Čo vám o Krymu nepovedali

napsal Ičko

Přišel mi od jednoho  z  čtenářů Kosy a  posluchačů Slobodného vysielača text ohledně  Krymu.  Prý  s  tím, že byl psán  před lety a že  to je  spíš  faktografie pro mne.  Jenže  v minulém  týdnu, v  souvislosti  s  vyhrocením  krize  kolem  Sýrie opět  zdejší  tamboři  cizích  zájmů,  rozezvučeli  svoje  válečné tamtamy a  velí  nám marš a do útoku. Třeba  o  Gabalovi a  jeho slintu   psal  včera pan Leo K.   Snad  ještě  větší  blábol  se povedl Marjanovičovi. Linky  dávat  nebudu. Koho to zajímá, snadno sám vygůglí.  Oba a  spousta  jiných se ohání  dábelským Ruskem a  satanášem Putinem a jejich  agresemi. S  důrazem na  Krym. Takže  jsem si  řekl,  že  je  škoda, aby  ten  text, co mi dorazil z Německa,  ležel bez  užitku v mém  archivu. Je nanejvýš  vhodné si  reálie kolem Krymu připomenout. Takže slovo  má  kolega  Ičko. Ne nebojte, že  na Kosu  pouštím Íčka, teda  Ivana Langera!!!  To  se opravdu stát nemůže.

Zamlčiavanie a klamstva mainstreamu o Kryme, alebo potvrdenie ľudového porekadla: „Keď chceš psa biť, palicu si nájdeš.“

Par základných faktov:

Krymský polostrov leží na severnom pobreží Čierneho mora

Na Kryme žije okolo 60% Rusov, 25% Ukrajincov, 13% Krymských Tatárov a 2% iných národnosti. Cely Krym ma niečo cez 2 milióny obyvateľov. V 1954 poloostrov Krym priradil Nikita Chruščov k Ukrajine. Vtedy to nebol problém všetko bol jeden štát a nikoho nenapadlo ze by sa to mohlo raz zmeniť.

Po rozpade sovietskeho zväzu ostal Krym naďalej súčasťou Ukrajiny. Rusi v Rusku ako aj na Kryme tým dva krát nadšení neboli. Krym bol podla nich vždy rusky.

Rusko a Ukrajina uzavrelo dohody ktoré umožňovali Rusku ďalej použivať Sevastopolsky pristav ako základňu Čiernomorskej flotily, za čo Rusi slušne platili mimo iného aj dodávkami zemného plynu.

Tvrdenie mainstreamu:

Rusi chceli za kazdu cenu zabrániť k zblíženiu Ukrajiny a EU a zabrániť tak demokratickým reformám.

Asociačná zmluva medzi EU A Ukrajinou mala niekoľko bodov o vojenskej spolupráci so štátmi EU, co priamo ohrozovalo mimo iného dodržiavanie dohod medzi Ruskom a Ukrajinou ohľadne Čiernomorskej flotily. Toto sa zvykne zamlčiavať. Ako ironicky poznamenal rakúsky diplomat Wolfgang Petritsch: „Asociačná zmluva s Ukrajinou mala cez 1200 strán a až na Rusov si ju nikto poriadne neprečítal.“

Majdanom sa tato situácia ešte viac vyhrotila. Človek nemusí byt vojensky génius aby pri pohľade na mapu nezistil akú ma Krym dôležitú vojensko-strategickú polohu. Rusi nemohli pustiť Sevastopol a ešte menej mohli dovoliť Americkú alebo NATO vojenskú základňu na Kryme.

Ukrajinci celu akciu osamostatnenia Krymu Rusom neuveriteľne ulachčili tým, že sa začali k Rusom zijucim na Ukrajine, správať ako posledne prasatá. Začali zakazovať ruskú televíziu, rozhlas, tlač dokonca aj reč. Takže na referendum sa nemuselo ani dlho čakať ani ho nejak propagačne pripravovať.

Obdobná nespokojnosť bola a je aj na Dombase a v Lugansku ale tieto nemajú zďaleka takú strategickú pozíciu ako Krym.

Keďže nepredpokladám ze európsky a americky politici sú úplný idioti, muselo im byť od začiatku jasne ze Rusy Krym tak ľahko nepredychaju. Bola to z ich strany jednoznačne provokácia s „win win“ výsledkom.:

Alebo získame Krym a keď nie, urobíme s Rusov agresívnych bubákov.

A na záver si položme otázku: Záleží vôbec niekomu na západe či je na Ukrajine demokracia?

Tvrdenie mainstreamu:

Referendum na Kryme bolo nelegálne, je neplatne lebo cele sa uskutočnilo za účasti a pod nátlakom ruskej armády.

Podla Rusko-Ukrajinskej dohody mohlo byt na Kryme umiestnených 25.000 ruských vojakov. Vo februári 2014 bolo na Kryme 16.000 ruských vojakov. V pomerne krátkej dobe pribudlo ďalších 9.000 vojakov ale celkove množstvo nikdy neprekročilo dohodnuté množstva. Ich úlohou bolo chrániť ruskú základňu a popri tom ešte zabránili ukrajinským vojakom, tak isto umiestnených na Kryme, opustiť kasárne a násilne zasiahnuť na priebeh referenda alebo dokonca mu zabrániť.

Tu musím priznať ze operácie ruskej armády mimo kasárni alebo základne odporujú medzinárodnému právu.

Na výsledky referenda ale ruská armáda dokázateľne nemala žiadny vplyv, len zabezpečila, že referendum mohlo vôbec bez problémov prebehnúť. Súčasna nálada a spokojnosť obyvateľov Krymu, výsledky referenda len potvrdzuje.

