napsala paní EJ a nafotila její rodina
včera jsem lítal po doktorech. Nějak mne to vysílilo, že jsme nebyl schopen sednout k počítači. A popravdě – čím dál méně se mi chce psát o politice. Je jedno jestli té naší české nebo o tom, co se děje za hranicemi. Obojí se mi už maximálně ekluje a ta zahraniční navíc k smrti děsí.
Naštěstí můj mail má pořád co do činění s dozvuky Velikonoc. Naštěstí. Protože Vaše maily a přáníčka mi dělají moc velkou radost a říkají mi, že existuje ještě jiný svět, než jaký vidím na obrazovce monitoru počítače nebo televize.
Tak mne napadlo, že stejný pocit beznaděje může mít i leckdo z Vás . Takže se zkusím rozdělit o subtilní přání k Velikonocům, které mi poslala paní EJ z východního Slovenska. Z míst, kde jsem před více než 40 roky vojančil…. Nádherný čas, nádherné místo, bezva lidé…. Čas uběhl , ta místa jsou pořád krásná – vlastně ještě krásnější a lidé v tom kraji 30 km za Košicemi jsou pořád bezva… To jsem si nemohl nechat pro sebe! Politikou budu otravovat až příště.
Odkedy som na Kose prečítala tento článok
https://vlkovobloguje.wordpress.com/2017/02/26/vtip-na-tento-den-357/, v ktorom som sa dozvedela, kde všade sa v názvoch a menách miest a obcí vyskytuje základ „vlk“, nosím v sebe túto myšlienku: poslať Vám jednu fotografiu z okolia Poproča, známeho to miesta – na varenie lesných gulášov, opekačiek, detských hier a vandrov v prekrásnych blízkych (prevaže brezových) hájikoch – alebo len tichého zastavenia sa pri výbornom a veľmi chutnom prameni. Hovorím o mieste zvanom Vlčia dolina , ktorou vedie cesta aj k nášmu známemu pútnemu kostolíčku, ku kostolíčku sv. Anny a Joachima (rodičia Panny Márie).
No čakala som na jeden výnimočný okamžik, a to na Veľkonočné ráno, pretože to v našej rodine už mnoho rokov prebieha tak, že sa k tomuto prameňu vyberáme ešte pred východom slnka a tak si pripomíname Zmŕtvychvstanie Krista, ako tie ženy, čo ráno šli k hrobu a hľadali Kristovo telo. A našli nový život, Toho, ktorý vstal z mŕtvych. Počuli sme o tomto zvyku, nie je u nás tradičný, ale každá tradícia má niekde svoj začiatok, nuž pre výraznú symboliku a blízkosť nášmu založeniu sme sa s manželom dohodli, že ju u nás v rodine zavedieme. Najbližšou lesnou studničkou pri našom obydlí je práve studnička vo Vlčej doline, vzdialená asi 20 minút chôdze.
Prijmite teda želanie krásnych Veľkonočných sviatkov a pár obrázkov z dnešného rána, síce s oneskorením, toľko, čo som sa uvoľnila k písaniu a poprosila syna Janka o spoluprácu na vyexpedovaní fotografií – fotil totiž on. Je na nich samotný prameň so studničkou, drevený prístrešok s otvoreným ohniskom (nápis s názvom miesta) a pohľad na východ slnka na kopci nad Vlčou dolinou.
Vlkův dodatek:
Milá paní EJ, v současném rozpoložení jsem něco přesně takového potřeboval…Díky moc.