Ľudskí optimisti versus „neľudskí“ pesimisti. Alebo newspeakom k svetlým zajtrajškom. Pardon. K zajtrajškom…


napsala  paní Cagan

1) Otázniky nad dneškom

J. Tuwim povedal: „Pesimista je optimista so životnou skúsenosťou“.

Občas si tak začínam pripadať… Nielen tým, že mi roky pribúdajú. Radím sa k ľuďom, ktorí sledujú svet okolo seba a nemyslím tým len pohľad z lavičky na ulici, či prostredníctvom nasládlého seriálu… priznám sa, že v poslednej dobe sa mi vývoj nášho sveta nie príliš páči… denne sme konfrontovaní s ťaživými témami akými sú vojnové konflikty, ekonomická nestabilita, konzumerizmom pľundovaná planéta, pre ktorú sa stávame akýmsi vírusom… Aby toho na nás nebolo málo, okrem globálnych problémov sa človek potýka aj so súkromnými, či tými celospoločenskými. Ťaživých tém je nepreberne, asi aj preto niektoré televízie pridali do svojej ponuky niečo ako „dobré správy“. Občas si vtedy spomeniem na tento trpký vtip:

Je posledný deň v roku. Kat vedie na smrť odsúdenca, chudobného človeka. Ten si cestou k šibenici vyspevuje a tancuje. Kat sa ho nechápavo pýta : „Človeče, vieš vôbec čo ťa čaká?“ A on mu odpovedá : „Ale samozrejme, aspoň raz na Silvestra budem poriadne sťatý.“

Čoraz častejšie sa zamýšľam nad tým, čo sa to deje a každý deň mi ako bumerang vracia neraz tie isté otázky, na ktoré hľadám (často neúspešne odpovede). Napr.

-Prečo je čoraz zriedkavejším javom rodina, prečo sa čoraz viac ľudí rozvádza, prípadne sa už dvojice ani neberú, len tak spolu žijú, či už deti majú, alebo nemajú (a to je jav až nepríjemne alarmujúci ).

-Čo je za tým, že sa partneri nevedia tolerovať, prečo majú pocit, že sa vzájomne obmedzujú, že jeden druhému nerozumie (a snažia sa vôbec o to?). Vernosť sa už nenosí…

– Prečo je zrazu dieťa v toľkých rodinách brané ako modla, prečo je matka, ktorá zvýši hlas na svoje dieťa posudzovaná ako neschopná hysterka, prečo sme svedkami čoraz častejšieho úkazu, kedy dieťa „cvičí“ s rodičmi ako s bezprizornými sluhami, ktorí sú po vôli akýmkoľvek požiadavkám svojich detí?

– Ako je naopak možné, že mnohí rodičia sa svojim deťom primerane nevenujú, vyhovárajú sa nedostatok času, pričom mnohí z týchto dospelých dokážu stráviť hodiny na sociálnych sieťach, či pri televízii? (deti robia samozrejme to isté)

– A prečo sa potom čudujeme, že takto vedené deti nemajú vybudované žiadne vôľové vlastnosti,ani rešpekt, že nechápu že svet je nielen o právach , ale i povinnosti (čo sa odráža na práci v škole a ich vzťahu k učeniu a učiteľom?). Prečo sa čudujeme, že deti nie sú čitateľsky gramotné, ak nečítajú knihy? Veď obrazovky (a to akékoľvek, im podávajú len hotové obrazy a fakty, kde sú pasívnym príjmateľom ), prečo sa potom následne divíme , že nevedia komunikovať a majú skreslený obraz o svete ?

– Ktoré deti sú v školách vlastne diskriminované, tie, čo majú mesačné obedy za cent, lebo ich rodičia dokázateľne nechcú pracovať, či tie, čo majú rôzne poruchy učenia a správania a pod.., alebo tie ostatné, ktoré s nimi sedia v triede spolu s jednou jedinou učiteľkou?

– Prečo sme svedkami útokov na kresťanstvo, ale islam (či judaizmus) sa nesmie kritizovať?

