej pozície a takto treba chápať aj všetky výroky predstaviteľov V4 (ale napríklad aj Rakúska) voči Grécku. Že Bulharsko s oplotením Grécka na základe jednostranného kroku (bez posvätenia EÚ) nebude súhlasiť bolo jasné už dlho pred vyšehradským samitom, už pri bilaterálnej návšteve V. Orbána v Bulharsku (presnejšie po nej). Macedónsko bolo v celej záležitosti omnoho naklonenejšie iniciatíve V4. Čo sa teda 15. februára 2016 v Prahe podľa mňa odohralo?

Myslím si, že Vyšehrad ponúkol A. Merkelovej opciu B. Inú variantu, ďalšiu možnosť! Problémom A. Merkelovej od začiatku migračnej krízy bolo to, že sa stala vydierateľnou. Bezpodmienečne a verejne sa totiž dopredu vzdala jedinej možnosti ako Nemecko pred migrantmi ochrániť – tou možnosťou je uzatvorenie nemeckých hraníc. K dôvodom, prečo sa tak stalo, nemá význam sa teraz vracať, jedná sa o určité špecifiká vnútropolitickej nemeckej situácie. A. Merkelová sa tak ocitla vydaná napospas dvom protivníkom, Grécku a Turecku, ktoré nemala ako prinútiť, aby sa začali angažovať pri ochrane svojich hraníc, pri obmedzovaní migračných tokov a pri boji proti prevádzačom/pašerákom migrantov. Charakter vyjednávaní medzi EÚ a Tureckom je dostatočne jasný z prednedávnom uniknutých prepisov rokovaní medzi Erdoganom, Junckerom a Tuskom. Doslova tragédia! Svojím balkánskym plánom, pekne zabaleným do Merkelovej celoeurópskeho „tureckého“ riešenia, dal Vyšehrad Merkelovej do rúk mocenskú páku. Z Angely Merkelovej vydierateľnej sa stala Angela Merkelová nevydierateľná. Môže sa totiž v prípade potreby tváriť, že urobila všetko možné, aby presadila humanitárne celoeurópske riešenie a ak to nepôjde, tak skrátka nechá Východoeurópanov urobiť špinavú prácu a následky potom ponesie predovšetkým usilovne Schengen sabotujúce Grécko. Z tureckej nádeje na akékoľvek ústupky EÚ voči nim by v takom prípade tiež veľa nezostalo. Takže pomer síl sa zmenil, zmenila sa vyjednávacia pozícia a to bezosporu vďaka Vyšehradskej štvorke. Dodajme ešte, že v deň, keď A. Merkelová reagovala na V4 (utorok 16. 2. 2016) prenikli zároveň na verejnosť správy z prostredia EK, podľa ktorých Juncker namiesto povinných kontingentov pripravuje tzv. dobrovoľný humanitárny prijímací program pre skupinu tzv. ochotných štátov okolo A. Merkelovej.

Možno má pravdu vlk, keď píše, že 15. februára V4 zrazila opätky, zavrela ústa a zaradila sa poslušne do radu. No a možno mám pravdu ja, keď teraz píšem, že dňa 15. februára 2016, krátko pred 19. hodinou Vyšehrad zažil svoju hviezdnu hodinu a páni Orbán, Fico, Sobotka a pani B. Szydlo nám všetkým predviedli vysokú školu diplomacie.

Advertisements
Příspěvek byl publikován v rubrice Hosté se štítky , , , , , . Můžete si uložit jeho odkaz mezi své oblíbené záložky.