O slobodu je treba bojovat


napsal Boris Koroni

Tak máme  zase dnes  autorskou premieru. Dodávám, že  nečekanou a nezamýšlenou , ale  pro mne o  to radostnější. Na Kosu vstupuje  Boris Koroni ze  Slobodného vysielača. Nikoli plánovaně. Boris  byl v začátku tohoto týdne  v Praze  jako host konference, která se věnovala  zejména  svobodě  v dnešní společnosti, ale hlavně  v mediálním prosto. Tuhle  akci organizovala  konzervativní skupina  D.O.S.T. Michala Semína. Který tam přirozeně  vystoupil také. Dále ještě  Petr  Žantovský a  bývalý  Klausův  prezidentský tajemník Ladislav Jakl. Přiznávám, že  pro mne  naprosto názorově  naprosto nesourodá a  sotva uvěřitelná   směsice. Ale  není na mojí osobě  jakékoli hodnocení. Nehodlám ani  podávat jakékoli bližší informace, či prezentovat na  akci názor neb bych mohl čerpat jen z druhé, či třetí  ruky.   Co  ale  rozhodně na Kosu  dát  chci, je text Borisova referátu,   s kterým vystoupil!  Myslím, že  nemá chybu. Otiskuji  to s velkou radostí. věřím ovšem, že  není větší, než  bude  vaše  radost  po přečetní jeho textu. A  žádost o hvězdy? U  naprosto jasných  hodnocení  o ně nežádám. přijdou automaticky.

Borisi, vítej mezi autory Kosy. Jsem neskonale  rád, že  Ti mohu oplatit Tvoje pohostinství Kose  na Sobodném vysielači!

Prozaik, básnik a esejista Ivan Kadlečík, vyslovil kedysi mimoriadne zaujímavú a pravdivú myšlienku že:

„Slobodu si každodenne udeľuje každý sám z úcty k sebe samému, z úcty k človeku a jeho dôstojnosti. A to aj za cenu bolesti, strachu a pochybností.“

Myslím, že každý, kto v i stom období svojho života zabojoval o osobnú slobodu, lebo nemohol inak, tak veľmi dobre chápe obsah týchto mimoriadne múdrych viet. Veľmi dobre vie, koľko neistoty, strachu a pochybností v sebe nosil v čase, keď bojoval o čosi, čo považoval za dôležité a správne. A nemuselo to byť nič veľkolepé. Trebárs si len stál za svojim názorom pred zamestnávateľom, ktorý mu za to hrozil vyhadzovom zo zamestnania. Alebo si len obhajoval svoj postoj pred rozzúrenou manželkou 🙂 .

Byť dnes slobodným človekom nie je jednoduché. Ale to nebolo nikdy, pretože tento ničím nenahraditeľný stav, prináša so sebou totižto veľké množstvo nagatív, ktoré už mnohých ľudí vyľakali a o ktorých nemá zmysel teraz podrobnejšie hovoriť. Stačí keď poviem všeobecne známu vec, že v spoločnosti sa vždy viac cenila a cení konformita, než nejaké vytŕčanie z davu. Ak vytŕčate máte problém. A kto už by dnes chcel mať zbytočné problémy,…..všakže?

Za normálnych okolností by som očakával, že ma po týchto úvodných slovách niekto preruší a povie mi, aby som si takéto reči pokojne odpustil, pretože dnes už nie sú aktuálne. Veď predsa žijeme v dobe demokracie a slobody. Veď predsa máme slobodu slova, slobodu vierovyznania, slobodu pohybu a združovania sa. Skrátka je toho veľa v čom sme ďaleko slobodnejší, než tomu bolo pred 89-tym.

Nuž áno, to je pravda, veľa slobôd sme získali, no napriek tomu si neodpustím kacírsku otázku. Nie je to skôr len nejaké pozlátko, ktorým sme sa po 89-tom zahalili? Je skutočne to v čom momentálne žijeme demokracia a sloboda?

Jeden z mojich pravidelných rozhlasových hostí pán doktor Peter Marman – univerzitný psychológ z Univerzity Komenského v Bratislave mi raz povedal, že s tou slobodou je to dosť ošemetné, pretože:

Pozriete okolo seba a vidíte defacto zmanipulovaných obyčajných ľudí, pričom na nich vidíte také tie stádovité efekty ako podliehajú reklamám, politickým kampaniam, aktivitám mimovládnych organizácií a popri tom všetkom sú zásadne manipulovaní vplyvnými médiami. Tými médiami, ktoré už ani len nehľadajú pravdu, ale vám rovno povedia, že majú svoje zameranie, ktoré si razia a svojho majiteľa, ktorý samozrejme chce presadiť svoje ciele. Popritom hovoria vlastne len ,,pravdu,, ktorá je spoločensky vhodná, politicky korektná a ktorú si v konečnom dôsledku ľudia zaplatia cez reklamu. Ale pritom neustále a odvšadiaľ počúvame, že žijeme v slobodnej spoločnosti.

