Celý článek Denníku N o kterém Šimečka Borisovi tvrdil, že je o Rakousku a s grafy, které reflektují migrační tsunami 2015


Přetiskuji  naprosto minimálně.  Jen  když   je  něco  superzajímavého.  Dneska  poprvé  přebírám v plném  rozsahu  cizí  materiál  s  jiným  důvodem – totiž  kvůli  naprosto  flagrantní a jasné  lži,  které se  v pořadu  večeře  s Havranem  dopustil,  k mé  obrovské lítosti  -Martin M. Šimečka. Když  na  výtku,  že  sice  se chlubí  tím, jak  si všechno  ověřují a dělají  všechno  naprosto poctivě, ohledně  informací, že  vyrobili  dokonalého  znetka  v  článku  Kriminalita a migrácia v grafoch – mali by ste sa báť svojho suseda cudzinca?

Jednak proto, že  článek nebyl o situaci v  Německu,  nýbrž v  Rakousku a tam  je  všechno pod  kontrolou a ok, ale  hlavně  není pravda, že  prý  článek  byl opatřen  grafy, které  končily  v  roce 2014….  Jedne  z čtenářů mi  ho   poslal v  kompletní  přebratelné  formě.  Takže  jsem s e rozhodl  jej  nabídnout  široké  veřejnosti  k přezkoumání.  Věřím, že  s  tím  bud e pan  Šimečka  i redakce  Denníku  N naprosto  srozuměna, protože  oni nemají  co skrývat a dělají  svou práci poctivě!

Nechám  na  každém  čtenáři,  aby   si  sám ověřil, kdo  u Havrana  mluvil pravdu a  kdo nikoli.

Štatistiky z Nemecka nepotvrdzujú, že by veľký počet prichádzajúcich migrantov automaticky znamenal vyššiu kriminalitu.

Vzťah medzi migráciou a kriminalitou nie je taký jednoznačný, ako sa nás snažia presvedčiť jej odporcovia a nacionalistickí politici.

Jeden zo základných argumentov odporcov migrácie je, že spôsobuje nárast kriminality v Európe. Túto tézu začali využívať aj krajne pravicové politické zoskupenia, ktoré sa snažili využiť atmosféru strachu a humanitárnu krízu na zisk politického kapitálu.

K tomuto vnímaniu prispelo aj niekoľko väčších incidentov, pri ktorých migranti spáchali zločiny – či už išlo o sexuálne obťažovanie (aj keď sa objavili aj správy o prípadoch, ktoré sa v skutočnosti nestali, prípadne sa stali inak), konflikty priamo v zariadeniach pre migrantov, alebo teroristické útoky (či pokusy o ne) v Nemecku, vo Francúzsku a v Belgicku.

Postupne sa tak začal vytvárať dojem, že migrácia je priamo prepojená so zločinom a existuje korelácia medzi vyšším počtom migrantov a vyššou kriminalitou.

Štatistiky z celej Európy však ukazujú, že kriminalita v Európe má skôr klesajúci trend aj napriek tomu, že už od roku 2004, keď do EÚ vstúpilo 10 nových štátov, vnútorná migrácia aj migrácia z ostatných regiónov rastie.

Aj dáta z Nemecka, ktoré nedávne migračné vlny zasiahli najviac, ukazujú, že aj v roku 2015, keď do krajiny prišiel rekordný počet žiadateľov o azyl a ďalšie tisíce migrantov z ostatných členských štátov EÚ, sa počet protiprávnych činov zväčšil len minimálne.

V konkrétnom prípade Nemecka síce obyvatelia, ktorí nemajú nemecké občianstvo, častejšie porušujú zákony, no trend sa dlhodobo drží na rovnakej úrovni a ani značne vyšší počet migrantov ho nezmenil.

