Záchvaty mediálnej úzkosti


napsal Seriový  samovrah

Mediálne sme niekde medzi šesťdesiatim ôsmim a osemdesiatim deviatym. Letná sezóna sa končí a sezóna všetkého ostatného sa nezastaviteľne začína. A my, tu u nás, teda na Západe, ako sa radi nazývame, žijeme si, ako aj celý náš Západ, vo svojej nostalgii.

Výborne to vyjadrila Tereza Spencerová v súvislosti s medzinárodnou izoláciou Ruska a nedávneho jednania s Japonskom, že „… je třeba dosáhnout stavu, kdy si obě strany budou plně důvěřovat a „žádná nebude mít pocit prohry“.To je vlastně princip, který Rusko aktuálně uplatňuje ve své zahraniční politice a který Západ se svou koloniální minulostí a hegemonistickým puzením stále ještě nechápe. A nejspíš i proto ve zglobalizovaném světě pomalu ale jistě prohráváme. Pokud se tedy ptáte na mezinárodní izolaci Ruska, po níž i tady u nás někteří lidé touží, vše nasvědčuje tomu, že se do mezinárodní izolace naopak dostává Západ utopený ve svých divných ideologiích včerejška.“

Uviazli sme teda v nostalgii a niektoré prúdy v našom mediálnom priestore tiež nechápu (skôr asi nechcú) a tento sen minulý chcú samozrejme udržať. A podľa môjho názoru triezvy postoj – „most medzi Západom a Východom“, čo pre mňa znamená netrčať niekomu z prdele a nebyť prehnane angažovaný na žiadnu stranu. Mnohých to evidentne dráždi, že sme podľa nich málo prozápadní. Rozumiem aj tomu, že je to ich práca, no ide o výstrely naslepo, pretože my sme sa ďalej, teda za ten „most“, nikdy nedostali. Treba si položiť ruku na srdce, pokiaľ nebudeme súčasťou Západu aj s pohľadu výšky miezd, pre väčšinu Slovákov to bude len ideologické drístanie a je jedno ako často bude Globsec Policy Institute robiť svoje prieskumy.

Však nové kádre ešte prozápadnejšieho smerovania sa už pestujú. Maturantom bez pointy urobil Denník N dokonca promo so silným príbehom, ako je u nich zvykom. Obsahovo a argumentačne veľmi pripomínajú, a predovšetkým chcú pripomínať svojich tútorov. Kotleba, Rusko a alternatívne weby budú pravdepodobne aj do budúcna ich nosné témy. Verím, že chalanom tá mladícka odhodlanosť vydrží a budú nás baviť ďalej, pretože František Šebej predsa len už nie je najmladším a bez neho tie správy ani nemá cenu čítať.

Rozruch v mainstreame v posledných dňoch vyvolala správa o tom, že vedecký časopis Europhysics News uverejnil teórie vedcov, spochybňujúce oficiálnu verziu z 11. septembra 2001. Čo by znamenalo spochybnenie tejto verzie je evidentné. Neznamenalo by to absolútne nič. Pre Irak, Afganistan a celý rozbitý Blízky Východ určite. Nikoho, snáď s výnimkou niekoľkých snaživých atlantistov, táto správa zo stoličky nezdvíha. Sme a .týždeň už s veľkou vervou začali spochybňovačov spochybňovať. Je výročie, takže každoročný folklór. http://hnonline.sk/svet/822185-respektovani-fyzici-spochybnuju-vysetrovanie-padu-dvojiciek-priklanaju-sa-k-riadenej-demolacii

Kosa môže už pomaličky začať oprašovať ukrajinskú svodku, pretože ešte v minulý týžden mal vo Verchovnej rade prejav k 25. výročiu nezávislosti Ukrajiny čokoládový Péťa. Ten vo svojom akčnom prejave spomenul to, čo sa stalo o dva dni skutočnosťou. Vojenské kontrakty s USA v celkovom objeme 1,5 miliardy na obdobie 5 rokov. Zarezonovala mi predovšetkým jedna veta, kde hovorí, že militarizácia je hnacím motorom ekonomického rastu a keď si do kontextu ešte zarátame tvrdenia o trvalej ruskej vojenskej a tiež ekonomickej agresii, je zrejme nad slnko jasné, že letnú sezónu vystrieda sezóna krvavá. A možno druhé kolo ukrajinskej hystérie a celosvetovej popularity. Myslím, že Ukrajina by konečne mohla hodiť tie americké flinty do svojho žita, pokiaľ ešte nejaké „svoje“ majú.

Keď sme už pri tej Ukrajine. To, že je Európsky parlament preplnený ignorantmi, sebavedomo, napriek jeho vzdelaniu, to potvrdzuje poslanec za KDH Igor Štefanec. Ten sa stretol a samozrejme aj odfotil s Naďou Savčenko vo vyšívanke a so slovami, že je symbolom nádeje pre celú Ukrajinu. S plnou vážnosťou. Ako člen skupiny priateľstva s Ukrajinou podpísal aj niekoľko výziev za jej prepustenie a držal aj až jednodňovú hladovku. A ja som si myslel, že tie bigboardy na podporu Nadi sú len výmysly proruských webov. Ukážkový Jasánek, už len básničku o Majdane treba napísať. On ani obšírnejší nepotrebuje komentár, len mäkké steny. Znepokojuje ma len z toho dôvodu, keď sa zamyslím nad tým, ako vzdialení realite sú poslanci, predovšetkým tí európski.

Nakoniec ešte jeden kúsok z blogosféry, taký symptomatický pre istú časť médií. Ufňukanosť. Až v druhej rovine ide o vynaložené prostriedky verzus impact. V závažných spoločensko-politických témach vyhráva „obývačkový web“ nad nákladnou redakciou a ešte aj ukrajuje z reklamného piroha. Plakať nad tým, že druhému sa v ekonomickej rovine darí v niečom lepšie (prípadne nie tak zle) je, ako radi hovoríme, „také slovenské“. Prvá rovina je názorovo-argumentačná. Nemyslím si, že kvalitnú žurnalistiku možno robiť ako reklamu, na emóciách. Práve tu je styčný bod mnohých alternatívnych aj tradičných médií. Tu si v skutku nemajú čo vyčítať, pretože emocionálne prejavy autora často dominujú nad tými analyticko-argumentačnými. Takže menej fňukať a viac makať. Pretože, čuduj sa svete, mnohé z alternatívnych webov tvoria svoj obsah z veľkej časti z prekladov zahraničných autorov, i keď, pravda, operujúcich aj s inými argumentmi ako Anne Applebaum. Čiže, trochu zľahčene, všetci bez kúpeného predplatného patria do konšpiračného koša a ste potenciálny volič Kotlebu. https://dennikn.sk/blog/skutocna-pravda-o-slovenskom-internete/?ref=top

Příspěvek byl publikován v rubrice Sebevraždy Seriového samovraha se štítky , . Můžete si uložit jeho odkaz mezi své oblíbené záložky.