Vidíte tu deň čo deň skorumpovaných politikov, či už komunálnych, parlamentných, alebo európskych, ktorí sa posunuli do polohy hovorcov niečích záujmov. Žiaľ záujmy ktoré hája, idú neraz proti záujmom spoločnosti, ale inak žijeme v slobodnej spoločnosti a v demokracii.

Máme tu oligarchov, lobistov a vplyvné osobnosti, ktorých nikto nevolí, no oni si volia politikov a presadzujú svoje záujmy, vidíme tu chamtivé korporácie a banky , ale inak tu máme slobodnú spoločnosť a demokraciu. Sú tu tajné služby a vláde agentúry, ktoré nás už špicľujú na každom kroku, monitorujú naše mobily, počítače, sledujú nás cez kamery v meste, z družíc a z dronov, lebo nás už v princípe – implicitne považujú za nepriateľov demokratickej spoločnosti. Ale inak si tu žijeme slobodne.

A to už nehovoríac o geopolitike, kde sa v posledných rokov dejú mimoriadne zaujímavé veci. Na začiatku, kde sme uvažovali o vstupe do Európskej únie, tak nám pekne spievali, keď nás lapali, o tom, že už bude všetko dobré, že nás čaká mier, pokoj a blahobyt. Postupne to ale začalo mať akúsi zvláštnu pachuť, keď prišlo prvé humanitárne bombardovanie, na ktorom sme sa museli tiež nejakým spôsobom podieľať, no a teraz sú už utečenci a aj najrôznejšie vojny, už nie len studená, ale aj hybridná vojna, rôzne protiteroristické akcie, skrátka akosi je tých vojen v poslednej dobe veľa, pričom veľké a vplyvné štáty, tie si pokojne naďalej razia vlastné záujmy a v rámci svojho geopolitického inžinierstva pretvárajú spoločnosť. No a malé krajiny akou je tá vaša, alebo moja, tie už najnovšie strácajú aj právo povedať, či si na svojom vlastnom území prajú utečencov, alebo nie. Ale inak tu žijeme v slobodnej spoločnosti a v demokracii.

Počúvame tu od našich mimovládok financovaných predovšetkým zo Spojených štátov amerických o tom, akí musíme byť transparentní, no to, že zmluvy s nám nič nehovoriacimi skratkami, no s o to väčším dopadom na spoločnosť, ako TTIP, či ACTA, sa prijímajú netransparentne a za zavretými dverami, kvôli tomu sa mimovládky a rôzne think tanky nebúria. Skrátka je to o nás bez nás. Ale inak tu máme demokraciu a slobodu.

Čiže my žijeme v tom slobodnom svete, v ktorom vládne ľud, no len žiaľ predajné médiá, skorumpovaní politici, oligarchovia, lobisti, podobne ako chamtivé korporácie, banky a v pozadí kutiace tajné služby, tie na názor ľudu nemusia prihliadať, lebo si ho jednoducho upraví a spracuje podľa svojej potreby. Takáto je vážení priítomní holá pravda o slobode a demokracii, ktorú žijeme.

VIETE V ČOM TKVIE ZÁKLADNÝ PROBLÉM A PREČO O TOMTO VŠETKOM HOVORÍM PRÁVE NA DNEŠNEJ KONFERENCII, KTOREJ TÉMOU SÚ MÉDIÁ?

Pretože práve o týchto všetkých negatívach, ktoré sa skrývajú pod pláštikom slobody a demokracie odmietajú veľké, takzvané mainstreamové médiá dlhodobo hovoriť. Odmietajú o tomto viesť seriózny a poctivý dialóg, pretože sami sú veľmi často v rukách oligarchov, ktorí si cez ne napĺňajú vlastné ciele.

Veľké médiá nebudú o týchto nepríjemných témach hovoriť, pretože ak by na ne poukazovali, tak by prišli o najzasadnejší zdroj svojich príjmnov. Prišli by o peniaze z reklamy a následne by skrachovali. Iste, môžeme si povedať, čert ber súkromné mainstreamové médiá. Majú svoje ciele za ktorými si idú a majú na to právo, lebo sú v súkromnom vlastníctve ich majiteľa. Dobre.