Kriminalita v Európe nerastie

Aj napriek tomu, že po prijatí nových členských štátov v EÚ (2004, 2007, 2013) vzrástla migrácia vo vnútri Únie a po vypuknutí občianskej vojny v Sýrii (2011, hoci najväčšie prúdy migrantov prichádzali v roku 2015) a v dôsledku pokračujúcich konfliktov v Iraku a v Afganistane pretrvávala aj migrácia z krajín mimo Európy, kriminalita v európskych štátoch nerastie.

Od roku 2008, keď Eurostat začal zhromažďovať štatistiky o kriminalite, ktoré okrem EÚ zahŕňajú aj EHP, Balkán a Turecko, do roku 2014 sa počet protiprávnych činov v prepočte na 100-tisíc obyvateľov znižuje. Eurostat, žiaľ, zatiaľ nemá dáta za ďalšie roky, preto neskôr rozoberáme konkrétny prípad Nemecka, kde už štatistiky sú dostupné.

Zdroj – Eurostat

Kým pred ôsmimi rokmi na 100-tisíc obyvateľov pripadalo 1903 protiprávnych činov (priemer z európskych štátov, ktoré svoje štatistiky poskytujú Eurostatu), v roku 2014 to bolo 1683 protiprávnych činov.

Eurostat do svojej štatistiky zbiera údaje o počte vrážd, prepadnutiach (aj sexuálnych), znásilneniach a sexuálnom násilí a o krádežiach.

Kriminalita v Nemecku sa drží na približne rovnakej úrovni

Ak sa pozrieme konkrétne na Nemecko, ktoré je cieľom najväčšieho počtu migrantov a ktoré bolo najsilnejšie zasiahnuté aj počas migračnej krízy, trend je veľmi podobný.

vystrizek

Zdroj – Eurostat

V prípade Nemecka nastal veľký pokles medzi rokmi 2008 a 2009 – ide o pokles v prípade zločinov, ktoré sú evidované ako „napadnutie“ a „krádež“. Pokles bol spôsobený zmenou v nahlasovaní, ktorú uskutočnila nemecká polícia a ktorá sa prejavila v štatistikách. Nemecký spolkový kriminálny úrad ani štatistický úrad zmenu metodiky nešpecifikovali.

Spolkový kriminálny úrad do svojich štatistík započítava všetky kriminálne činy vrátane podvodov, ekonomickej, drogovej aj počítačovej kriminality atď.

V Nemecku sa kriminalita od roku 2007 pohybuje na približne rovnakej úrovni a v roku 2015, teda v čase najväčšieho prílevu migrantov, sa podľa štatistík Spolkového kriminálneho úradu v porovnaní s rokom 2014 počet protiprávnych činov zvýšil len o 2240.

A napríklad počet znásilnení klesol o 323 prípadov, polícia zaznamenala o 809 menej násilných krádeží a o 63 menej vrážd.

Rástol však počet menších krádeží – vreckárstvo o 11 073 prípadov, kradnutie v obchode o 14 147 prípadov a iné krádeže (zo skladov, z kancelárií, tovární a pod.) o 26 028 prípadov.

Ak by sme však zohľadnili nárast počtu obyvateľov (len žiadateľov o azyl prišlo do Nemecka 890-tisíc), počet takýchto skutkov na 100-tisíc obyvateľov je dokonca nižší a kriminalita medzi rokmi 2014 a 2015 klesla.

V štatistikách zo Spolkového kriminálneho úradu nie sú zahrnuté porušenia zákonov, ktoré sa týkajú ilegálneho prekročenia hraníc a pobytu. Tie totiž spácha väčšina ilegálnych migrantov, no nie sú skutkami, čo by priamo ohrozovali obyvateľov krajiny, do ktorej migranti prichádzajú.

vystrizek

vystrizek

Kriminalita verzus nárast počtu cudzincov v Nemecku

V Nemecku na konci roka 2015 žilo 17,1 milióna ľudí, ktorí majú „migrantské pozadie“ – ľudia, ktorí sú sami migranti, ich potomkovia, príbuzní a naturalizovaní Nemci (celkový počet obyvateľov Nemecka na konci roka 2015 = 82,2 milióna).

vystrizek

Kriminalita (počet vrážd, prepadnutí (aj sexuálnych), znásilnení, sexuálneho násilia a krádeží verzus množstvo ľudí so zahraničným pôvodm v Nemecku. Zdroj – Eurostat a Destatis

V roku 2014, do ktorého sú dostupné štatistiky z Eurostatu, bolo v Nemecku 16,395 milióna ľudí, ktorí majú takéto pozadie.

