Čo všetko môže doniesť stretnutie s priateľmi, alebo iný pohľad na aktuálne témy.


napsal IČKO

V dobách búrlivej mladosti, keď sme sa ja a moji priatelia viac venovali filtrovaniu piva cez ľadviny, ako návštevám prednášok, spontánne vznikla zaujímave diskusná hra. Pravidla sú jednoduché. Začať nejakú tému, čim stupídnejšiu tým lepšie, tuto rozvinúť „ ad absurdum“ posudzovaním možných problémov co so sebou prinášala ako aj ich riešenia. V Zürichu vo Švajčiarsku začiatkom 20 storočia podobne vzniklo hnutie „dada“, takže sme boli taky mali slovensky dadaisti obklučeni zúriacim boľševikom.

Keďže ani koniec stredného veku neprináša nejaké velke zmúdrenie, bavíme sa takto doteraz. Ovešaní akademickými titulmi a na vrchole kariéry, pri sporadických stretnutiach po vyčerpaní tém práca a rodina, popri určitom stupni etylizácie, sa skoro vždy dopracujeme k tejto zábavke.

Tak aj naposledy.

Jeden s priateľov sa náhodne pochválil že jeho najmladšia dcéra (asi bola na FACEBOOKU nuda) siahla po knihe dnes už skoro zabudnutého anglického autora A.J. Cronina a že sa jej veľmi páčila. Ja som si ako všeobecne uznávania knihomoľ spomenul, že asi tak pre štyridsiati rokmi nejakú knihu od neho čítal. Príbeh kňaza čo pôsobil ako misionár v Čine pred druhou svetovou vojnu. A že si ešte volne pamätám jednu peknú myšlienku:

„Raj je ako obrovská záhrada s rôznymi bránami a je len na človeku ktorú si vyberie.“

A keďže koniec nášho pozemského bytia sa aj štatisticky blíži, udrela táto téma ako blesk s jasného neba.

Naša spoločnosť sa alibisticky okamžite zhodla, že aj ateisti, co prežili svoj život ako slušný ľudia, by mali mat svoju bránu. Inak by to vraj nedávalo zmysel. Protiargument „neznalosť zákona neospravedlňuje“ neuspel.

Diskusia sa na krátko preniesla na činnosť ktorú budu jednotlivý zosnulý, ako aj náboženstva ci národy v Raji vykonávať. Indián s kmeňa Sioux bude po prérii so svojimi predkami naháňať bizóny, škaredá buchta si prisvojí postavu Naomy Cambel a bude sa bez komplexov otrčať v plavkách od Calvina Kleina, prívrženci reinkarnácie budu meditovať a zodpovedne sa pripravovať na znovuzrodenie, atď.

Keď už to pomaly začalo upadať, jeden s priateľov položil otázku:

„Počuli ste ze Allah vyzval islamistov aby prestali blbnúť, že mu dochádzajúcu panny?“

Takto vtipne nám pripomenul skupinu magorov (oni si hovoria martýr) zhromažďujucich sa pred islamskou branou, pracne poskladaných podla fotografie a dožadujúcich sa 72  panien.

Krátko odbočím. Všimli ste si ze druha najoblubenejšia zábavka ludi po sexe je na sexuálne témy hovoriť?

Takže téma zabitých „neveriacich psov“ ako aj zabitých spoluveriacich ktorým tato skupina umožnila priamu cestu do raja, ostala na chvilu bokom a spoločnosť sa sústredila na tému 72 panien.

Ako prvá sa položila základná otázka: Kde ich zobrať?

V časoch keď si mlade dievčatá dávajú záväzok „ani jedna panna k maturite“ nieje ani ich predčasne úmrtie zárukou úspechu. Bola by tu síce možnosť z dôb dávno minulých, keď detská úmrtnostné bola neúnosná, získať nejaké devy. A pedofília nikdy nebola pre takýchto magorov prekážkou.

Dámska čast okamžite protestovala ochranou deti a že či si myslime ze predstava raja pre ženy predstavuje robiť matrac pre nejakého blba a chodiť za nim v odstupe, oblečená v zemiakovom vreci s malým priezorom pre oči.

Po tomto argumente, mužská čast spoločnosti dobrovoľne a jednohlasne uznala rovnoprávnosť pohlaví aj v Raji a otázka panien ostávala nedoriešená.

Absolvent medicíny nevylúčil možnosť, že by sa mohlo bytie v háreme určitej skupine žien pozdávať a otázka panenstva by sa dala riešiť podla finančne veľmi lukratívneho vzoru talianskych lekárov z 50-60 tých rokov minulého storočia. Vtedy mlade ženy s chudobného juhu odchádzali si na bohatý sever zarobiť na veno prostitúciou. Po získaní dostatočnej sumy si nechali chirurgicky zreparovať panenskú blanu a šťastne sa doma vydať.

Spoločnosť tento návrh ako alternatívu prijala, ale zároveň autora obvinila s honby za peniazmi.

Absolventi technicky zameraných škol navrhli industriálnu produkciu „nafukovacích Anči“ s integrovanou panenskou blanou.

Poznámka autora:

Nafukovacia Anča je ľudový vyraz pre volne v sex shopoch zakupitelnu pomôcku zakomplexovaný pánov. Majiteľky krásneho mena Anna prosím neurazte sa skutočne nie ste tým mienené. V dobách politickej korektnosti musíme byt aj my opatrný.

Aj tuto alternatívu spoločnosť po určitých výhradách prijala.

Spoludiskuterka mierne odbočila od problematiky a snažila sa do diskusie zaviesť matematicky faktor.

„Pri 72 spolumanželkách by som si tak vrzla asi tak 5x do roka. Ja okamžite hlásim prestup k prívržencom reinkarnácie“

Spoločnosť povstala a s veľkým rešpektom udelila pochvalu jej ako aj prítomnému manželovi za naplnený sexuálny život v neskorom veku. Manžel sa tváril prekvapene.

Tu už diskusia od začiatku nevhodná pre mládež do 18 rokov, začala prekračovať aj hranicu publikovateľnosti. Brzda prišla v podobe dvoch viet a jednej reakcie na ne.

-Vážení chceli by ste v Raji stretávať takýchto „rádoby martýrov.“ a riešiť takéto problémy? Ja som za Peklo, určite tam stretnem keď nie lepších aspoň zaujímavejších jedincov.

– Vieš ono sa môže ľahko stat, ze týchto „rádoby martýrov“ stretneš ešte aj za svojho pozemského života!!!

Spoločnosť po tichom zamyslení doplnila poháre vhodnými nápojmi a diskusia sa preniesla do reality plnej skutočných absurdít, na ktoré by sme neprišli ani s troma promilami alkoholu v krvi.

Ale o tom tu oveľa lepšie píšu iný autori.

Ostávam s pozdravom

„S úsmevom sa ľahšie kráča životom aj keď za tebou ide popravčia čata.“

P.S.:

Ospravedlňujem sa za pravopisne chyby žijem v Nemecku, diakritiku musím pracne dorabat a občas mi dôjde trpezlivosť. A opravnik pravopisu nestojí za veľa.

Příspěvek byl publikován v rubrice Hosté se štítky , , . Můžete si uložit jeho odkaz mezi své oblíbené záložky.