Jak Denník N / N jako nenávist/do lesa volá…..


Nedá  se nic  dělat,  ať  chci nebo nechci, musím  se zase věnovat  Denníku  N. Tomu  slovenskému. Pro upřesnění.

Onehdá  mi poslal  Borísek mailík,  že  se mu ozval můj  oblíbenec   z téhle redakce  -Šnídl. V první  chvíli jsem podlehl dojmu,  že  snad  dokonce  zvedl mou  výzvu  a přijde si to se mnou  rozdat face  to face  na  Slobodný  vysielač do Hodiny  vlka, viz Výzva pro Deník N a Šnídla osobně. Aneb jak jsou tihle na tom s pravdou!

Borísek mne  velmi  rychle  vyvedl z  omylu. Šnídl  se ozval jemu, inforoval ho, že  v redakci připravují  článek o podvratných proruských  trollích  diverzantech na  Slovensku  a chtěl od  něj odpověď  na  pár  klasických návodných otázek.

Odepsal  jsem mu  v podstatě tak, že  až  ten produkt  jejich olbřímího duševna  vyjde, aby  byl tak laskav a  poslal mi  ho, že  se na něj rád  mrknu. Nejen  proto, abych  si zase  v detailu připomenul,  jak „se  dělá ta jediná správná  novinařina“. Byl tam  i  druhý  plán – cítím se  totiž  být  integrální  součástí Slobodného vysielače, je to pro mne  rodina  a  nemám rád, když  si o ní někdo utírá  svou  uslintanou  klávesnici.

O  tom,  jak asi  pojme nájemní  brk  Šnídl Slobodný vysielač  totiž nemohlo být pochyb. Předpoklad  se nepřekvapivě bezezbytku  naplnil.

Je tedy na  řadě  protitah – vypořádat   se  s  tímhle  novým propagandistickým  pamfletem. Mohl bych  to udělat  hned. Od  Boríska mám plno textaci  té  Šnídloviny a klidně  bych  to mohl pojmout  tak,  že  vždycky  vezmu z  ní kousek a  ten podrobím  přezkumu. Jenže  pak bych snadno mohl  být obviněn, že  jsem  vytrhoval účelově, bez ohledu na kontext. A nemohl bych se bránit, protože článek je  dostupný  jen v placené verzi a  tudíž  nelze  zdrojovat.  Na  což  si potrpím, jak je obecně  známo.  Existuje jediné  řešení -přetisknout  Šnídlovinu  celou, jak mi ji  Borísek poslal. Aby  jste  měli  konktrolu nad  tím, k  čemu se zítra budu  vymezovat. Takže  prosím, přivítejme  Šnídla   Denníku N / N jako nenávist/ na prknech Kosy.

Prokremeľskú propagandu na Facebooku najviac šírili Hlavné správy a Slobodný vysielač

Ovplyvňovanie verejnej mienky cez sociálne siete je dôležitou súčasťou hybridných aktivít, ktoré uskutočňuje režim Vladimira Putina voči západným štátom. Foto – AP

Nová analýza si všíma 3000 príspevkov o Rusku, ktoré minulý rok uverejnili slovenské weby. Rozdiel medzi štandardnými a dezinformačnými webmi sa prejavil napríklad pri popisovaní kauzy Skripaľ alebo pri výročí sovietskej okupácie.

Odoberajte tému Hoaxy a propaganda

Aktivujte si odber e-mailových upozornení na nové články v téme Hoaxy a propaganda. Ak si odber rozmyslíte, zrušiť ho môžete jedným klikom z ktoréhokoľvek e-mailu, ktorý vám pošleme.

Päťdesiate výročie sovietskej okupácie poňali štandardné médiá ako historický exkurz do roku 1968. Počas vlaňajšieho leta pripomínali súvislosti, ktoré viedli k vojenskej intervencii, alebo pripomínali svedectvá tých dní. Úplne inak toto výročie uchopili médiá, ktoré samy seba nazývajú alternatívne. Ich snahou bolo hlavne odviesť pozornosť od spojitosti s Ruskom.

Napríklad web Hlavné správy šíril špekulácie nezaradeného poslanca Petra Marčeka, že medzi okupačnými vojakmi údajne bolo „70 percent Ukrajincov a minimum Rusov“,  čo historici označujú za hrubé skresľovanie reality. V ďalšom článku zase citovali vyjadrenia poslanca Smeru Ľuboša Blahu, podľa ktorého by bolo „stupídne a lacné“ zneužívať výročie na šírenie nenávisti voči Rusku.

Že takéto rozdiely neboli náhodné, potvrdzuje aj najnovšia štúdia, vypracovaná pre maďarský think-tank Political Capital. Jej spoluautorka Dominika Hajdu z Globsecu skúmala príspevky o Rusku, ktoré minulý rok šírili facebookové účty štandardných i dezinformačných médií.