Ak tieto dve čísla dáme do kontrastu, uvidíme, že počet migrantov, respektíve obyvateľov Nemecka, ktorí majú „migrantské pozadie“ stúpa v stovkách tisícov, v dlhodobejšej perspektíve dokonca v miliónoch, kým počet protiprávnych činov, ako už bolo spomínané, si zachováva rovnaký trend a nie je v ňom badateľný žiadny výrazný nárast.

Kritici môžu síce poukazovať na to, že príchod migrantov sa na kriminalite prejaví až v dlhodobejšej perspektíve, no dlhodobý trend naznačuje, že sa to nedeje, a neplatí ani argument, že migranti v Nemecku spôsobili okamžitý nárast kriminality.

Počet páchateľov

V priebehu rokov ostáva na približne rovnakej úrovni aj počet ľudí bez nemeckého občianstva, ktorí sú podozriví zo spáchania protiprávneho činu alebo ho spáchali. V tomto prípade je to v prepočte na 100 obyvateľov vyššie ako v prípade ľudí s nemeckým občianstvom, no dlhodobo sa drží v rovnakých hodnotách.

Zostáva na úrovni 6 podozrivých zo spáchania protiprávneho činu na 100 obyvateľov inej ako nemeckej národnosti, hoci počet takýchto ľudí sa v Nemecku za 7 rokov zvýšil o približne 2,4 milióna – kým v roku 2008 žilo v Nemecku 6,73 milióna ľudí bez nemeckého občianstva, na konci minulého roka to bolo 9,11 milióna.

Kriminalita medzi ľuďmi, ktorí nemajú nemecké občianstvo, je teda vyššia ako u Nemcov, no štatistiky podozrivých nerozlišujú medzi zahraničnými obyvateľmi, ktorí sa v krajine zdržujú dlhodobo alebo krátkodobo.

Často môže byť aj jediným motívom pobytu v krajine práve takáto činnosť (ak ide o organizované skupiny). A môžu to byť aj dovolenkári alebo turisti, čo celkové číslo skresľuje. Presnejšie dáta, ktoré by uvádzali, koľko ľudí bez nemeckého občianstva trvalo žijúcich v Nemecku, spácha zločin, neexistujú.

Naopak, pôvodné obyvateľstvo vymiera a počet obyvateľov s nemeckým občianstvom sa v krajine znižuje (74,82 milióna v roku 2008, 73,52 milióna na konci roku 2015).

Aj v prípade nemeckých občanov zostáva počet ľudí, ktorí sú podozriví zo spáchania protiprávneho činu, vzhľadom na počet obyvateľov približne rovnaký – 2 ľudia s nemeckým občianstvom zo 100 spáchajú takýto čin.

V absolútnych číslach sa počet podozrivých, ktorí nemajú nemecké občianstvo, zvýšil, no ak berieme do úvahy rast obyvateľstva, tak neexistuje žiadny trend, ktorý by naznačoval, že kriminalita sa príchodom väčšieho počtu migrantov zvýši.

Národnosť páchateľov

Aj keď najväčší odpor v spoločnosti vyvolala migračná vlna, ktorá Európu zasiahla v roku 2015, najviac podozrivých zo zločinov nepochádza z regiónu Blízkeho východu alebo Afriky, ktoré sa najviac podieľajú na tejto migračnej vlne, ale patria medzi staršie a väčšie imigrantské komunity v Nemecku.