Ak sa teda pre tieto objektívne dôvody nemôžeme spoľahnúť na komerčné médiá, v tom prípade nám ako jediné veľké a mienkotvorné ostávajú médiá verejnoprávne. Môžeme sa teda aspoň na tieto médiá spoľahnúť ako na tie, ktoré s úprimným zanietením hľadajú pravdu a informujú nás objektívne, tak ako im to koniec koncov vyplýva zo zákona? Prepáčte mi, ale dovolím si povedať, že ani len náhodou. Správajú sa až na drobné výnimky rovnako ako ich komerční kolegovia. Pozrite sa len na to, ako vaša ČT, alebo naša RTVS informovali a informujú o konflikte na Ukrajine. Smerom k ČT pokiaľ mi je známe smerovala v týchto dňoch niekoľko sto stranová sťažnosť na to, ako neobjktívne a nevyvážene informovala o bojoch na východe Ukrajiny. Vedú verejnopráve médiá poctivú diskusiu na tie ošemetné témy, ktoré som spomínal pred chvíľou? Odpovedzte si na túto otázku pokojne samotný….

Pritom ale A TO JE TO PODSTATNÉ….bežný radový občan tieto negatíva intenzívne už roky pociťuje na vlastnej koži. Možno to nedokáže tak celkom presne pomenovať a vyjadriť, ale to neznamená, že všetku túto nespravodlivosť nevníma. Práve naopak, cíti ju veľmi intenzívne a poviem vám z vlastnej skúsenosti, že začína byť pekelne naštvaný. Radový občan ide z kože vyskočiť, keď ho takzvané osobnosti, chronicky a pravidelne sa striedajúce pred kamerami veľkých médií ubezpečujú, že je všetko v poriadku a presviedčajú ho, že sa mu nežilo nikdy lepšie ako dnes s dodatkom ,,Len keby už to Rusko konečne zmizlo z mapy sveta. To už je posledný veľký problém a ten keď odstránime, tak už naozaj naozaj zavládne na svete mier, pohoda a všetci sa tu budeme mať ako v nebi“.

A teraz po tomto všetkom čo som povedal…ešte sa niekto čuduje, ako je možné, že veľkým médiám klesá sledovanosť, počúvanosť a čítanosť? Samozrejme oni aj spolu s takzvanými osobnosťami a mimoládkami už vinníka za tento stav našli a oznámili nám, že za nedôveru ľudí k tradičným médiám môžu hlúpi a naivní konšpirátori, ktorí vidia za každým rohom mimozemšťana a na hlavách nosia alobal, aby im tajné služby nekradli myšlienky. Nálepkou konšpirátor, onálepkovali všetkých nepohodlných, pričom sa snažia zvyšok spoločnosti presvedčiť o tom, že práve konšpirátori, ktorí si pozakladali vlastné konšpiračné takzvané alternatívne médiá môžu za všetko, lebo zmanipulovali davy obyčajných slušných ľudí, ktorí podľahli ich klamstvám a prestali veriť oficiálnym informáciám. Rozumej..prestali dôverovať nášmu demokratickému a slobody na všetky spôsoby vyznávajúcemu režimu. A najhoršie zo všetkého je, že celú túto proruskú propagandu, ktorú šíria alternatívne weby, platí Kremeľ, ktorého úlohou je rozvrátiť mier v Európe.

Ak sa však spýtate takzvaných osobností, alebo zástupcov mimovládnych organizácií odkiaľ takúto informáciu majú a hlavne, či ju teda aj vedia nejako dokázať, zvyčajne nastane z ich strany trápne ticho. Pretože žiadne takéto dôkazy nemajú. To im však nebráni pokračovať v takejto očierňovacej kampani alternatívnych médií aj naďalej. Robia to dodnes. V prípade nášho internetového rádia Slobodný vysielač už viac ako tri roky.

Viete, pred príchodom alternatívnych médií tu vládol monopol na pravdu. Keď sa niečo v médiách objavilo, nebolo zjednodušene povedané toho, kto by takémuto názoru oponoval. Hoci si oponentúru často žiadal.

A tak sa udialo len to, čo muselo zákonite prísť. Totižto vy ak tlačíte dlhodobo nejakú jednostrannosť ľuďom do hlavy, skôr alebo neskôr to zrodí svoj protipól. A presne z tohto dôvodu sa tak na Slovensku, ako aj u vás v Čechách udialo len to, čo sa udiať muselo. Zrodila sa snaha istej skupiny ľudí prinášať aj ten druh informácií, ktorý bol dovtedy cielene vynechávaný a popieraný. Nie, nie je pravdou, že sú ľudia z alternatívy platení rubľami z Kremľa. Títo ľudia to robia predovšetkym z hlbokého presvedčenia, z viery v to, že konajú len to čo musia a čo považujú za správne. Je pritom symptomatické, že s obvineniami alternatívnych medií o tom, že sú platené z Ruska prichádzajú práve tí, ktorí sú dokázateľne finančne podporovaní dolármi z USA. Žiaľ oni nedokážu pochopiť, že nie každý je taký ako oni a že tu ešte existuje veľká skupina takých ľudí, ktorí dokážu konať aj nezištne.

