Pane wachmajstr, já koukám jak blázen…


napsal Seriový  samovrah

 

„Vy jste hlava, jako nějakej Šerlok Holmes“, pomyslím si aj ja, keď čítam každý ďalší „majsterštuk“ od Jakuba Jandu, brániaci liberálnu demokraciu so svojimi sniffing dogs z inštitútu Evropské hodnoty.

„Jdou se podívat ven, fláká se tam nějakej votrapa!“. Je počuť vždy, ak sa náhodou v ich zornom poli internetu objaví nejaký podozrivý web. A že sa ich tam nájde neúrekom. Čert im bol dlžný slobodu slova, veď je im to len na oštaru. Ako potom tú demokraciu a západné hodnoty veľmi ťažko chrániť, keď si každý chrapúň môže písať, čo chce.

Čo ja môžem o tom vedieť, keď nečítam iba tie správne denníky a týždenníky. Však „voni zůstanou až do smrti jen závodčím, protože mají místo hlavy kokosový ořech. Ví?“, ozýva sa. A ja to viem, pretože nemám to v krvi ako pán Janda a jemu podobní, že by som slúžil „Císařu pánovi až do roztrhání těla“.

Koniec koncov, predpovedám pánovi Jandovi veľkolepú kariéru v politike a možno raz, ak (ktorýkoľvek) boh dá, možno bude aj on uvedený v sekcii „kdo nás inspiruje“, hneď vedľa Václava Havla. A jeho čas príde skoro, predovšetkým teraz, „když panství na Konopišti zůstalo bez pána“.

Ale aby to, nedajboh (ktorýkoľvek), nevyzeralo, že závidím druhým ich úspechy, o ktoré v žiadnom prípade nestojím a ktorých sa dobyli tvrdou a neúnavnou prácou. Naopak. Vlk sa iste neurazí a práve naopak – ocení, že Evropské hodnoty, podobne ako Kosa, z minima prostriedkov dokázali vyťažiť ohromný impact. Stačí si prezrieť výročnú správu za rok 2015, z ktorej sa dá vyčítať, že na mzdy minuli v priemere ani nie 6 000 Kč mesačne. A ani od G. Sorosa toho moc prišlo, slabých 380 000 Kč priamo od Open Society Institute, takže zase im mnohí krivdia. A ten „příspěvek na informátora“, 4,5 milióna kaček ročne na takú predôležitú robotu je v skutku zanedbateľný peniaz.

A mimochodom, keby mal pán Janda peniaze (tak ako ich má pán Soros), nevidí žiaden problém ovplyvňovať politickú debatu prostredníctvom takých organizácií, len to treba verejne priznať. Povedal by pán Janda. On to vlastne povedal, ak sa nemýlim, pre TV Prima. Takže „befehl je befehl“.

Priznám sa, že sa musím ešte veľa učiť, ako brániť demokraciu a západné hodnoty, dokonca aj samotnej demokracii, či západným hodnotám a ono „je možný, že to ten jejich pitomej mozek nechápe“, čiže kde inde sa to naučiť, ak nie od etalónu demokracie s ukážkovým názvom Evropské hodnoty.

A my, luza nevďačná, ešte si dovoľujeme kritiku smerom k Európskej Únii, čoby inštitucionálnym stelesnením západných hodnôt , neposlúchame svojich strážmajstrov a ešte „řvali před tou naší bábou ať žije Rusko.“

A tých agentov Kremľa, čo tu nateraz máme. Európu rozvrátili, neonacistov po celej Európe podporujú, Britániu donútili k Brexitu a ešte aj posúvajú svoje hranice čoraz bližšie k našim základniam. „No to se přece ví, že Rusové nám sem nepošlou nějakýho frajtra.“

Takže je jasné, že treba pritvrdiť. Na dosahovanie a predovšetkým udržania takých ušľachtilých cieľov je predsa pár miliónov málo a čas beží. „Napoleon se u Vaterló vopozdil o pět minut a byl v hajzlu s celou slávou.“ A oni už raz skončili ako Napoleon, Moskvu treba vybojovať späť a zatočiť s tou odpornou prokremeľskou, putinovskou propagandou a Putlerom raz a navždy, ktorý drží Ukrajinu na úrovni Ugandy a nechce jej umožniť stať sa bohatým štátom Európskej Únie. Oni, vyspelí Európania, naučia ten menejcenný, stepný, poloázijský a večne opitý národ západným hodnotám – nedeliteľným a univerzálnym hodnotám ľudskej dôstojnosti, slobody, rovnosti a solidarity; a samozrejme zastávať názory, prijímať a rozširovať informácie a myšlienky bez zasahovania orgánov verejnej moci a bez ohľadu na hranice.

Ak to vážnosť situácie vyžaduje, treba mobilizovať. Na školách, v médiách, v štátnej správe. Všade. Jeden výnimočný sa našiel, síce „včera byl ještě pitomým profesůrkem (češtiny)“, no je to „takovej vzácnej charakter“.

A názorová dezercia? Našli sa aj takí, od ktorých sa to nečakalo. No každý taký dezertér dostal po zásluhe a „tak mu rozsekali prdel, že mu s ní cáry lítali.“ Ale to je len dôkaz toho, že v tak dôležitých sférach ako je školstvo a médiá, nie vždy sa nájdu osobnosti a intelektuáli, čiže elity – základný kameň našej spoločnosti. A je to zároveň aj výstraha pre tých, ktorí by tú istú chybu – iný názor, chceli zopakovať, to je pre osobnosť neprípustné.

Advertisements
Příspěvek byl publikován v rubrice Sebevraždy Seriového samovraha se štítky , . Můžete si uložit jeho odkaz mezi své oblíbené záložky.