DEMOKRACIA v Nás ?


napsal Ján Zvolen

Ako sme v rokoch pred 1989 dookola počúvali o „Západnej demokracii“ a v ústave sme mali diktatúru Komunistickej strany, ktorá nás viedla, celkom sme stratili záujem vzdelávať sa, získavať infomácie a hľadať riešenia, debatovať navzájom argumentačne o demokracii a správe vecí ľudu.

Doma sa hovorilo niečo celkom iné ako na verejnosti. Ľahko sa našiel spoločný nepriateľ a vždy bolo VŠETKO také jednoduché a ľahké. My by sme toho dokázali toľko a toľko, ale ONI = páni, komunisti ktorí vládnu nám to nedovolia tak nám neostáva nič iné ako vydržať a počkať.

Po roku 1989 sme sa „nečinne“ dívali čo sa deje lebo každý mohol veriť čomu chcel. Už to nebolo len o dvoch = komunistoch a tých druhých, ale o mnohých smeroch a spôsoboch. Preto sme to OPAKOVANE nechali na iných. Na tých čo vedeli dobre rečniť, čo sľubovali, boli sympatickí, TEDA tých ktorým sme verili. Celé rodiny sa pohádali a nekomunikovali, lebo jednému bol sympatický jeden a druhému druhý. Nebolo školy ani skúseností ako diskutovať, ako argumentovať a presviedčať. Dá sa presvedčiť niekto KTO niečomu, niekomu verí ? NIE ! Pocit nezdolajú argumenty. Pre pocity sa aj ľahšie „umiera“ ako pre argumenty.

 

AKO je to dnes? Komunikujú medzi sebou rodičia a deti? Súrodenci? Dedovia a vnuci? Rodinní príslušníci, známi, spoluobčania? Skoro vôbec !

Je najľahšie viniť peniaze, médiá, neobjektívnosť iných ak my samy nehľadáme infomácie, nezaujímame sa o realitu a nechceme si priznať že ak sa má niečo ZMENIŤ musím sa zmeniť JA!!!!!!

Lekár lieči chorého. Pri tom mu pomáha sestrička. Ale chorý začne zdravotníkov presviedčať, že oni to vidia ZLE, lebo POLITIK to včera v TV tak jasne a dobre vysvetľoval. Len oni = zdravotníci tomu nerozumejú. Veríť viacej pocitu sympatií ako činu lekára ktorý mi pomáha ? To je ten najdivnejší paradox DOBY v ktorej žijeme.

Dôchodca má sympatie k národnej strane lebo tá dookola hovorí o predaji „našich“ výrobkov, ale potom uteká do obchodného reťazca nakúpiť najlacnejší odpad zo západu !

Zástupcovia ľudu = poslanci obcí a miest nepredajú akcie baní štátu za vyššiu cenu ale súkromníkovi za nižšiu a ??? ĽUD mlčí. Alebo sa háda kto je sympatickejší .

 

DEMOKRACIA = Démos = ľud – grécky, krácia = vláda. Ako je rôzny ľud krajiny tak je rôzna aj sila rôznych záujmov a pôsobení. Najdôležitejším zostáva človek a jeho vôľa. Z nej sa spájaním stáva sila ktorá ak prevládne stane sa VLÁDOU. Vládou ktorá vládne všetkým. Vzniká z vôle každého človeka. Či volil alebo nie, či volil pre pocit, peniaze, alebo pre argumenty…

 

Otázkou každého dňa je či človek = jedinec si uvedomuje a chce uvedomovať nielen svoju MOC vytvárať silu ktorá môže vládnuť, ale aj ZODPOVEDNOSŤ za svoje činy. Hlavne za to, akým silám dáva svoju energiu a podporu.

Nie je útekom pre zodpovenosťou zaradenie sa k mlčiacej väčšine ? Žiadna politická sila nemá toľko podpory, ako je sila mlčiacej väčšiny.

Ak sa niečo nepodarí TVORCOVIA politickej vládnej sily = občania začnú na svoje ospravedlnenie opakovať ako ich oklamali. Médiá, peniaze, kampaň, sľuby…

Málokto prizná že sa dal oklamať a rád lebo to bolo najpohodlnejšie. Aj keď človek vidí REALITU okolo seba viacej verí sľubom ako SEBE? ÁNO: Lebo je to najľahšie, najpohodlnejšie a hlavne je to príprava na budúce zbavovanie sa zodpovednosti – To nie je moja chyba. Nie môja osobná sila hlasu v demokracii vytvorila a podporovala tú silu čo vládla a všetko TO vykonala ale to ONI = politici, finančníci, pschológovia, médiá...Vlastné zlyhanie nepriznáva SKORO NIKTO.

Nediskutujeme navzájom. Každý a je jedno aký má vek a vzdelanie má svoje PC? TV? NET? = ZDROJE INFORMÁCIÍ ale nikto nás neučil argumentovať a overovať si infomácie v diskusii s inými. Nerobíme to už ani v rodinách. Nikto nás neučil že DEMOKRACIA je rovnako dôležité hovoriť ako aj počúvať.

Demokracia je zodpovednosť !

Keby nebolo sily ľudu = ktorá vytvorí väčšinu ktorá vládne, vláda by nebola taká, ale onaká. Mlčiaca väčšina sa nepočíta = na nej vôbec nezáleží aj keby bola v sile 99 percent. Otázkou zostáva vzdelanie . Koľko ľudí vo vašom okolí vie čo je to percento? Každý? Tak im dajte príklad. Koľko je 5 percent z 12 ? Pri tom sa na nás valia percentá denne zo všekých strána zo všetkých správ. K tomu HDP a DPH a mnoho ďalších výrazov ľuďom nezrozumiteľných, nelogických, neznámych.

Občan nerozumie ! Ostávajú mu POCITY. Cíti KTO mu je sympatický a kto nie. Alebo sa už toľkokrát pomýlil, sklamal, že je v tej mlčiacej väčšine.

Záujmové skupiny to majú ľahké. Zaplatia si poradcov a tí už vedia ako na ľud. Psychologicky, ideologicky, slovami a sľubmi. VOPRED sa vie, že to budú sľuby prázdne a že to všetko je len klamstvo, ako dosiahnuť SVOJE. Veď ľud tak rád prejavuje svoje emócie. Človek musí ukázať ako sú jeho pocity tie najsprávnejšie. A ako sa všetci okolo neho mýlia ak necítia ako ON. Ak neveria tým istým…

Zatiaľ kým sa ľudia hádajú o emóciách – čo je ľavica a pravica, čo je viacej národné, čo kto lepšie povedal a nasľuboval, MOC slúži tým čo ju RIADIA. Len ľud = obrovská väčšina si neprizná že každý jeden človek pomáha TOMU, aby sa mal horšie a neslobodnejšie ak nerozmýšľa ale cíti = emocionálne koná bez arguemntov.

 

Vyhovoriť sa na iných ? ZODPOVEDNOST je zložitá a pracná.

To je to čo občanom dáva NIEKTO HORE ! Možnosť zbavovať sa svojej zodpovednosti.

Zodpovednosť majú tí HORE a ja nič ja muzikant. To je presne opak DEMOKRACIE.

DEMOKRACIA je o vláde každého občana, spojením týchto jednotlivých vlád každého občana vznikne niečo SPOLOČNÉ – spoločná vláda .

DEMOKRACIA bez zodpovednosti každého nie je demokracia.

Koľko percent zodpovedných občanov vo svojom okolí vidíte ?

Toľko percentnú DEMOKRACIU máme.

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Hosté se štítky , , , . Můžete si uložit jeho odkaz mezi své oblíbené záložky.