Mor a naši milovaní (skutocnosť).


Napsal Tomáš

Vlkův  úvod:

Přišel mi následující mail:

Ahoj Vlku

posielam minirozprávku na uverejnenie
 
Tvoj Tomas

Co bylo dál? Tak to se musíte  podívat!


Mor a naši milovaní (skutocnosť).

Milujem svoju Gabiku,
občas si myslím , že je vyššia bytosť,
ale myslím, že pre ňu a pre veľa ludi už tento čas znamená „koniec vekov“.

Vieš, nikdy by som si nebol myslel,
že by som vedel povedať to, čo je proti mojej morálke,
dnes viem, ze morálka je meraná iba mierou prežitia.

Moja Gabika sa stará o svoju mamu,
prichádza za ňou každé 3 dni z Bratislavy do Malaciek, cca 40 km už šesť rokov.
kačenka je asi po troch mŕtviciach, alebo viac,
srdce bije, žalúdok funguje, modzog nefunguje, na záchod nedobehne,
okolité penzióny pýtajú za opateru 900+ euro,
kačenka má 300 euro dôchodok po zomrelom mužovi.

Ked prideme, je tam smrad ako v maštali,
najprv vyvetrať, poumývať riady, potom vykúpať smradľavú kačenku,
vyprať postelné prádlo, poumývať podlahy,
gazdiná nakričí na kačenku, aby sa do budúcej navštevy nepoštala.

Občas gazdiná prednesie kačenke vetu:
„Mami je mi to jedno či piješ, či nepiješ,
ak sa rozhodneš, že umrieš, tak umri,
je mi to úplne jedno.“

Niekedy dávno som nechápal tych, čo sa starajú o zombíkov doma, v penziónoch, alebo psychiatrických liečebniach.
Napriklad, že keď sestrička má na starosti 20 zombíkov, prečo tak koná.
Dnes už to viem a chápem ich, prečo konajú aj nemorálne.
Treba to zažiť a nie iba tárať o morálke.

Tu sa milé detičky naša rozprávka končí.
Kačenka je čista, štát je bez útrat, ľudia sú bez poznania.
Žijú a myslia si, ako sa majú dobre alebo zle.
Vôbec si nevšimli, že sme na konci, alebo na začiatku?
Čo si myslíš Ty?

 

Cona  to já?  Já jsem to zveřejnil. Proč?  Kdo má mozek, pochopí.

Příspěvek byl publikován v rubrice Hosté se štítky . Můžete si uložit jeho odkaz mezi své oblíbené záložky.