– Prečo sa množia útoky na naše stáročné tradície, ako to bolo napr. nedávno počas Veľkej noci, kedy sa polievanie a šibanie dievčat prezentovalo „ako ponižovanie a patriarchálny zvyk“ (od úderky feministiek na Slovensku)

– Ako a kedy sa stalo, že národovectvo a láska k národu sú považované za zlý nacionalizmus?

– Prečo sa nepripustí verejná a otvorená diskusia o našej národnej histórii, prečo sa zakrývajú fakty a prekrucujú sa ?

http://www.korene.org/kategorie-obsahu/clanky/konferencie/99-zapas-o-pamat-slovenskeho-naroda

– Ako mohlo prísť k stavu, že kultúra je pokrivená, „umenie“ neraz plytké a vulgárne , ale zato o to s väčšou slávou predkladané ako niečo prestížne a úctyhodné, ako je možné, že celebritami sú viac menej len ľudia, čo „dokážu žiť s bulvárom“ (alebo žiť z neho?)

http://www.slovenskeslovo.sk/category-forum/319-marian-kotleba-vs-divadlo-studio-tanca-video-nevhodne-pre-maloletych

– Prečo je so slávou velebený Dúhový Pride vysoko postavenými osobnosťami, načo a čomu slúži táto prezentácia tejto konkrétnej menšiny? (osobne neverím tomu, že slušnému homosexuálovi či lesbe je táto prezentácie príjemná a prijateľná)

– Prečo sú mnohé menšiny pozitívne diskriminované, dotované, hoci za desaťročia to neprinieslo takmer žiaden efekt? Ako je možné, že sa za stáročia neasimilovali?

http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/na-riesenie-romskeho-problemu-pojde-z-eu-dalsich-300-milionov-2.html

-Načo má slúžiť stieranie hraníc medzi pohlaviami, prečo má byť žena ako chlap a chlap ako žena, po akú hranicu pôjdeme vo feminizme, príp. v právach menšín a ich požiadaviek ( gayov, lesieb, transexuálov, a iných odchýliek týkajúcich sa sexuálnej orientácie , lebo však možno aj pedofili by raz chceli žiť nediskriminovaní…). Otázok je tisíce…

Zrazu sme sa ocitli, ani nevieme ako a kedy v spoločnosti, kedy sú matrami humanizmus, práva všetkých možných menšín a ja vážne nie som odľud, ale základná otázka je: ako chceme pridať práva iným tak, aby sme ich neupreli tým druhým? Kde je hranica? Existuje?

Kde sa v týchto právach nájde heterosexuálna žena (či muž) , možno slovenský katolík, poctivo žijúci a celý život zarábajúci? Na čie dvere má ( a bude) klopať jeho dieťa, ktoré po vyštudovaní nenájde prácu? Kto pomôže jeho zostarnutým rodičom, ktorí majú dôchodok, ktorý nestačí na slušný život a dožitie? Kde sa má o práva prihlásiť človek, ktorý prišiel o prácu a tým možno o bývanie a stal sa bezdomovcom ? Na koho sa majú o pomoc obrátiť matky- samoživiteľky? Na organizácie, čo sledujú za veľké peniaze úroveň stavu demokracie? Alebo na tie, čo bojujú proti protiruskej propagande? Alebo čo majú robiť rodičia ťažko chorých detí, ktorí nemajú peniaze na finančne náročnú liečbu? Na koho sa majú obrátiť tí ? Na splnomocnenca vlády pre menšiny, či na organizácie zaštiťujúce femistky, homosexuálov, alebo na tie stovky organizácií, čo presadzujú humánny prístup voči ľuďom z Afriky, Blízkeho i Ďalekého východu, ale vás v kolónke pomoci skrátka nemajú? Lebo ste Slovák?

Vieme hľadať prijateľný prienik medzi tými, čo sa bránia prílivu „humanity“ a tými, ktorí ju velebia ako niečo na výsosť dokonale ľudské ? Dá sa využiť hegelovské: téza-antitéza-syntéza?