Väčšinu podozrivých tvorili v roku 2015 podľa Spolkového kriminálneho úradu Turci a občania iných členských štátov EÚ – Rumuni, Poliaci, Taliani a Bulhari. Ide teda o imigrantov, ktorí do Nemecka prišli hlavne z ekonomických dôvodov, nie o utečencov, ktorí by reprezentovali aktuálnu migračnú krízu.

vystrizek

Na druhej strane imigranti vo väčšine prípadov páchajú nenásilné skutky, ktoré súvisia najmä s ich horšou ekonomickou situáciou – podvody, podvodné získavanie služieb (napríklad nezaplatenie za služby) a drobné krádeže.

Často sú do štatistík zaznamenaní aj pre cestovanie „načierno“ a pokutu, ktorú za takéto cestovanie dostanú, no nevedia alebo nechcú zaplatiť. A aj napriek tomu, že v médiách po celej Európe sa najviac písalo o sexuálnych zločinoch a útokoch na domáce obyvateľstvo, podľa nemeckého Die Welt takéto trestné činy v skutočnosti predstavujú menej ako 1 percento z celkového počtu protiprávnych skutkov.

Potvrdzuje to aj analýza kriminalistu Christiana Walburga, ktorý pre Deutsche Welle povedal, že nárast v Nemecku zaznamenali iba v prípade drobných krádeží a „vreckárstva“, čo potvrdzuje štatistiky Spolkového kriminálneho úradu.

Šéf polície v Braunschweigu Ulf Küch zas pre Deutsche Welle povedal, že za zvýšenie v štatistikách menších krádeží sú zodpovední najmä prisťahovalci zo severnej Afriky alebo z východnej Európy, ktorí v Nemecku žijú dlhšie.

Do úvahy v tomto prípade však treba brať aj skutočnosť, že veľkú časť imigrantov tvoria muži v mladšom veku, teda skupina, ktorá najčastejšie pácha zločiny. Ak sa pozrieme na Nemecko, tak napríklad v roku 2015 z približne 2 miliónov podozrivých je až 1,5 milióna mužov.

Situáciu do veľkej miery ovplyvňujú aj sociálne faktory – ak sa migrantom darí úspešne integrovať do spoločnosti a majú dostatok pracovných príležitostí, na kriminálnu aktivitu majú len veľmi malú motiváciu. Aj nemecké úrady však potvrdzujú, že u veľkej časti migrantov je integrácia problematická.

K podobným záverom prišla aj britská štúdia Crime and Immigration: Evidence from Large Immigrant Waves z roku 2010, ktorá skúmala dve veľké vlny imigrantov, ktorí prišli na Britské ostrovy. Prvá vlna sa týka konca 90. rokov a začiatku nového tisícročia, tá druhá Britániu zasiahla v roku 2004, po tom, čo do Európskej únie vstúpilo osem nových štátov vrátane Slovenska.

Náchylnejší na zločiny boli podľa tejto štúdie imigranti, ktorí mali problém uplatniť sa na pracovnom trhu, no najmä utečenci, u ktorých azylový proces, a teda aj prípadná integrácia do spoločnosti boli dlhé a frustrujúce. Štúdia zároveň konštatuje, že nenašla žiadnu koreláciu medzi násilnými trestnými činmi a zvýšenou migráciou.

Útoky na migrantov

Druhou stranou debaty o migrantoch a zároveň aj dôsledkom napätej spoločenskej atmosféry sú zločiny proti migrantom a nenávistné trestné činy. To, že radikálnejšia rétorika politikov a posun verejnej debaty smerom doprava má vplyv aj na správanie ľudí, potvrdzujú štatistiky z Veľkej Británie aj z USA.

