Po oligarchoch diktátor


Napsala Slovenka Zamestnaná

Vlkův  úvod:

Noví  autoři se  dostávají na Kosu  různě.  Většinou tak, že  sami  cítí potřebu  něco napsat a pošlou mi  to.  S  nesmělou prosbou  zda  by  se mi to nehodilo. Ale  jistá  malá  část  se  autorem stane  v podstatě  na  zapřenou.  Napíše mi  mail,  kde  vyjádří postoj ke  Kose  nebo  jen na  cosi  z  blogu  reaguje.  Nebo  si  jen  chce osobně popovídat. A  když  ten  mail má  velký přesah nad  soukromou korespondencí, sdělení  vyššího  potenciálu a  pak neváhám  a  vydám jej,  či jeho část,  jako  autorský  článek na Kose. Což je  případ  dnešní  nové  autorky  Kosy. Je  to  jen   pasáž  z  jejího  posledního  mailu  do vlčí  schránky.   Ten , který  se   týká  nás  všech.  A kde je předjímána  nikoli  dobrá  budoucnost.  Prosím  zejména  fandy  Babiše  a Zemana, aby  se  zamysleli  nad jejím textem. Co  nás  čeká,  až  veřejnost  z  těch  dvou pánů  konečně  vystřízliví  a  pochopí, že  je  opět podvedena. Budete  dnes  šetřit  u nové  autorky  hvězdami?  Obávám se, že  ano.  Ale  to nic  nezmění na  preciznosti  jejího  textu.