Málo ľudí je schopných si vôbec pripustiť, že západnú spoločnosť začína ovládať nejaká ideológia. Prstom ukazujeme na totalitné ideológie komunizmu, či fašizmu, či iných druhov totalitárstva také skazonosné pre milióny ľudí. Tie berieme ako fakt. Boli, priznávame ich existenciu, berieme ako fakt, že ľudia boli nimi ovládaní, že tieto ideológie ničili ľudské osudy, krivili mysle i zabíjali. A čo my? Začína naše životy ovládať ideológia, skryto zahalená do kabáta ľudskosti, čím je oveľa nebezpečnejšia? Ja tvrdím, že áno.

Ľudskí optimisti versus „neľudskí“ pesimisti. Alebo newspeakom k svetlým zajtrajškom. Pardon. K zajtrajškom…

2) Newspeak a možná budúcnosť (snáď nie)

Optimisti vraj tvrdia, že žijeme v najlepšom možnom svete… takýchto „optimistov“ sú plné médiá. Spoznáte ich ľahko: velebia demokratický Západ, presadzujú ľudské práva (čie, nám je jasné) , a snáď by sa pre úplnosť patrilo dodať, že nenávidia Rusko (a v Čechách najnovšie aj Čínu). Pesimisti sa obávajú, že tvrdenie, týchto ľudí o tom, že „tento náš svet je najlepší“ považujú ozaj správne… a z toho pramenia tie ich pesimistické obavy… priamo úmerne so silnejúcou myšlienkovou a hodnotovou opozíciou by sa patrilo trefnejšie povedať, že nočné mory .

Osobne často rozmýšľam, či títo „optimisti“ skutočne veria, tomu čo hlásajú…. Za celý globalizovaný svet nepriznajú, že tento svet, v ktorom žijeme má vážne trhliny, nepochopia, že aj (my) kvázi pesimisti by sme sa radi ocitli v roli optimistov- a skutočne by sme chceli žiť vo svete bez vojen, utekajúcich emigrantov, bez útlaku pracujúcich ľudí …Vo svete, kde platia pravidlá pre každého rovnako tak ako povinnosti. Vo svete bez dvojitých metrov.

Nie. Oni nám neveria, že to chceme, oni totiž tvrdia, že popieraním ich optimizmu a viery v liberálny kapitalizmus a bezbrehý humanizmus, podporujeme Putina a sme xenofóbni fašisti. V obhajovaní svojho postoja vždy budú len budú mlžiť, alebo rovno klamať. Charakteristické sú obvinenia oponentov a ich odsúdenie. Nikdy nie diskusia.

Zdesenie z toho , že to už nezaberá, sme mohli pozorovať v Moravcovej relácii Fokus na ČT, kde sa vytiahla „desivá“ štatistika, že médiám verí len 28 % ľudí. A mali z toho hlavu v smútku… a ak český divák mal dočkať rady napr. od skrachovanej slovenskej političky Magdy Vášaryovej, tak to sa teda načaká…prizvaný odborník z think-thanku Evropské hodnoty to tiež teda nevytrhol…

To isté platí o našich „elitách“, ktoré sa ako lanské snehy márne snažia nájsť príčinu Kotlebovho úspechu. Ich chybou je, že NIKDY kritiku nenamieria do vlastných radov. Nikdy nepriznajú, že mnohí ľudia VEDIA. Vedia, že sú okrádaní, zavádzaní takmer vo všetkom… že nám predkladajú polopravdy a lži, ktoré obaľujú do rétorických cvičení, ktorým sa dostáva toľkého priestoru v médiách, až je to patologické.

Nedávno sa jeden „kazateľ“ pravdolásky a obhajca emigrantov a islamu vyjadril v televízii tak, že naša Ústava má zlú preambulu… viete prečo? Lebo je v nej odkaz na kresťanskú tradíciu! Áno je to (chvalabohu) pravda….

