Kosa potrebuje nový zákon.


napsal NavajaMM

Tento článok je reakciou na dvojicu článkov Alexa a Vlka, ktoré vyšli 3. a 4. 11. a podrobne sa venujú momentálne najsilnejšie znejúcej kauze v ČR.

Neozval som sa s ambíciou robiť medzi vlkom a Alexom sudcu. Chcem hlavne upozorniť na tie aspekty celej kauzy, ktoré mi ako čitateľovi Kosy chýbali, ktoré si svojou závažnosťou zaslúžili viac zdôrazniť, a hrozí, že zaniknú v záplave mediálnych podrobností.

Plne si uvedomujem a prosím berte ma tak, že som outsider, ktorý sa zaujíma len o hrubé rysy, a ktorý sa mnohým podrobnostiam a narážkam snaží vyhnúť aj preto, aby nepôsobili ako červené plátno na býka.

Predovšetkým ďakujem Alexovi za jeho článok. Celý do bodky ma veľmi potešil, kiež by medzi profesionálnymi novinármi boli takí, čo im píše ako Alexovi. Najcennejšie na Alexovom článku je však to, že presiahol prvý zákon Kosy. Nielen že sa snažil ministrovi Hermanovi naložiť rovnakým metrom, akým vlk nakladal druhému hlavnému aktérovi, a významne tým prispel k názorovej vyváženosti Kosy. Jeho veľký prínos je v tom, že si nenechal vnútiť mantinely, priority a polarizáciu, ktorú do českej verejnosti vtláča celý mediálny priestor.
Takže ďalej čo najviac vecne:
1. Štátne vyznamenanie občanovi Kanady.
Je pravdepodobne všeobecne známe, že je potrebné dodržať zásady „Policy Respecting the Awarding of an Order, Decoration or Medal by a Commonwealth or Foreign Government“. Keď si tieto zásady prečítate, zistíte, že príslušný orgán na strane Kanady všetky nominácie posudzuje zodpovedne a z viacerých hľadísk. Musí nielen preskúmať osobu vyznamenávaného, zdôvodnenie, ale aj charakter vyznamenania. Nejde len o pečiatku a podpis.
Kto by si dal námahu (a v českých médiách som nezaznamenal), zistil by, že pri podobnom posudzovaní vlastných občanov napríklad na druhé najvyššie vyznamenanie Order of Canada, trvá procedúra od nominácie po dekoráciu najmenej 10 mesiacov, ale môže trvať až 24 mesiacov. Avšak pre nás je dôležitá časť „Research and Consultations“, ktorá trvá 6 (šesť) až 10 mesiacov.
Aj keby sa vysoké vyznamenanie ČR posudzovalo postupom ako pri udeľovaní provinciálnych vyznamenaní (ja viem, neprichádza do úvahy), napríklad Order of British Columbia, procedúra by trvala minimálne 3 (tri) mesiace.
Čitatelia Kosy už v tomto momente majú spočítané, kedy by musela kancelária prezidenta zaslať vyplnenú žiadosť na ambasádu Kanady.
V tomto momente už každý z vás vie, že 8.9. už bola otázka vyznamenania pána Bradyho fakticky pre tento rok uzavretá. Rozhovor Hermana so Zemanom na tom nemohol zmeniť vôbec nič.
2. Právomoci prezidenta Českej republiky.
Ústava, článok 63, ods. (1) Prezident republiky dále … h) propůjčuje a uděluje státní vyznamenání, nezmocní-li k tomu jiný orgán,
Štátne vyznamenania ďalej upravuje Zákon 157/1994 Sb. O vyznamenáních České republiky. Tento zákon znenie ústavy upresňuje len:
§ 7 Právo propůjčovat a udělovat vyznamenání přísluší prezidentu republiky, nezmocní-li k tomu jiný orgán.
§ 8 Návrhy na propůjčení nebo udělení vyznamenání předkládají prezidentu republiky Poslanecká sněmovna, Senát a vláda; prezident republiky může propůjčit nebo udělit vyznamenání i bez takového návrhu.
§ 9 Vyznamenání propůjčená nebo udělená prezidentem republiky může odevzdat jeho jménem osoba jím pověřená.
Tečka. Nič viac.
Vidí tam čitateľ Kosy nejaký imperatív, ktorý by prezidenta zaväzoval po splnení nejakých podmienok udeliť vyznamenanie konkrétnej osobe?
3. Vydieranie.
Je to dôležitý pojem. Minister Herman takto nazval chovanie prezidenta k svojej osobe, čo potvrdil aj iniciátor masových protestných akcií Tomáš Halík.
Pozrel si niekto definíciu vydierania v trestnom zákonníku (§ 175)? „Kdo jiného násilím, pohrůžkou násilí nebo pohrůžkou jiné těžké újmy nutí, aby něco konal, opominul nebo trpěl…“
Takže šlo o ťažkú újmu (násilie snáď nie) ministra Hermana, ktorá spočívala v neudelení vyznamenania jeho strýcovi. Ak vylúčime újmy na zdraví a na majetku, dá sa hovoriť už len o újme na právach. Práva ministra Hermana v tejto veci však končia § 8 Zákona 157/1994 Sb. (pozrite vyššie).
