Terazkyho rýchlokurz kritického myslenia


napsal NavajaMM

Minule som sľúbil učiteľom, že stručne načrtnem svoju predstavu o kritickom myslení, a to tak jednoducho, aby to pochopil aj major Terazky.
Aké však bolo moje prekvapenie, keď som vzápätí dostal e-mail od Kefalína. Okrem iného mi píše:
„Zklamu tě, Terazkyho z toho absolutně vynech. U Jelínků před časem přišla řeč i na dnešní propagandu a kritické myšlení. Terazky mě s tím poslal obloukem do… pryč.“
A farbisto mi popísal Terazkyho monológ, z ktorého si dovolím kúsok citovať:

„Počúvajtě, Kefalín, ja síce nemám maturitu a pri rúbaní dreva mi stačí malá násobilka, ale nikto mi nemusí dávať školenie, čo si mám myslieť. Veď ja som bol majorom. Nepotrebujem ja Smotanu ani Tvarôžkovú, aby mňa rozmýšľať učili. Mňa už život naučil. Tisíckrát ma už niekto o***l a miliónkrát chcel. Viete, Kefalín, prečo som bol ja taký postrach, keď som bol majorom? To nie kvôli tej veľkej hviezdě, ale preto, lebo som sa nedal opiť rožkom a všetko som chcel vidieť na vlastné oči.
Keď som sa po týždni vrátil z dovolenky, tak mi poručík Hamáček hneď na bráne hlásil, že sa počas mojej neprítomnosti nič zvláštneho něstalo. Ale to bol len jeho názor. A chcel, aby som aj ja mal taký názor, len čo som prišiel. Ale to sa eště na vojne něstalo, aby sa za týždeň nič něstalo. A tak som povedal Orechovi, nech si vezme hrubú písanku a všetko som si skontroloval až po tú guľu na veži. Našiel som vtedy prúserov plnú riť a na miestě by som zatvoril pol útvaru, len mali šťastie, že sa mi všetci do basy něvošli. 
Tak teda, Kefalín, něpotrebujem ja veriť niekoho názorom. Čo vidím na tieto oči a čo do ruky chytím, to je pre mňa fakt. To platí a ostatné si radšej sám skontrolujem. Lebo tak nás to učila strana a súdruh Stalin – dôveruj, ale preveruj. A keby som ich neposlúchal, ani majora by zo mňa nespravili.“
*
Terazkyho chápem, ani bývalý major nemá rád, aby ho poučoval nejaký podporučík v zálohe. Tak mi ten rýchlokurz preventívne skrátil na nulu.
Sklamaný ale nie som, lebo Terazky ten rýchlokurz ani nepotrebuje a naopak, pekne jednoducho to vysvetlil on nám. Zhrniem. Zo všetkého najdôležitejšie je rozoznávať fakty od názorov. Fakty si môžeme overiť vlastnou skúsenosťou. Aj názory o faktoch, ktoré sme si vlastnoručne neoverili, zostávajú názormi. Na základe faktov vieme, na základe názorov veríme.
Na základe faktov vieme… Čeština v tomto prípade krásne názorne rozlišuje. Má k slovu „vedieť“ dva ekvivalenty „vědět“ a „umět“. Pekne rozlišuje tieto dve kvality poznania. Jedna je súhrn faktov o svete a druhá je schopnosť s týmito faktami pracovať, triediť, asociovať, porovnávať a používať ako kritérium dôveryhodnosti názorov.
Na základe názorov veríme… A toto je najväčšia záludnosť vybavenia, ktoré nosíme v hlave. Často totiž to, čomu veríme, zaradíme medzi fakty. Hovoríme potom „verím v to, že“ a myslíme tým, že názor považujeme za fakt. Zvlášť nebezpečné je, ak veríme svojmu názoru a vytvoríme si z neho blud nerozlíšiteľný od faktu, často ho dokonca považujeme za overený.
*
Kontrolná otázka: Môžeme čísla považovať za fakty?
Nie všetky. Číslo 83 na váhe je fakt, ale číslo 3 na vysvedčení je koncentrovaný názor. Ani číslo 43 na škatuli s topánkami nie je dobré považovať za fakt, ktorý nevyžaduje overenie.
*
A čo napríklad ten príbeh pristátia človeka na Mesiaci. Je to fakt, alebo len neoveriteľný a neuveriteľný názor?
Bolo to síce dávno, „priami účastníci“ postupne vymierajú a už nechodia na besedy do škôl, ale všetky názory o pristátí Apolla na Mesiaci sú overiteľné. A to aj v našom českom a slovenskom prostredí. Naše obidva národy majú svojho kozmonauta. Niektorí z nás mali to šťastie rozprávať sa s niektorým z nich, takže si môžeme overiť, že vesmírne lety nie sú rozprávka.
Známy český novinár Karel Pacner bol osobne v riadiacom stredisku letu Apolla. Ešte v roku 1970 priniesol stade kópie pások komunikácie počas letu a tie mu slúžili ako zdroj pri jeho reportážach. Prepis týchto pások sa dá nájsť napríklad tu:
Medzi svojimi sme teda mali aj priameho svedka zblízka.
No to nie je všetko. Komunikácia s modulmi Apolla sa dala zachytiť rádioamatérskymi prostriedkami a v odborných rádioamatérskych zdrojoch sa nájde veľa odkazov na úspešné relácie. Dali sa takto zachytiť aj obrázky, lebo Apollo vysielalo video v norme SSTV s frekvenciou 10 záberov za sekundu, ktorú pôvodne pre svoju potrebu vyvinuli rádioamatéri. Medzi úspešných patrili aj českí a na tomto zdroji:
nájdete informáciu o mimoriadne úspešnom amatérovi Stanislavovi Blažkovi z Nové Paky, ktorý má z Apolla 10 krásny úlovok maličkej Zeme nad povrchom Mesiaca.
Takže aj v prípade letu na Mesiac sa dá použiť Terazkyho kritérium – „pozriem sa na vlastné oči“.
*
Vedecká teória, aj ohováranie (pomluva), sú spravidla názory o niečom, čo nám rozprávajúci vydávajú za skutočnosť. Vedeckej teórii môžeme veriť dovtedy, kým neodporuje našej skúsenosti (faktom). S ohováraním je to naopak, ak neexistujú fakty, ktoré ho potvrdzujú, nemali by sme s tým pracovať a naviac je to trestné.
Ak niektorých z vás zarazilo, že toto asi nie je všetko, že obsahom viery sú aj iné oblasti ako vedecké teórie a ohováračky…
Áno, máte pravdu.
Ale to je iný príbeh a o tom snáď niekedy nabudúce a bez Terazkyho.
Příspěvek byl publikován v rubrice Navajammova pošta se štítky , , . Můžete si uložit jeho odkaz mezi své oblíbené záložky.