Syndróm viny Nemecka a paralely s dneškom I. -ako to bolo vtedy.


napsala  paní Cagan

Veľa ľudí sa už snažilo rozlúsknuť záhadu „vítačskej“ kultúry Angely Merkelovej. Ako jedna z možností tohto nelogického kroku sa zjavuje argument o akomsi syndróme nemeckej viny za 2. svetovú vojnu. Tento argument používajú aj tí, čo vylučujú a absolútne nepripúšťajú „kolektívnu vinu“ a bijú na poplach, ak ju niekto použije v súvislosti s utečencami- nie sú predsa všetci teroristi, nie všetci sú znásilňovači a kriminálnici. Nemôžeme ich VŠETKÝCH hodiť do jedného pomyselného vreca….Ale Nemcom to robíme už niekoľko desiatok rokov. Opakuje sa neustále čosi o nepochopiteľnom sfanatizovaní CELÉHO NÁRODA, prípadne o mlčiacej (a tým súhlasiacej) nezanedbateľnej časti a tak sú tak či tak v tom vreci všetci, vyvstáva len otázka, či predsa len nepoužívame dvojaké metre a či má za túto vojnu čierne svedomie aj Mutti. V každom prípade, druhú svetovú vojnu Nemci nezaprú, čoby synonymum katastrofy, ku ktorej ťažko niečo prirovnať. Na druhú stranu, stále to nie je dôvod, aby si ešte aj súčasní Nemci sypali po dlhých desaťročiach taký žeravý a nehasnúci popol na hlavu za činy svojich predkov ( a my sme niesli nechtiac spoluvinu za ich sebatrýznenie skrze zlé svedomie ich súčasnej líderky).

V tejto súvislosti je dôležité sa pokúsiť hľadať odpoveď na dve otázky:

Ako sa mohlo stať, že sa inteligentný nemecký národ nechal sfanatizovať Hitlerom a tým sa nechal zatiahnuť do vojny?

Mohlo by sa čosi také zopakovať?

Ako sa to mohlo stať? Tu je zjavné, že sa musíme vrátiť do histórie. Je faktom, že Nemci sa po Versailleskej zmluve cítili podvedení a v spoločnosti sa verklíkoval slogan o „noži pichnutom zozadu“. Na druhej strane Nemci si prvýkrát sami volili vládu (v r.1919 si tri štvrtiny zvolilo republiku, voliť prišlo 80% národa). S tzv. Weimarskou republikou ale postupne bolo spokojných čoraz menej obyvateľov, ktorí ju postupne viac a viac začínali stotožňovať s prehrou a so Západom, ktorý sa s nimi tak nepekne zahral vo Versailles. https://sk.wikipedia.org/wiki/Versaillsk%C3%A1_zmluva_(1919)

Spoločnosť sa vnútorne začala štiepiť. Paul Johnson v knihe Dejiny 20. storočia opisuje stav tejto nemeckej schizofrénie vo viacerých vrstvách. Opisuje delenie spoločnosti na zástancov „civilizácie“ (Západu) a tá tiahla Nemecko k povrchnosti, kozmopolitizmu, nemorálnosti, materializmu a k rasovému miešaniu. Druhá časť sa hlásila ku „kultúre“ (Východu), ktorú charakterizovala najmä morálka čistého nemeckého ľudu- „Volk“ , ktorá videla na Západe smrť a na Východe život. (str.112). Hilter túto ideu postupne zhmotnil do reality, zavrhol Versailles, zničil vplyv „civilizácie a Západu“ , predchol ľud víziou čistého Árijca a veľkolepého Nemecka, a zavŕšil to dobývaním východných plání…

Ale to bolo až o niekoľko rokov neskôr, kým sa táto nahnedlá kaša ešte neuvarila poriadne. Nemci s „civilizáciou“ stotožnili prevažne Židov ako predstaviteľov bánk, medzinárodného kapitalizmu stelesnených Wall Streetom a London City. Nemeckým židom nepridalo na obľúbenosti ani to, že v Nemecku dominovali mnohým oblastiam najmä v období medzi rokmi 1920-30. Nemci tých rokoch svetu udávali tón v mnohých odvetviach umenia a vzdelanosti , čo bolo obdivuhodné, ak si pripomenieme ekonomický stav hyperinflácie (1918-1924, 32 400 %) .

Aspoň stručne: centrom experimentálnej architektúry sa stal svetoznámy Bauhaus, v zemi pôsobili slávne divadlá a opery , kde sa často hrávali silno politicky podfarbené hry (Piscator, Reihard, Grosz…). Bertold Brecht (Trojgrošová opera) vymyslel uniformu ľavicových strán- koženú čapicu, okrúhle kovové okuliare a kožený kabát…Filmu dominovali slávne mená: Joseph von Sternberg (Modrý anjel), E. Lubitch, Billy Wilder a mnohí ďalší , kedy len v roku 1922 vyprodukovali nemecké filmové štúdiá 646 filmov- viac ako celá Európa dohromady. V umení a hudbe spomeňme aspoň letmo mená ako R. Strauss, Gigli, Klee,Mayer, Kokoschka, Kandinskij, Bartók, …V modernistickej kultúre dosiahlo weimarské Nemecko vrchol. A silno dráždilo zástancov „Východu“, ktorí ho nazývali kulturboľševizmom. Faktom je, že weimarská republika bola v istých oblastiach veľmi liberálna, asi najviac v Európe a tak sa hry a romány, dokonca aj obrazy hemžili témami ako je homosexualita, sadomasochizmus, incest… (spomeňme si napr. aj na Freuda). Slávny Modrý anjel by sa nemohol natočiť v tej dobe nikde inde, ako v Nemecku…