V oboch našich štátoch vládne oligarchia, takže, ak by sme sa mali poučiť z histórie, to čo by malo nasledovať, bude diktatúra. Ľud je na najlepšej ceste zvoliť si najbližšie na čelo štátu nejakého autokrata. Ľudia sú fakt nepoučiteľní a všetko sa donekonečna opakuje – vždy sa všetko pokazí a tie nasledujúce pokolenia to zrejme zase nedajú dohromady, ako márne dúfame. Pošlem Vám k tomu na záver pesničku od jednej ruskej skupiny, ktorú si teraz púšťam dookola.
Neviem, ako sa toho Babiša zbavíte. Je to nebezpečný človek, s tým imidžom neškodného blbca s okuliarmi na nose a s kufrom a cestovnou taškou plnými papierov zámerne vyvoláva dojem zaneprázdneného pracovitého úradníka, ktorému ide len o to, aby mu sadla ľavá a pravá strana v súvahe (tak sa to tuším v účtovníctve volá;-)). A ľudia mu tú postavičku, za ktorú sa vydáva, žerú! Ale zodpovední za to, že tento človek má dnes v rukách také Bohatstvo a moc, sú všetci, ktorí sedeli v parlamente, keď sa zámerne (!) prijímali zákony s dierami. Keď si presadzovali do zákonov tie kľučky, pomocou ktorých sa Babišovi potom podarilo okradnúť štát a spoločnosť o tie milióny, ku ktorým prišiel síce nemorálnym spôsobom, ale „legálne“. Keď tak (veľmi povrchne) sledujem kauzy u vás aj u nás, zisťujem, že nie je vlastne ani vôľa ich hlavných aktérov nachytať na hruškách a nakoniec všetky aj tak skončia s tým, že SKUTOK SA NESTAL, čo je u nás teraz asi najpopulárnejšia prípoviedka sprevádzajúca každú z nich. Pseudonovinári, teda rozumej: zamestnanci médií, zaťažení hypotékami a povinnosťami voči rodine, najprv na pokyn zhora nejakú kauzu poriadne rozvíria, čo im aspoň zvýši sledovanosť a príjmy z reklamy, a potom ju zase ututlajú. Pretože každý z aktérov má nejaké páky, niekde konexie s takou mocou, ktorá mu pomôže ten humbug zastaviť. A prípadne, aby sa zabudlo na tú predchádzajúcu kauzu, rýchlo sa zinscenuje nová!
Viete, ja mám u nás obavu z nečakaného výsledku ĽS NS vo voľbách. Keďže som počas svojej „profesionálnej kariéry“ učila na SOŠ v našej hladovej doline, a to ešte deják, občianku, psychológiu a podobné humanitné záležitosti, mám celkom prehľad o mladej generácii, ktorá nám tu vyrástla za posledné roky. Decká vedeli, že mám dosť v obľube tému 20. storočie, fašistické režimy, ostatne, niekoľkokrát som bola s nimi (ešte predtým, než to bolo v kurze a začalo sa to nariaďovať zhora) v Osvienčime. A tie v tých posledných rokoch  ma nápadne provokovali aj na iných predmetoch, aby som im niečo k tomu povedala. Jednak im išlo vždy o to, aby sa náhodou neskúšalo, alebo sa nevysvetlila nová látka (potom môžu povedať, že sme nič nepreberali;-)), ale jednak tu rástlo niečo, čo som veľmi rýchlo postrehla: chuť provokovať a vyjadrovať nahlas, resp. priam vykrikovať „názory“ súhlasiace s fašizmom, s klérofašistickým režimom, ktorý bol u nás za Tisa, s propagandou, ktorú zdedili po klérofašistoch Kotlebovci. Po poslednej návšteve Osvienčimu, ktorú si želali žiaci, nie ja, som sa rozhodla, že už nikdy viac taký zájazd organizovať nebudem! Nie všetky deti, pretože v našej škole je aj veľa Rómov, ale veľká časť tých „bielych“ sa zaujímala o technológiu masového zabíjania a brala prehliadku hlavného tábora aj Brezinky ako púťovú atrakciu. Hoci ja som ich na ten zájazd pripravila a okrem iného som im sprostredkovala aj autentické spomienky tých, ktorí to zažili (naše deti neoznali ani Denník Anny Frankovej – a musím povedať, že niektoré z nich si ho potom prečítali). Počas prehliadky som sa musela aj hanbiť za niektoré mierne povedané „bezcitné“ poznámky našich žiakov.
Dosť som s tými „deťmi“ (cca od 15 -20 rokov) na témy extrémizmu a aj Slovenského štátu diskutovala. Snažila sa im vysvetliť, prečo mám také názory ako mám, ale to je ťažké, keď sú obklopené ľuďmi, ktorí podľahli populistickej propagande ĽS NS, ľuďmi frustrovanými podmienkami života, keď im zlyhávajúca demokracia dáva za pravdu, že tento „bordel“ už napraví len silná ruka! A oni sa na ňu spoliehajú, myslia si, že ten Kotleba, alebo vodca inej strany, ktorá sa nám na čele s takým spasiteľom ešte objaví , to dá do poriadku a potrestá za nich všetkých, ktorí im ich situáciu spôsobili. Môžem povedať, že keď po rokoch stretnem niektorých bývalých žiakov, ktorí sa so mnou kedysi hádavali (vtedy chceli byť všetci ešte mafiánmi;-)), som na nich celkom pyšná, lebo sú to dnes aj slušní dospelí ľudia, ktorí si radi spomínajú na naše všelijaké výmeny, pri ktorých mi išlo niekedy aj o duševné zdravie.:-)) A dokonca sa občas aj dozviem, že dnes radi čítajú knižky z psychológie alebo historické (mňa už tá psychológia baviť prestala, už čítam len o tej histórii;-)) a mám (možno neoprávnený) pocit, že som k tomu trochu prispela. K tomu, že o živote, o dobrom a zlom, premýšľajú.
Z práce som odišla do dôchodku, lebo tí kolegovia, čo ešte nemali nárok, by mali nízke úväzky kvôli mne. A nechcela som prekážať. Myslela som si, že budem napr. písať… ale ako vravím, aj ten môj mnohoročný blog leží ladom. Namiesto toho sledujem politiku a čím viac jej venujem pozornosť, tým som ňou znechutenejšia a tým menej optimisticky vidím budúcnosť.
Vlkův  dovětek:
Váš  blog  může  klidně ležet  ladem. Na Kose máte  své místo. Díky

 

Advertisements
Příspěvek byl publikován v rubrice Hosté se štítky , . Můžete si uložit jeho odkaz mezi své oblíbené záložky.