„Skúmali sme takmer 3000 príspevkov o Rusku, ktoré boli uverejnené na Facebooku za obdobie od januára 2018 do polovice novembra,“ hovorí Hajdu.

Výsledok? Dominantným šíriteľom informácií o Rusku na najdôležitejšej sociálnej sieti bol web Hlavné správy. Za ním nasledovala stránkainternetového rádia Slobodný vysielač, ktorá pravidelne preberá príspevky práve z Hlavných správ.

Konkrétne: za takmer 11 mesiacov minulého roka uverejnili Hlavné správy 442 príspevkov o Rusku, Slobodný vysielač ďalších 310 príspevkov o Rusku. „Čísla ukazujú, že každý dvanásty príspevok Hlavných správ sa týkal Ruska. Pri štandardných médiách bol tento pomer násobne nižší, väčšiu pozornosť venovali úplne iným témam,“ hovorí Hajdu.

Tretí v poradí skončil bulvárny server Topky, ktorý za rovnaké obdobie uverejnil 231 príspevkov o Rusku. V prípade Topiek však išlo do veľkej miery aj o rôzne zaujímavosti bez politického nádychu.

Štúdia analyzovala celkovo 2911 príspevkov o Rusku, ktoré na Facebooku uverejňovali stránky štandardných i dezinformačných médií. Príspevky boli zbierané medzi 1. januárom 2018 a 18. novembrom 2018.

Hlavným kanálom je Facebook

O tom, že Hlavné správy sú nástrojom na šírenie prokremeľskej propagandy, sa vie už od roku 2014, keď sa tento web zaktivizoval. Štúdia pre think-tank Political Capital k tomu dodáva aktuálne dáta.

Štúdia skúmala príspevky na Facebooku, ktorý je pre weby tohto typu kľúčový, keďže sa naň každý deň prihlásia dva milióny Slovákov. Cez Facebook sa tak dostanú aj k ľuďom, ktorí by inak na ich stránky aktívne nechodili.

„Pre tieto weby je podstatné, že dokážu vyrobiť manipulácie, ktoré iné skupiny masovo šíria Facebookom. Preložia alebo preberú článok, dajú manipulatívnejší, emotívnejší titulok a je to. Mnoho ľudí na Facebooku zdieľa články iba podľa nadpisu a fotky, ani ich nemusí otvoriť,“ poznamenal v staršom rozhovore pre Denník N aktivista Juraj Smatana, ktorý na tento typ webov začal upozorňovať ako jeden z prvých.

Analýza pre maďarský think-tank potvrdzuje, že špeciálne o Rusku dezinformačné weby informujú inak, než štandardné médiá.

Príkladom bolo práve výročie sovietskej okupácie z roku 1968. „Tam bola zjavná snaha odvrátiť pozornosť od Ruska. Slobodný vysielač napríklad zdieľal komentár o tom, že Vladimir Putin sa už ospravedlnil za okupáciu a teraz by sa mal Západ ospravedlniť za inváziu do Iraku,“ hovorí Hajdu.

Ďalším príkladom bolo informovanie o otrave bývalého ruského dvojitého agenta Sergeja Skripaľa a jeho dcéry v britskom meste Salisbury.

K pokusu o vraždu došlo v marci minulého roka. Briti po niekoľkých mesiacoch označili za hlavných podozrivých agentov GRU Ruslana Boširova a Alexandra Petrova, ktorí podľa vyšetrovateľov nastriekali chemickú zbraň novičok na dvere Skripaľovcov.

Dvaja hlavní podozriví z útoku v Salisbury. Na snímke sa podľa polície usmievajú hodinu po tom, čo na dvere Skripaľovcov nastriekali nervový jed. Foto – TASR/APAko tento incident uchopili jednotlivé médiá? Keď kauza vypukla, štandardné médiá sa venovali hlavne politickým dosahom a otázke vyhostenia ruských diplomatov, ku ktorému sa uchýlili viaceré krajiny.

Naopak, dezinformačné médiá od začiatku nekriticky preberali príbehy, ktoré vyhovovali Kremľu. „Čitateľ sa z dezinformačných médií dozvedal napríklad to, že kauza Skripaľ mohla byť zosnovaná Američanmi a Britmi. Rusko bolo vykresľované ako obeť, ktoré chcú bez dôkazov potrestať,“ hovorí Hajdu.

Aktívna bola pri tejto téme zvlášť facebooková stránka Slobodného vysielača. V jednom príspevku napríklad citovala čínsky denník Global Times, ktorý tvrdil, že „Západ bezdôvodne šikanuje Rusko“. V ďalšom príspevku zase kritizovali tradičné médiá za to, že údajne tlačia na slovenskú vládu, aby aj Slovensko vyhostilo ruských diplomatov (k čomu napokon nedošlo).