Nacionálna tlač písala o západnej dekadencii a opisovala ako sa Loyd George a Clemenceau smejú, že sa Nemcom do hláv vtĺka kubizmus. (str.116). Túto najskôr zákopovú vojnu podporila dominancia židovských mien v kultúre a tlači, čoraz viac sa písalo o kultúrnej tyranii a ovplyvňovaní verejnej mienky (Tucholsky, Harden, Lessing, Bloch, Wolf,…), majiteľmi listov ako Frankfurter Zietung, Berliner Tagblatt, Vossische Zeitug boli židia. Tí tiež viedli najvýznamnejšie nakladateľstvá, pridajme si spisovateľov a mená ako je Mann, Zweig, Baum, Werfel, Neumann, Kafka… (viac na str. 112-127). K napätiu v spoločnosti prispela paranoja z komunizmu v Leninovom Rusku a nárast počtu komunistov v Nemecku. K antisemitským náladám pribudol ďalší strašiak, najmä ak si spomenieme reprezentantov komunistov v Nemecku ( napr. Rozu Luxemburgovú) . https://cs.wikipedia.org/wiki/Rosa_Luxemburgov%C3%A1

c

Neúspešné ľavicové povstanie viedlo k legalizácii jednotiek Freikorps a k regenerácii pravice, ktorá sa dopúšťala výtržností i vrážd, ale slabnúca weimarská republika nad tým zatvárala oči… a sudcovia netrestali vinníkov, lebo boli presvedčení, že sa zúčastňujú akéhosi vyššieho boja medzi „Západom a Východom“ …. V rokoch 1919-22 pravica spáchala (evidovaných) 326 vrážd, polovica prípadov nebola objasnená vôbec, 50 vrahov sa priznalo, ale viac ako polovica z nich bola oslobodená, 24 dostalo trest priemerne do 4 mesiacov. (str.126).

Na tejto vlne sa začala niesť i akademická obec, vrátane mládeže. Asi 100 000 nemeckých študentov privítalo filozofiu „východu“ s nadšením. Celé 20. roky ovládal študentskú politiku pravicový Hochschulring, hnutie, ktoré bolo neskôr vystriedané nacizmom. (s.128). Weimarská republika bola plná politických dobrodruhov a stupňujúceho sa napätia. Bola spätá s prehrou a stotožňovaná čoraz viac so „západom“. Mníchovský právnik, profesor Hans Nawiasky napísal, že republika je dieťa narodené v bolesti, na ktorého príchod sa nikto netešil (s.128).

c                     Banky                                      Vláda                                Lid

Prušiacky pedantných a dôsledných Nemcov, ktorí sa považovali za metafyzickú jednotu dráždili permanentné demokratické hádky v parlamente. Republika padla v roku 1933, kedy sa podľa kontroverzného ústavného článku 48 (weimarskej ústavy) moci chopil Hitler. Len podľa hore uvedeného hrubého opisu atmosféry v nemeckej spoločnosti je zrejme nie veľmi prekvapivé, že sa mohol ujať moci tento typ človeka na pozadí atmosféry vo vtedajšom Nemecku. Do karát jeho „mein Kampf“ hralo skoro všetko. Čo bolo tragické nanajvýš, je to, že tak ako v Rusku (Lenin), tak i v Nemecku (Hitler)sa v akejsi skulinke dejín ostihol človek, ktorý mal nesmiernu vôľu k moci a mal schopnosť využiť všetky okolnosti na to, aby zmenil beh dejín, žiaľ negatívnym smerom (boľševizmus a nacizmus a ich expanzia do sveta). Na rozdiel od Ruska, kde bol minimálny predpoklad na revolúciu proletariátu, ktorý v Rusku prakticky neexistoval, čo sa priečilo akejkoľvek logike marxizmu, v Nemecku bol predpoklad na nástup národného socializmu oveľa pravdepodobnejší. Spoločnosť pod tlakom okolností a atmosféry v republike postupne hnedla. Obrovskou chybou západných politikov bol rad chybných rozhodnutí, defenzíva a zatváranie si očí pred vzrastajúcou Hitlerovou mocou a blížiacou sa katastrofou. Pre Čechov a Slovákov to znamenalo najskôr zažiť drastickosť Mníchova a neuveriteľne krátkozraká politika appeasementu Chamberlaina a Daladiera pre celý svet vojnu, ktorá sa možno nemusela stať.

c

Tušili teda Nemci, čo bude nasledovať ak si zvolia Hitlera ? Mohli to vedieť? Bolo im to ľahostajné? Mohlo byť všetko inak, nebyť krátkozrakej politiky ustupovania Angličanov a Francúzov, vtedajších európskych vodcov? To sa už zjavne nedozvieme…

Dokončenie zajtra.

 

 

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Hosté se štítky , , . Můžete si uložit jeho odkaz mezi své oblíbené záložky.