Ako funguje komunikácia medzi občanom a štátnymi zložkami v Slovenskej republike


napsal Laco

Vlkův  úvod:

Kosa, i  v  plánovaném, ale  zatím  nijak  realizovaném, lehčím  režimu se neuzavírá  novým  autorům. Ani z  ČR a ni ze  Slovenska. Důkazem  je  dnešní Lacova  premiera.  Nezrodila  se  náhodou.  Laco  je  pro mne  dnes  už  pravidelná  součást  každé  Hodiny  vlka  SV SK.  Prostě  štamgast. A  v  jedné  z posledních  relací,  jsem se Boríska  zeptal, koho  by chtěl do  Slobodného vysielača  dostat  před  mikrofon,  kdyby  si mohl vybrat. Borísek  okamžitě  opáčil  -Roberta  Fica! Moje  reakce byla  stejně  rychlá  – to  by se ti mělo  celkem  snadno povést!  Soudil jsme  tak  podle  toho,  jak  mainstream na  SLovensku  vláčel a  vláčí  slovenského premiera  doslova  bahnem,  jak rostou preference Kotlebovi a naopak  ubývají  Smeru, atd. , tak  bych  očekával, že  Fico  využije  každou příležitost, a by  se  medializoval  někde,  kde  s ním  budou zacházet sic e kriticky, ale  na d ruhé straně  naprosto  solidně,  bez  zákeřných  útoků a  podprahového  útočení.  Boris  je  toho  naprosto  jasnou zárukou. Vedle  toho  -Slobodný  vysielač  je  v  centru  Kotlebova  území – v Banské  Bystrici. A hlavně, jeho  prostřednictvím  by  se  Ficova  argumentace dostala  i  k těm posluchačům,  kteří  si  ho normálně  neposlechnou, ale  o které musí  bojovat, má li mít  Smer  i on ještě nějakou politickou budoucnost. Pro mne je tohle tak  samozřejmě  jednoduché  jako příslovečná  facka. Borísek  mi  okamžitě  odpověděl, že  se  několikrát snažil  kontaktovat  sekretariát  premiera, leč  marně. Nikdo se neobtěžoval odpovědět.  Vyjádřil jsem  svůj nelíčený   úžas.   Jednak  mi připadal  Robert  Fico jako  frajer, co by  takovéhle  výzvy akceptoval  bez  mrknutí oka a  jednak  jako  chytrý  politik,  který  ví  zcela jistě  to, co napadne  mne. No  jenže  pak se mi  ozval  Laco. A  informoval  o svých zkušenostech.  Takže byl požádán, aby  z  toho udělal  článek.  Já  si tak  nějak  při jeho  prvním přečtení  vzpomenul  na jiného Slováka – Ladislava Mnačka a  řekl si  -moc  stále  chutná…. Ale  dejme  slovo  Lacovi a vy nezapomeňte  na hvězdy. Třeba  si tenhle  článek  přečte  někdo  z  kanceláře  slovenského premiera, tak  ať  vidí,  že  Laco mluví z  duše  spoustě  lidí a  že by  bylo  velmi  vhodné  odpovědět  na  žádosti  Borise Koroniho o  interview.  Nechť  mne nikdo nepodezírá, že  se chci motat  do slovenských záležitostí – vůbec  ne.  Ostatně,  na  názorové  škále  jsem  spíše  proficovský, ale  hrozně  rád  bych  Borise v duelu  s premierem  slyšel a  dopřál mu splnění  jeho přání. Nicméně,  Lacův  text  není  jenom  Robertu  Ficovi, ale  také  o nereakci prezidentské  kanceláře na jeho podání , či  Katasrálního  úřad či Úřadem pro  dohled  nad  zdravotní péčí…  Zdá se  tedy, že  na  Slovensku  arogance moci  dorostla  rozměru,  ke  kterému,  přes  všechen  úřední  marast, máme  v Čechách a na Moravě  ještě trochu  daleko. Naštěstí.

V spoločnosti ľudí sa v priebehu vývoja spoločenstva vytvorili veľa razy nepísané pravidlá vzájomného správania sa jednotlivcov medzi sebou, a z toho potom podobne i združení či úradov .

Už ako deťom, nám rodičia vtĺkali do hláv, že je našou povinnosťou to znamená, mladších a hlavne detí, starších ľudí slušne pozdraviť. Dokonca sme to robili veľmi radi, pretože tí starší ľudia v dedine nielen že vždy odzdravili, ale sa obyčajne milo prihovorili, či pošpásovali.