Takže v tomto momente čitateľ Kosy vidí, že „vydieranie“ určite nie je to pravé slovo.
Vo svetle toho, čo sme si uviedli vyššie, ako vám teraz znie prvá veta zo známej výzvy Tomáša Halíka:
„Chtěl bych poté, co se ukázalo, jak hanebným způsobem Miloš Zeman vydíral ministra Hermana v souvislosti s návštěvou Jeho Svatosti dalajlámy a z nízké msty vyškrtl ze seznamu vyznamenaných jeho strýce, vyzvat všechny slušné lidi mezi pozvanými na hradní recepci 28. října – a zejména představitele církví, kulturního a akademického světa – aby se na protest a ze solidarity s panem Jiřím Brady udělování státních vyznamenání letos nezúčastnili.“
Vidím tam prinajmenšom … ale to radšej nechám na vás, vidíte to tiež a nechám vám potešenie, aby ste si to sformulovali sami.
Neodpustím si ešte uviesť ďalšiu perličku z tej istej reči Tomáša Halíka, na ktorej som sa smial ešte aj zo sna: „Ministr Herman mluví pravdu, mohu na svou čest dosvědčit, že poté, co s prezidentem hovořil, mi popsal tento rozhovor, včetně Zemanova nátlaku a vyhrůžky přesně tak, jak o tom nyní hovoří v médiích…“
Viete, k nám na Slovensko okolo roku 863 prišli Cyril a Metod a spísali občiansky zákonník. Volal sa Zákon sudnyj ludem. Ako paragraf 20 uvádzal: „Svedkovia z počutia nech nesvedčia a nech nehovoria: Počuli sme od niekoho, že tento je dlžníkom, alebo ak o niečom inom svedčia z počutia.“
Pán Halík úplne vážne svedčí v prospech ministra Hermana tým, čo počul od ministra Hermana. A prešlo mu to…
To tam u vás ste vážne 1000 rokov pozadu, alebo všetci (novinári) popadali z višní?
Toto, žiaľ nie je koniec, chcel by som sa ďalej pýtať:
– Na kompetencie ministra Hermana v zahraničnej politike (a veru si spomenúť aj na vyjadrenia smerom k Nemecku).
– Na kompatibilitu konania ministra Hermana s oficiálnou zahraničnou politikou ČR.
– Na sľub, ktorý minister skladal do rúk prezidenta a na to, aké má toto divadlo význam, keď prezident ministrovi „nič nemôže“ bez toho, aby mu nehrozilo obvinenie z vydierania. atď
Ale bol by som radšej, keby vám už toto stačilo, aby ste sa začali pýtať sami a iné otázky, než sa na vás sypú z médií.
Na záver, Vlku, prihováram sa za zavedenie nového Základného zákona Kosy pod č. 3:
Autori a čitatelia Kosy sa nenechajú vtesnať do rámca, ktorý verejným informáciám vymedzili médiá.
Znamená to, že si budú samostatne klásť otázky. Nebudú prijímať sugerovanú polaritu (keď je Zeman hulvát a nemá pravdu, tak jeho oponent zákonite pravdu má).
Hlavne však, budú sami rozhodovať, ktoré otázky sú relevantné a ktoré nie.
Apropo, Vlku, ešte stratím pár slov o tvojom pocite poníženia z čínskej odpovede, ktorú si citoval slovami: „Čína si cení závazků, které z toho vyplývají, a čeká, že nezůstane jen u slov, ale že se to projeví i v činech…“. Vlku, Čína nežiadala nejaký bianko šek na usmerňovanie českej vlády a zahraničnej politiky, ako sa o tom snažili niektoré osobnosti presvedčiť verejnosť. V príslušnom prehlásení, ktoré bolo veľmi stručné, bola okrem všeobecných rečí len táto jediná konkrétna veta:
„Osobní aktivity některých českých politiků nejsou výrazem změny oficiální politiky České republiky…“ Tie činy, o ktoré ide, sa môžu týkať len tejto časti vety a teda to znamená, aby si váš premiér zabezpečil, nech sa niečo podobné už nikdy voči Číne nezopakuje, inak to bude považovať za zmenu oficiálnej politiky. Nič viac, nič menej.
A vôbec. Z môjho vzdialeného pohľadu spoza hranice je v tejto veci jedno, či bude oficiálne ČR lojálna k Číne alebo USA (Tibetu). Len by bolo vhodné, aby vláda aj s prezidentom navonok vystupovali jednotne a konzistentne podľa vopred dohodnutých nôt. V tom spočíva poškodenie záujmov ČR. Keby som bol na mieste vášho premiéra, nemusel by si prehĺtať to čínske poníženie, lebo k ničomu takému by nedošlo. Namiesto listu lojality by odo mňa prezident dostal na podpis Hermanovo odvolanie. Čína by to pochopila aj bez listu.
Příspěvek byl publikován v rubrice Navajammova pošta se štítky , , . Můžete si uložit jeho odkaz mezi své oblíbené záložky.