„Všimnite si, že ani v jednom z týchto hecujúcich článkov mainstreamu sa ani len slovkom nenachádza zmienka o relevantnom dôkaze voči Rusku. Mainstream tlačí na to, aby sme Rusko potrestali nie na základe dôkazov, ale na základe „solidarity“ západných krajín. Na základe solidarity k Británii, ktorá opúšťa EÚ,“ písal Slobodný vysielač koncom marca.

„Preberáme len obsah z iných zdrojov“

Denník N požiadal o vyjadrenie aj jednu hlavnú postavu Slobodného vysielača Borisa Koroniho. Koroni odpísal, že facebooková stránka Slobodného vysielača len preberá obsah z iných zdrojov. „Pokiaľ ide o články na našej facebookovej stránke, my netvoríme vlastný obsah, ale len preberáme články z iných médií, a to tak mainstreamových, ako aj nezávislých, respektíve alternatívnych,“ napísal Koroni.

Koroni následne žiadal, aby Denník N urobil článok aj o tom, ako redaktori Denníka N informujú o Rusku. „Nakoľko v článku budete Slobodnému vysielaču vyčítať jeho jednostranné informovanie o Rusku, pýtam sa pre zmenu, ako informuje o Rusku Denník N. Bol by som rád, keby sa vo vašom článku objavil pomer pozitívnych a negatívnych správ o Rusku zo strany Denníka N,“ odpísal Koroni.

Redaktor Denníka N odpovedal Koronimu, že pokiaľ bude na stole nejaká seriózna analýza, ktorá sa bude zaoberať obsahom Denníka N, nemá problém sa jej venovať.

V štúdii pre think-tank Political Capital je tiež spomínaný Denník N, v jeho príspevkoch však téma Ruska nebola taká častá, ako v príspevkoch Slobodného vysielača. Rusku bolo venovaných 128 príspevkov Denníka N, o polovicu menej než koľko príspevkov venoval Rusku Slobodný vysielač.

Denník N požiadal o vyjadrenie aj šéfredaktora Hlavných správ Roberta Sopka, ten na otázky nereagoval.

Napojenie na Putinovu agentúru

Väčšina informácií o Rusku, ktoré šíria slovenské dezinformačné médiá, pochádza pôvodne z ruských webov, alebo z iných zahraničných webov, ktoré sú naklonené politike Vladimira Putina. Zväčša ich len preložia, spracujú a uverejnia na Facebooku, kde ich potom slovenskí užívatelia môžu šíriť svojim kamarátom.

Bližší pohľad na túto prax priniesol bloger Jakub Goda, ktorý niekoľko týždňov písal pod falošnou identitou články pre Hlavné správy. Šéfredaktor Sopko mu vtedy vysvetlil, že nemá záujem, aby mu písal články o Rusku, pretože tie preberá od ruskej agentúry Sputnik, ktorú financuje Kremeľ.

„Sopko napísal, že má v zásobe množstvo aj zaujímavejších článkov o Rusku a o ďalšie nemá záujem. Vysvetlil mi, že majú zazmluvnený Sputnik a ich dopisovatelia im pravidelne posielajú veľa článkov o Rusku,“ uviedol Goda.

V priebehu minulého roka vyšlo najavo, že najtvrdšiu proputinovskú propagandu píše na Hlavné správy Rus žijúci na Slovensku Evgenij Paľcev(pod pseudonymom Eugen Rusnák), ktorý sa jazdí osobne radiť do moskovskej centrály Sputniku.

Agentúru Sputnik založil Kremeľ v roku 2014 s cieľom ovplyvňovať verejnú mienku v krajinách Európskej únie aj postsovietskeho priestoru. Má viac jazykových mutácií vrátane českej, ktorú bežne čítajú aj Slováci.

Európsky parlament označil Sputnik za jeden z nástrojov, cez ktoré sa Kremeľ snaží „spochybniť demokratické hodnoty, rozdeľovať Európu, získavať domácu podporu a vytvárať dojem zlyhávajúcich štátov vo východnom susedstve EÚ“.

Tolik Šnídl. A pro dnešek i Kosa.  Ta  nemá problém  zveřenit text  jí  názorově  zcela  cizí. Nebojí se jiného názoru. A může  si to dovolit, protože  je  dostatečně  sebevědomá, aby místo ostrakizování, nálepkování   a difamací odprezentovala  protistanovisko,  které  hodlá podrobit  kritickému přezkumeu na  pravdivost a logičnost, předložila  svým  čtenářům, aniž  by měla  dojem, že  si tím nepatřičně  zadala. Totéž  platí pro Slobodný  vysielač – viz  nabídka   Šnídlovi, aby přišel do kontaktního, na přímo vysílaného diskusního  pořadu. Tedy luxus, který si Denník N /N  jako nenávist/ nemůže  dovolt.

Zítra se  se  Šnídlem a jeho tvrzeními hodlám vypořádat.

Příspěvek byl publikován v rubrice Hodina vlka se štítky , , , . Můžete si uložit jeho odkaz mezi své oblíbené záložky.