Otec mal k tomu opäť jasné , jednoduché vysvetlenie. Pozdraviť je slušnosť, no odzdraviť povinnosť. Div sa svete, títo jednoduchí dedinskí ľudia to vedeli, hoci mnohí z nich nemali možno ani skončenú úplne základnú školu !

Aby tieto pravidlá nadobudli „ nejakú štábnu kultúru „ to znamená aj pre tých jednotlivcov, ktorým akýsi prirodzený bontón nič moc nehovorí, ale majú – či nemajú záujem sa do spoločnosti začleniť, vypracovali sa pravidlá slušného správania v písomnom zázname, čo v podstate ešte stále nepredstavuje žiadnu záväznosť.

Iné je to s tými jednotlivcami, ktorí sa z akýchsi dôvodov, napriek tomu, že sa dostali na špicu v spoločnosti, avšak o slušnosť či bontón v zmienených pravidlách nestoja.

Pokročilá spoločnosť pamätala aj na takýchto extravagantov či svetákov a isté potrebné nuansy zachytila do predpisov či zákonov. V totalitnom, bývalom režime, bolo všeobecne zaužité pravidlo, že ak sa občan obrátil písomne na akúkoľvek organizáciu, či štátnu zložku, zpravidla najneskôr do 14 dní dostal odpoveď.

Tí slušnejší dokonca odpovedali obratom v zmysle , že písomnosť prijali a odpoveď vo veci pošlú do istého, nimi stanoveného termínu Podstatnú časť života som prežil v totalite a skutočne si nepamätám na prípad, že by som zostal bez odpovede. A to som sa čosi za socíku nasťažoval a nadožadoval !

Aké pravidlá platia pre súčasnú spoločnosť typu slovenského liberálneho kapitalizmu neviem.

Človek by si myslel, že v dnešnej rýchlej dobe, komunikácia v spoločnosti bude aj rýchlo fungovať ! Taký internet , veď to je hotový komunikačný zázrak ! Nie je to však pravda, ono to až tak rýchlo nefunguje.

Napíšete text, zadáte adresu stlačíte príkaz odoslať – a adresát si to môže prečítať, a obratom odpovedať. Adresát síce v okamžiku má správu na stole, no odpovede – div sa svete , sa nedočkáte !!!!

Pokus o prvé vysvetlenie absencie odpovede od adresáta :

údajne úrad nepovažuje elektronickú korešpodenciu za dôveryhodnú, pretože nie je podpísaná vlastnoručným podpisom žiadateľa.

Dokonca ani vtedy nie , ak oslovený úrad na základe E – listu, žiadateľovi klasickým doporučeným listom odpovedá, žiadateľ tento list na klasickej pošte prevezme oproti overenému podpisu. Pod značkou ktorým je list z úradu označený, žiadateľ E – listom opäť reaguje ! Úradná komunikácia E – poštou, je jednoducho nepriechodná bez elektronického podpisu.

Túto skúsenosť som mal s Katastrálnym úradom v Nitre. Darmo som im E – poštou odpovedal, že list, ktorý mi z Úradu poslali som prevzal na predložený OP a podpísal osobne jeho prevzatie !

Darmo som im v E – pošte deklaroval číslo ich listu, ktorý som si mohol vyzdvihnúť len ja, osobne ! Nepriechodné ! Musel som im odpovedať klasickou poštou, teda s podpisom rukou na papieri pod zhodným obsahom , čo som im poslal predtým E – poštou, s podpisom XY vlastnou rukou, !!!

Podobnú skúsenosť som mal s Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou / UDZS / Sťažnosť ktorú som tam poslal a žiadal o prešetrenie – môjho otca lekári oslepili pri vyšetrení prístrojom HRA 2, a pretože otec sa prešetrenia nedožiadal, nuž skúsil som to ja, vidiaci !

UDZS moju sťažnosť v E podobe prijal a oznámil mi , že šetrenie urobí, no pokým nepredložím plnú moc podpísanú mojim otcom, výsledok šetrenia mi nemôžu oznámiť.

Do akej miery je takýto postup správny, môžeme len diskutovať.