V Británii po referende o odchode z EÚ, pred ktorým bola veľká časť kampane priaznivcov vystúpenia postavená aj na odpore voči imigrantom, zaznamenali v júli 2016 medziročný nárast nenávistných zločinov o 41 percent, a to nielen vo vzťahu k prisťahovalcom z Ázie alebo Afriky, ale aj k občanom iných členských štátov EÚ.

Situácia v Británii sa postupne upokojila, no v roku 2016 aj tak oproti predchádzajúcim rokom zaznamenali nárast – oproti roku 2015 dokonca o 10-tisíc prípadov.

Podobne aj po víťazstve Donalda Trumpa, ktorý počas predvolebnej kampane ostro vystupoval proti imigrantom z Latinskej Ameriky a moslimom, v Spojených štátoch stúpol počet takýchto skutkov.

V Nemecku väčšinou ide o útoky na zariadenia, v ktorých bývajú žiadatelia o azyl, najčastejšie formou podpaľačstva.

Podľa štatistík Spolkového kriminálneho úradu bolo v roku 2015 v Nemecku zaznamenaných celkovo 19 251 trestných činov, ktoré sa kvalifikujú ako podpaľačstvo. Die Zeit však spočítal podpaľačské útoky na utečenecké ubytovne. Nemecká polícia v roku 2015 zaznamenala 222 takýchto prípadov, zranilo sa pri nich 104 ľudí.

Celkový počet útokov proti zariadeniam, kde dočasne bývajú žiadatelia o azyl, bol ešte vyšší – 747, no Die Zeit nebral do úvahy menšie incidenty ako urážlivé grafity či slovné útoky na utečencov.

Z 222 prípadov podpaľačstva sa úspešne (odsúdenie alebo obžalovanie podozrivého) vyriešilo iba 5,4 percenta prípadov. Ak pripočítame situácie, keď polícia identifikovala páchateľa, tak je to 23,9 percenta prípadov.

Pár poznámok k textu:

1. Text používa pojem migrant a dáta, ktoré sa týkajú migrantov – ekonomických, ktorí do zahraničia odišli za prácou, utečencov, ktorí utiekli pred prenasledovaním či vojnou, ako aj migrantov, ktorí svoju krajinu opustili z ďalších dôvodov (sociálnych, zjednotenie s rodinou atď.).

Dôvodom je, že aj v kontexte migračnej krízy sa nedajú v rámci štatistík jednoznačne odlíšiť migranti a utečenci.

Navyše, nárast xenofóbnych nálad a kampaň, ktorá spája kriminalitu a migráciu, sa nezameriava len na žiadateľov o azyl, ktorí prichádzajú z nebezpečných území, ale ako sa ukázalo počas kampane pred britským referendom o odchode z EÚ, ide aj o migráciu vo všeobecnosti, dokonca aj v rámci členských štátov EÚ.

2. Autori textu netvrdia, že migranti alebo utečenci nepáchajú zločiny a že ich integrácia do spoločnosti nie je často komplikovaná. Neexistuje však automatický vzťah medzi migráciou a kriminalitou, respektíve nie je možné dokázať, že príchod veľkého počtu migrantov/obyvateľov iných štátov v krátkodobom horizonte automaticky zvýši kriminalitu.

3. Pri písaní boli využité oficiálne dáta z Eurostatu a podrobné štatistiky nemeckých federálnych inštitúcií. Nemecko bolo vybraté ako štát, ktorý je od vypuknutia migračnej krízy aj na Slovensku kritizovaný za svoju politiku voči migrantom, má významný počet obyvateľov s „migračným pozadím“ a takisto má precízne zvládnutý zber dát.

Text bol vypracovaný v rámci seminára o dátovej žurnalistike, ktorý v Berlíne organizoval European Youth Press.

Tento text ste mohli čítať vďaka tomu, že ste predplatiteľom Denníka N.
Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte na
 editori@dennikn.sk.
Vážime si vašu podporu.

Reklamy
Příspěvek byl publikován v rubrice Hodina vlka se štítky , , . Můžete si uložit jeho odkaz mezi své oblíbené záložky.