Týmto všetkým chcem povedať, že presne tak, ako sa dnes takzvaní antifašisti podieľajú najvýznamnejším spôsobom na fašizácii Európy, presne tak môžu za vznik alternatívnych médií práve mainstreamové komerčné a verejnoprávne médiá, ktoré si dlhodobo neplnili svoje povinnosti voči divákom, poslucháčom a čitateľom. To oni zrodili fenomén alternatívy. Ak si raz tieto veľké médiá začnú poctivo plniť svoje poslanie, alternatíva celkom prirodzene zanikne…A tak by to pokojne mohlo byť.

Žiaľ nič také sa nechystá. Ja osobne nebadám zo strany týchto médií nejakú sebareflexiu a snahu po skvalitnení. Skôr vidím čosi, čoho sa začínam hroziť. Vidím snahu vplyvných po obmedzení slobody slova a zlikvidovaní tých, ktorí sú nepohodlní. Od slov sa už pomaly prechádza k činom. A tak opäť pod pláštikom slobody a demokracie vzniká u vás v ČR vďaka ministerstvu vnútra 30 členná jednotka určená na boj proti médiám šíriacim ruskú propagandu, u nás na Slovensku sa zase rozhodli isté osoby z prostredia mainstreamu a mimovládok finančne zruinovať alternatívne médiá tým, že ich odstrihnú od zdrojov z reklamy, V Bruseli už dlhšiu dobu operuje špeciálna Task force jednotka, ktorá už mesiace bojuje s proruskou ropagandou na celoeurópskej úrovni, no a korunu tomu celému dáva dohoda z 31-ho mája tohto roka medzi Európskou komisiou a gigantmi typu google, facebook, či youtube, na základe ktorej už onedlho začnú s mazaním ,,nenávistných,, komentárov. Otázkou na ktorú dnes ťažko dokážeme odpovedať je to, čo všetko bude onedlho označené za nenávistné, a teda zmazania hodné.

Otázka prečo sa nebojuje s rovnakou intenzitou aj napríklad s americkou propagandou, ktorá už roky zaplavuje európsky kontinent, táto otázka je samozrejme len rečnícka, pretože odpovede na ňu sa nedozvieme.

Záverom chcem ako zástupca jedného z médií ktoré nesie prívlastok alternatívne povedať asi toľko, že z tohto všetkého čo prichádza mám skutočne obavy hraničiace pomaly so strachom. Moje meno a mená mojich kolegov sú už na zoznamoch, ktoré vytvorili ľudia, ktorí si inak hovoria, že sú liberáli a že miĺujú slobodu slova. Odkaz Konšpirátori všetkých krajín vypadnite nám dnes adresujú tí, ktorí inak milujú Voltairov výrok:

Pane hlboko s vami nesúhlasím, no urobím všetko preto, aby váš názor mohol zaznieť.

Najhoršie zo všetkého je to, že s nami títo ľudia odmietajú diskutovať, hoci ich neustále do dialógu voláme. Oni však s nami rozhovor viesť nechcú, pretože ako tvrdia, vraj by nás tým legitimizovali. Lenže toto je mimoriadne nebezpečná tedencia, zvlášť ak si všimnete celosvetový trend, ktorý je viditeľný najmä v tom, že sa občania v jednotlivých štátov začínajú názorovo čoraz viac polarizovať. Zoberte si nedávne prezidentské voľby v Rakúsku, krajinské voľby v Nemecku, komunálne vo Francúzsku, alebo aj parlamentné voľby na Slovensku. Všetky tieto plebiscit sú charakteristické okrem iného tým, že po nich ostali dve navzájom mimoriadne rozhádané skupiny voličov, ktoré si už pomaly nedokážu prísť ani na meno. Viete si predstaviť, čo sa stane, ak urýchlene nezačnú medzi sebou poctivo diskutovať, ale namiesto toho budú len opevňovať a upevňovať svoje neomylné názory, bez akejkoľvek snahy o pochopenie argumentov toho druhého? Spoločnosť ktorá už nepovažuje iný názor za obohatenie, ale za konkurenciu ktorú treba čo najskôr zašliapať do zeme, taká spoločnosť sa nachádza v predvečere obrovskej vojny, ktorá nakoniec zomelie všetkých. Žiaľ zachrániť nás od tohto hrozného scenára môže len to, o čo už dnes takmer nikto nestojí….

Advertisements
Příspěvek byl publikován v rubrice Hosté se štítky , , . Můžete si uložit jeho odkaz mezi své oblíbené záložky.