Bratia, zabudnite na Švejka!


napsal NavajaMM

Nedávno sa na Kose objavili dva vtipy so Švejkom ako záchrancom národa pred migračnou inváziou alebo ako vhodným kandidátom na ministra obrany v istej nemenovanej krajine.
V tejto súvislosti Švejka nemám rád.
Nespochybňujem literárnu hodnotu diela, uznávam, že je to svetovo najznámejšia literárna postava českého autora, ale nemám rád ten mýtus „švejkovstva“ ako vrodeného charakteru českého národa. Nevymýšľam si. Česká televízia má na svojich stránkach prehlásenie presne tohoto znenia: „Z literární postavy se stal symbol českého národního charakteru.“ Je to v článku s nadpisom „Češi potomci Švejka“

Nemám rád tento umelý mýtus.
Pripomeňme si aspoň odkazom stručný životopis autorom Švejka, Jaroslava Haška: https://sk.wikipedia.org/wiki/Jaroslav_Hašek
Švejk sa teda ako postavička zrodil asi okolo r. 1910 a v Haškovej hlave dozrieval až do románovej podoby najmenej 10 rokov. Román o Švejkovi nakoniec vznikol v Sovietskom zväze v rokoch 1921-23. V čase vzniku Švejka už bolo Rakúsko-Uhorsko s povestnou byrokraciou pasé. Satira naň už teda nemohla prispieť k boju proti nemu a za novú Československú republiku. Hašek, napokon, tento boj vzdal už r. 1917 a začal pôsobiť v prospech novej boľševickej vlády ako agitátor medzi československými legionármi. Neúspešne. Väčšina legionárov sa rozhodla ostať verná svojim dôstojníkom a exilovej vláde na čele s Masarykom.
V Haškovom životopise tiež nájdeme, že rok 1920 strávil v novej republike v Kladne. Bolo to v revolučnom čase, keď bublali revolúcie v susednom Maďarsku aj Bavorsku. Osvedčený červenoarmejec Hašek mal údajne organizovať podobné búrenie aj medzi českými roborníkmi. Aj táto misia však bola neúspešná, Hašek je z tohoto obdobia známy skôr opileckými historkami a napokon sa o rok neskôr vrátil do Sovietskeho zväzu.
Až potom mal bytostnú potrebu spísať o Švejkovi štvorzväzkový román, v ktorom vytvoril prototyp Čecha, ktorý je odolný proti akejkoľvek agitácii. Keby len to, ako oduševnelý revolucionár je takýto Čech nepoužiteľný, alebo celkom nepredstaviteľný.
Ale je to historická pravda?
Pozrime sa na to, ako vyzeral skutočný Čech (Čechoslovák) – legionár, ktorý sa stal Haškovi úhlavným nepriateľom. Krátky historický pohľad nájdete hoci tu: https://cs.wikipedia.org/wiki/Československé_legie
Čechoslováci (oprávnene aj so Slovákmi – tí mali v légiách vlastný celý pluk – Tatranský) sa ako statoční vojaci osvedčili už v slávnej bitke pri Zborove a chválil ich aj veliteľ frontu Brusilov. Ich dni najväčšej bojovej slávy sa však začali až po uzavretí Brest-litovského mieru, keď po dohode boľševickej vlády so spojencami mala nová sovietska vláda zabezpečiť ich presun do Vladivostoku a ich nalodenie na spojenecké lode, ktoré celú légiu mali prepraviť na západný front. Nemecko však bolo proti tejto dohode a najskôr vojensky a po neúspechu aj diplomaticky chceli dosiahnuť zmarenie tohoto presunu, odzbrojenie a rozpustenie légií, aby do vojny už nezasiahli.
Legionárom preto hrozilo rozpustenie a začlenenie do Červenej armády, ako sa to hromadne stávalo zajatým Maďarom a Nemcom.
Toto ohrozenie legionárov stmelilo. Dôverovali svojim veliteľom a tí sa na nich mohli spoľahnúť. Boli odhodlaní a iniciatívni ako Švejk, ale na veľký rozdiel od Švejka boli kooperatívni a obetaví. V začiatkoch boli takmer bez zbraní, ktoré museli nechať v skladoch a jeden z najvyšších veliteľov – Radola Gajda – v pamätiach popisuje, ako sa v Irkutsku takmer s prázdnymi rukami rozbehli proti guľometom, keď ich prekvapil náhly prepad pri vchádzaní vlaku do stanice.