V každom prípade, a tom som presvedčený, ak žiadateľ E – listu osloví akýkoľvek úrad či podnik, jednoducho kohokoľvek, mu má povinnosť jednou vetou odpovedať : Vašu poštu som prijal dna ….., a naložím s ňou takto a takto. Považujem to za normálnosť a slušnosť. Ak sa tak neudeje, považujem to za neslušnosť, spoločenskú dekadenciu.

Druhé vysvetlenie absencie odpovede od adresáta , spočíva v tom, že je problematické dokázať, že E – pošta adresátovi skutočne prišla. Počítač Vám síce oznámi, že pošta bola doručená, no so žiadnou zárukou, že je to aj skutočnosť. Nemáš razítko podateľne a podpis príjmu, ani doporučenku potvrdenú poštou, čo je všeobecne rešpektovaná skutočnosť.

Niekoľko nie bezvýznamných príkladov :

Prípad 1.

Adresát , jeho excelencia, prezident SR, A. Kiska.

Dňa 9.9. 2O15 a následne 11.9. 2015 som mu poslal E – poštou, list v prílohe so s podrobným zdôvodnením svojho stanoviska ku masovému exodusu utečencov z Ázie a Afriky , ktorý v danom čase v EU kulminoval. V mnohých aspektoch problému, som vyslovil zdôvodnený nesúhlas s naším pánom prezidentom Kiskom.

Po 2 násobnej urgencii mi KP SR oznámila, že E – poštu prijali a je evidovaná dňa 21.9.2016 pod číslom 12251.

Odpoveď na obsah môjho listu , ktorou som vecne reagoval na prezidentov prejav k národu zo 7.9.2015, / v prípade záujmu pozri link :http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/366862-kiska-prijatie-utecencov-bezpecnost-slovenska-a-jeho-hodnoty-neohrozi/, / ,

som nedostal dodnes.

Moja E – pošta obsahovala tieto prílohy :

* Príloha 1 : Prezident prejav výzva k občanom – moja reakcia *

Príloha 2 plukovník říká (2).doc stiahnuť (305 KB) *

Príloha 3 islam falošna hrozba.doc stiahnuť (94 KB) *

Príloha 4 Pomôžme im . moslimom.doc

Prezidentov prejav bol založený na argumentoch, môj postoj k jeho obsahu však taktiež, a ako sme sa v priebehu času mali možnosť presvedčiť, že scenár sa v mnohom plnil podľa mojich, vyslovených tvrdení.

Ani to však z meritu veci , ktorú rozoberám nie je podstatné.

Podstatne je, že pán prezident dodnes na môj list neodpovedal. Pán prezident sa obrátil s výzvou k národu, a keď člen národa zareaguje, a chce od neho stanovisko k obsahu veci potom si ho nevšíma.

Čo si o takom prezidentovi má dotknutý občan myslieť ?

Pani na príjme prezidentskej kancelárie urobila elementárnu chybu. Stačilo sa tváriť, že E – pošta nebola prijatá, ako to robia tí zbehlejší úradníci, o čom sa zmienim. Aj predchádzajúca vyslovená výčitka by bola bezpredmetná.

Prípad 2.

Predseda vlády SR, pán JUDr. Fico

Dňa 16.12. 2015 som odoslal na adresu podatelna@vlada.gov.sk, teda Úrad vlády SR , 2 listy E – poštou.

Jeden bol adresovaný Bezpečnostnej rade SR, na ktorý som odpoveď dostal.

Druhý list bol adresovaný Predsedovi vlády SR, R, Ficovi, na ten som nedostal dodnes žiadnu odpoved . Odoslanie som zopakoval , dna 23.1. 2016, opäť bez odpovede. V oboch prípadoch som žiadal potvrdenie príjmu E – pošty

Odoslaný obsah listu , prílohe 5 / konšpiračný byt. /

Dňa 2.3. 2O16 som UV SR na zhodnú adresu poslal E – poštu, kde som dôraz kládol na potvrdenie príjmu pošty. V E- pošte z toho dňa bola príloha č. 6 / Športová hala Nitra /

Dodnes žiadna odpoveď.

Potiaľ moje osobné skúsenosti , žiaľ zostal len pokus o vysvetlenie istých spoločensky nie bezvýznamných skutočností s ústrednými štátnymi inštitúciami v SR.

Reklamy
Příspěvek byl publikován v rubrice Hosté se štítky , , . Můžete si uložit jeho odkaz mezi své oblíbené záložky.