Tvrdenie mainstreamu:

Rusko porušilo medzinárodne pravo a protiprávne anektovalo Krym.

Pod anexiou rozumieme násilne pripojenie cudzieho štátneho územia k inému štátnemu celku.

Keď takáto situácia nastane, má bezpečnostná rada OSN právo udeliť mandát vojenskému zásahu proti agresorovi, ak to ovšem veľmoci s pravom veta nezatrhnú. Je to jedna z dvoch možnosti kedy, podla medzinárodného práva, môžu armády operovať na území cudzieho statu.

Toto sa naposledy udialo keď Irak obsadil Kuvajt. Od tých čias všetky ostatne „humanitárne bombardovania a im podobne akcie“ medzinárodnemu právu odporujú.

Druha možnosť je pozvanie oficiálnej vlády daného štátu. Napríklad pôsobenie Rusov v Sýrii.

(Či sa to niekomu páči alebo nie vláda Baschar al-Assada je stále oficiálny predstaviteľ Sýrskeho štátu)

Keďže Rusko nenapadlo vojensky Ukrajinu a Krym si neprivlastnilo násilím nemôžeme hovoriť o anexii.

To co sa na Kryme udialo môžeme nazvať secesiou. ( odtrhnutie, osamostatnenie ) Väčšina obyvateľov Krymu sa na základe referenda rozhodlo o osamostatnení Krymu. Po víťaznom referende Krym ako samostatný štát následne požiadal o vstup do Ruskej federácie čo Rusko s radosťou prijalo.

Medzinárodne právo sa vôbec nezaoberá témou secesie. To znamená ze ju ani nepovoľuje a ani nezakazuje. Téma osamostatnenie alebo odtrhnutie patri do jurisdikcie jednotlivých štátov, čiže všetky staty si musia vyriešiť národnostne otázky a hlavne otázku celistvosti štátu sami.

Keby medzinárodne právo secesiu zakázalo, mohlo by sa dostať do konfliktu s právom národov na sebaurčenie Takýto paragraf totiž v medzinárodnom práve existuje, aj keď v prípade Kurdo, Kataláncovv, sa na neho kašle.

Takže zopakujem: Medzinárodne právo neumožnilo obyvateľom Krymu sa osamostatniť, ale ani im to nezakázalo.

Porušili sa len ukrajinské zákony, ak Ukrajina vôbec nejaké takéto zákony mala.

Keď teda niekto tvrdi ze Rusi porušili v tomto prípade medzinárodne právo klame alebo nieje dostatočne informovaný.

Medzinárodný súd 2010 rozhodol ze, jednostranne vyhlásenie samostatnosti Kosova neporušuje medzinárodne právo ani za podmienky že v Kosove žiadne referendum neprebehlo.

Medzinárodný súd legalizáciou Kosova vytvoril precedens, ktorý Rusi bez mihnutia oka využili, ale boli ešte natoľko seriózny ze usporiadali referendum.

(Som len veľmi zvedavý ako tento precedens rozdýchaju Španieli v kauze Katalánsko)

Začal som a teda aj skončím nejakým výstižným ľudovým porekadlom.

Toto vystihuje prístup čelných politikov USA, Nemecka, Francúzska, Anglie, nielen voči Rusku ale aj zbytku sveta: „Čo je povolene bohom nieje povolene volom.“

 

PS.

Ospravedlňujem sa za pravopisne chyby, žijem v Nemecku, diakritiku musím pracne dorábať a občas mi dôjde trpezlivosť. A opravnik pravopisu nestojí za veľa.

 

Vlkův  dodatek:

Ke  Krymua  jeho referendu o odtržení  od  Ukrajiny.jen  tolik,  že  ukrajinští aktivisté  si následně u  renomované  německé  výzkumné  agentury  GfK objednali  vlastní průzkum, který  měl dokázat  nelegitimnost toho  Rusy  „zmanipulovaného “  všelidového  hlasování.

GfK to udělal s německou důkladností a  precizností. Vyšlo z  toho, že  82%  účastníků  jejich průzkumu je  pro připojení k  Rusku!!!

Dost  dlouho  výsledky průzkumu  měla  GfK na  svých  ofiko internetových stránkách:

http://www.gfk.com/ua/documents/presentations/gfk_report_freecrimea.pdf

Dnes  na  téhle  adrese ovšem naleznete  toto:

Kupodivu  stránka  s detailní  metodikou toho průzkumu je pořád  naprosto  funkční

http://avaazpress.s3.amazonaws.com/558_Crimea.Referendum.Poll.GfK.pdf

Takže  zablokovány  jsou  „jen“ výsledky.

Nevadí. Protože  ty  lze  nalézt na  Bloombergu:

https://www.bloomberg.com/view/articles/2015-02-06/one-year-later-crimeans-prefer-russia?cmpid=yhoo

Bohužel je volně přístupný  jen  úvod. Ale  nevěřící  Tomášové si jistě  zaplatí  přístup k celému textu.

Dodatek druhý:

Máme  jaro. Banální konstatování, že? Doufejme, že  bude i nadále. Dlouho nebylo o Ukrajině  slyšet.  Příliš  dlouho.  A  k tomu  je  Rusko momentálně  v pozici světového  otloukánka. Všimli  jste  si, že po USA a  Británii  nejvíce diplomatů vypověděl Porošenko?  Chtěl se chlapec zase připomenout.  Ale  vůbec  bych se nedivil, kdyby  se připomenul co nevidět  daleko více- novým velkým útokem  své  armády na   Donbas. Začínám zase  tak trochu sledovat specializované servery. Myslím, že  se pokusí  využít  současné vlny protiruské  hysterie. Rusko je totiž před  dostavěním  Kerčského mostu a nějaká záminka  k pokusu o jeho zboření by  přišla  vhod.