Áno, červenoarmejci museli svojim veliteľom vysvetľovať, že museli ustúpiť. Nedalo sa nič robiť. Tí Čechoslováci boli síce bez zbraní a bolo ich málo, ale boli tak strašne nasratí…
Netreba zabúdať, že práve kvôli Čechoslovákom a ich bojovým úspechom rozpútal Trockij v Červenej armáde teror a nariadil okamžité zastrelenie za ústup bez rozkazu. Práve kvôli Čechoslovákom zahynula v Jekaterinburgu celá cárska rodina. Lebo len o pár dní neskôr Čechoslováci Jekaterinburg obsadili a bez nadsázky mohli nepredvídateľne zmeniť dejiny, keby sa im podarilo oslobodiť cára.
Celú transsibírsku magistrálu od Volgy až po Vladivostok v dĺžke 8000 km obsadili legionári v priebehu 2 – 3 mesiacov, pričom Červená armáda pred nimi ničila a poškodzovala mosty, tunely a stanice. Radola Gajda vo svojich pamätiach nešetrí chválou na svoje technické jednotky, ktoré dokázali aj najťažšie poškodenia mostov opraviť do druhého dňa. Boli húževnatí a vynaliezaví, dokázali si so všetkým poradiť. Bratia Česi, nepoznávate sa v tejto charakteristike skôr ako v imaginárnom Švejkovi? Veď českí ženisti sú aj dnes pojmom.
Na tomto mieste zdôrazním ešte jeden faktor, ktorý málokde v populárnych materiáloch nájdete. Československé légie mali originálnu vlastnú vnútornú organizáciu a štýl vedenia. Aj vzťahy medzi dôstojníkmi a mužstvom boli jedinečné. Nebolo tam nič rakúsko-byrokratické, ale ani prevzaté z organizácie ruskej armády. Súčasníci si všímali, že na rozdiel od iných armád, v československých légiách prevládal duch slobody a dobrovoľnej disciplíny. Radola Gajda spomenul, že aj ruské (bielogvardejské) oddiely sa pokúšali prispôsobiť Čechoslovákom, aby sa im priblížili bojovými úspechmi, ale nedokázali to. Československý bojový duch bol neprenosný.
Túto atmosféru a vzťahy medzi vojakmi zažil od Zborova po Vladivostok aj mladý poručík Ludvík Svoboda. (A tento fakt vysvetľuje mnohé udalosti z neskorších dejín.)
Obsadenie transsibírskej magistrály a jej udržanie až do úspešného odsunu posledného vojaka, to bol unikátny vojenský výkon. Niečo podobné žiadna armáda nikdy predtým, ani potom, nedokázala. Nebol to výsledok vojvodcovského umenia jednotlivca, ale perfektná tímová práca výborných organizátorov a odhodlaného mužstva.
Zabudnite, bratia, na Švejka.
Je načase zbaviť sa umelo implantovaných fixných ideí a prejaviť svoj skutočný prirodzený charakter a talent. Byť sám sebou. Želal by som si, aby raz niekto z vás, dnes žijúcich, bol slávnejší ako Švejk.
—–
Poznámka pod čiarou 1: Jarda Jágr síce ešte nekončí, ale predsa to nenecháte odmakať jedného za všetkých…
—–
Poznámka pod čiarou 2: Ak vám niekde v podvedomí rezonuje asociácia Radola Gajda – fašista (apage satanas), tak presne toto je myšlienková skratka a pozor na eróziu.
—–
Poznámka pod čiarou 3: Kvôli sebavedomiu mojich súkmeňovcov a kvôli všetkým, ktorí po mene poznajú zo slovenských vojakov len Štefánika, pripájam zmienku o svetovom unikáte, ktorý tiež už asi nikto neprekoná. Najdlhšie slúžiacim vojakom na svete bol Slovák Ladislav Škultéty-Gábriš z Mojtína, ktorý slúžil v rakúskej armáde 81 rokov. (http://www.uszz.sk/sk/v-mojtine-ulozia-ostatky-ladislava-skultety-gabrisa-najdlhsie-sluziaceho-vojaka-na-svete).
Ako mladý vojak slúžil počas Sedemročnej vojny v husárskom pluku Andreja Hadika (tiež Slovák). Pod jeho velením sa v septembri 1757 zúčastnil na výpade, ktorým jednotka 5000 husárov obsadila Berlín, hlavné mesto nepriateľského Pruska a vynútila si zaplatenie výkupného. V tejto udalosti má koreň aj výraz „husársky kúsok“, ktorý sa používa dodnes.
Advertisements
Příspěvek byl publikován v rubrice Navajammova pošta se štítky , , . Můžete si uložit jeho odkaz mezi své oblíbené záložky.