PREAMBULA

My, národ slovenský,

pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť,

v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy,

vychádzajúc z prirodzeného práva národov na sebaurčenie,

Je na čase sa vážne zamyslieť, o čo takýmto ľuďom ide a prečo. Je najvyšší čas pomenúvať veci pravým menom a žiadať to od našich tzv. elít a od všetkých apoštolov slnečného budúcna. Lebo ich spôsob vyjadrovania je ťažký a zámerný útok na city, ale s empatiou voči vám to nemá vôbec nič spoločné.

Táto politická korektnosť a newspeak je otrasný fakt, ktorý s demokraciou už má spoločné. pramálo. Ničí základy všetkej normálnosti, likviduje právo byť rovným pred zákonom (príkladom sú napr. štatistiky kriminality, kde sa nesmie uvádzať národnosť). Potláčanie hlasu zdravého rozumu je každodennou realitou, či už vychádza z rozhodnutí (nami nevoleného) vedenia Bruselu, alebo z konania nemu podriadených lídrov štátov, ktoré sa neraz musia podvoliť a potom to „primerane“ doma svojim voličom vysvetľovať. Ľuďom sa vymývajú mozgy pre povinný súhlas, hoci by tým mali spáchať postupnú samovraždu vlastného národa. Na Slovensku sa otvárajú katedry „multikulturalizmu“ (napr. Paneurópska vysoká škola), robia sa semináre, diskusné relácie, mimovládky za sorosovské a iné peniaze zo zahraničia apelujú na „náš humanizmus“ , začína vznikať tlak na školy, aby sa deti a študenti venovali na hodinách ľudským právam (my ich už akože máme automaticky (?)…, takže sa jedná samozrejme o menšiny najrozličnejšieho druhu ). Citujem neskutočný výrok známeho sociológa Michala Vašečku (Pravda 8.4.2016) : „ Som presvedčený, že pre budúcnosť Slovenska môže byť rozšírenie výchovy k ľudským a menšinovým právam dôležitejšie , než dôraz na tradične preferované predmety ako je matematika, či slovenský jazyk.“

Vlkův  vstup:

Kdyby  mi tohle poslal někdo jiný, než naprosto vyzkoušená autorka Kosy,   o které nemám sebemenší důvod pochybovat, článek bych nepustil, protože  bych nevěřil, že někdo,  navíc  vysokoškolsky vzdělaný,  navíc  asi se společenským renomé může  pustit do veřejného prostoru takový blábol jako onen Michal Vašečka!!!  Netuším, jaký vztah k menšinám měl Pythagoras nebo Archimedes, nemluvě o Eulerovi, Leibnitzovi , Keplerovi nebo Newtonovi, ale  velmi hmatatelně , stejně jako každý druhý, ovšem mimo pana Vašečku, vím, jak velmi zásadně  posunuli lidstvo. Paní Cagan  necht mi promine tenhle  dost surový vstup do jejího článku. Ale  na některé druhy  hlupství by měl a být bud  svěrací kazajka  nebo aspon zbrojní pas. Dál už zase paní Cagan.

Vo dobe, kedy svet bude stáť a padať na znalostnej ekonomike, MY máme uprednostniť a nad všetky predmety povýšiť učenie sa k menšinovým a ľudským právam! Aké vznešené!!! Nuž, pravda, svet bude svetom aj bez Slovákov, že páni optimisti?

Budem parafrázovať anekdotu o smrťke, kde toto slovo zamením za slovo neomarxista:

Klope neomarxista na dvere: „Dobrý deň, odčítanie ľudu.“

Poznáte to- dajte mi dieťa a ja ovládnem národ….

Nikdy som nebola náchylná veriť konšpiráciám (nie veľmi zábavné je, že mnohé sa časom potvrdili, ale to necháme bokom, koniec koncov, koho to s odstupom rokov potom zaujíma, že?). Nostradamove proroctvá mi pripadli ako niečo z ríše zaujímavej mystifikačnej záhadológie, ktorá síce veľa ľudí fascinuje, ale pre mňa bola len sci-fi s príchuťou fascinujúcej histórie. Inou šálkou kávy sa pre mňa stáva iný vizionár- Orwel. Tak tento pán sa triafal do čierneho poriadne. Jeho antiutopistický román 1984 o totalite je pre našu súčasnosť neskutočne nepríjemný…

Hlavným hrdinom románu je úradník Winston Smith, ktorý žije v Oceánii, v Londýne. Na čele diktatúry tu stojí tzv.Veľký brat. Oficiálna ideológia sa nazýva Angsoc (pôvodne anglický socializmus) a jej ústredné heslá znejú:Vojna je mier, Sloboda je otroctvo, Nevedomosť je sila .

(Teraz poprosím váženého čitateľa, aby pouvažoval o súvislostiach s dneškom, príp. si dosadil do zátvoriek inštitúcie, či skutkový stav súčasnosti).

Hlavnou témou románu je manipulácia . Od radového občana sa očakáva, aby úprimne jasal nad prácou strany a ním vedeného štátu Oceánia (?) a úprimne nenávidel jej nepriateľov (?). Strana totiž neklame. Všetky túžby, emócie a potreby človeka sú presmerované v súlade s ideológiou štátu (?). K manipulácii dokumentov z minulosti slúži Ministerstvo pravdy (?), ktoré sa programovo zaoberá klamaním. Ministerstvo hojnosti (?) vedie k hladomoru, Ministerstvo mieru (?) riadi permanentnú vojnu.

K manipulácii myslenia vedie aj potláčanie tzv. starého, oldspeak jazyka, (stará angličtina) nahrádzaný je novým jazykom, tzv. newspeak.

https://sk.wikipedia.org/wiki/1984_(rom%C3%A1n)

Newspeak je fenomén, s ktorým sa potýkame aj dnes. https://cs.wikipedia.org/wiki/Newspeak

Klasickým príkladom je vyjadrovanie sa v duchu politickej korektnosti.

Typické je napr. nahrádzanie pôvodných výrazov eufemizmami (cigán- Róm, černoch- Afroameričan a pod. ). No a ako ináč, ten pretlak ciachovania nesúhlasiacich jedincov výrazmi typu rasista, homofób a pod. sú presne z tohto súdka politkorektnosti. Krásnymi ukážkami newspeaku sú výrazy ako humanitárne bombardovanie, či obranná vojna (napr. kedy sa USA bránili proti Bin Ládinovi v Afganistane). Príkladov nájdete bezpočet, stačí mať oči a uši otvorené.

http://stodola.blog.idnes.cz/blog.aspx?c=96874

Označenia rasista sa každý bojí. Tiež nie je vhodné v našej spoločnosti byť homofóbnym, nedajbože fašistom. Je to biľag, ktorému sa každý radšej oblúkom vyhne. Hoci by vám nejaký príslušník menšiny rozbil okná na kostole, vytrhol vianočný stromček z predzáhradky, vy radšej nič nepoviete, nebudete predsa dráždiť vašich muslimských susedov nejakým kresťanstvom . Lekára Rogozova politická korektnosť dobehla oblúkom- odrazila sa z veľkej Británie do rodných Čiech…Kritizovať niekoho za islamské oblečenie pri operácii, to je neskutočný neľudský čin a útok na islam! Rómska mamička vynadá kľudne učiteľke do rasistiek kvôli zlej známke v žiackej knižke svojej ratolesti. Nebudete predsa tiež odopierať právo na rodičovské šťastie mať deti dvom gayom, hneď budete homofób. V dnešnej spoločnosti sa patrí vyjadriť pohoršenie nad matkou, čo spacifikuje dieťa, ktoré sa v obchode plieska o zem, lebo mu niečo odmietla kúpiť. Deti majú tiež práva! Nemôžete odsudzovať potomkov emigrantov z druhej či tretej generácie muslimov vo Francúzku, či Belgicku za to, že zabili niekoľko sto vašich spoluobčanov. Musíte chápať predsa, stav, že ich spoločnosť vylúčila a frustrovala…. vlastne, keď sa to tak vezme, to VY ste na vine!…pardon, rodení Belgičania a Francúzi, u nás sme za neasimiláciu Rómov zase vinní my… atď.

Tento prístup spôsobuje nielen defenzívu mnohých racionálnych prístupov k riešeniu problémov, ktoré pred nami stoja. Deformuje to zdravú spoločnosť. To hovoria pesimisti. Optimisti to vítajú…. lebo humanita ( a granty a ktoviečo ešte). Títo kvázioptimisti sú akoby zžití s voltairovským „ že majú v sebe zažraný názor vidieť všade všetko dobré, aj keď je to zjavne zlé.“

Detailne a až hrozivo ilustratívne o tomto neblahom fenoméne píše konzervatívec a politik ( a zjavný pesimista) Patrick Buchanan v knihe s výstižným názvom Smrť Západu. Takto je kniha prezentovaná na stránkach kníhkupectva Martinus:

Buchanan v knize popisuje zánik Západu. Příčinu vidí ve ztrátě jeho hodnot, především potom ve ztrátě židovské a křesťanské víry. Vinu za to dává idejím čtyř myslitelů, „Čtyřem, kteří stvořili revoluci“, marxistickým teoretikům G. Lukácsovi, Gramscimu, Adornovi a Marcusovi. Ti jsou podle něj zdrojem kulturní revoluce a pokračování studené války, kulturní války. Jejím důsledkem potom jsou pokles porodnosti (vymírání obyvatel Západu), masové přistěhovalectví ze zemí třetího světa, interrupce, antikoncepce a vytváření světové vlády.  Statistická čísla uváděná v knize v případě České republiky, jejíž obyvatelstvo je v podstatě produktem této revoluce, patří k nejhorším v západním světě. Nesmírně poutavá kniha, kterou však čtenář může strávit pouze tehdy, zbaví-li se všech svých předsudků k náboženství a víře.

Tento spôsob vyjadrovania je droga , ktorú nám dávkujú postupne a prezentuje novú ideológiu. Naši „elitári“ sú ňou zjavne posadnutí (vrátane drogy moci ) Politická korektnosť sa nebezpečne blíži k orwelovskému newspeaku. Ak ním už nie je. Orwel písal o totalite. Blížime sa k nej? S drogou politickej korektnosti nebezpečne rýchlo. Hrozí kolabs spoločnosti tak, ako si ju mnohí chceme uchovať.

Text som začínala otázkami. Hľadala som logicky odpovede. Je ňou Buchananova kniha. Jednou z možných odpovedí je tento text, ktorý Buchanana potvrdzuje a nielen to. Odporúčam si ho pozorne prečítať. Radím ho do kategórie náročnejších, ale čitatelia Kosy ho nepochybne zvládnu.

http://www.tedeum.cz/3_2010/neomarxismus_032010.htm

Čo dodať na záver? Nedávno som pozerala reláciu o brandingu. Pán, ktorého meno si bohužiaľ nepamätám povedal, že pri hľadaní charakteristík Slovákov pre značku Made in Slovakia na naše predsedníctvo EU , ho napadla napr. aj burina. Poviem vám, najprv som sa urazila. Vysvetlil to s oduševneným výrazom asi takto:

Predstavil som si taký ten chodník robený z betónových kociek. Po tomto civilizačnom chodníku šliapali monarchie a impériá v ústrety svojmu rozmachu i pádu. Dupali po ňom mnohí dobyvatelia. My sme tam v tých skulinkách najskôr uchytili, medzi tými betónmi stovky rokov živorili, ale vyrástli sme napriek všetkému, čo nám osud priniesol. Nik by nepovedal, že to tam prežijeme. Na kúsku zeme medzi ťažkým betónom záujmov veľkých mocností, dokázali sme vytrvať a vytvoriť si svoju slovenskú vlasť. Ohýbali nás, dupali po nás. A my? Ako tá burina, my sme dokázali, že svojou prispôsobivosťou okolnostiam sme nezničiteľní.

Optimizmus je schopnosť byť dobrej mysle i za okolností, kedy vidíme, že sú zúfalé“

( G.B. Schaw)

Advertisements
Příspěvek byl publikován v rubrice Hosté se štítky , , . Můžete si uložit jeho odkaz mezi své oblíbené záložky.