Prečo to vyzerá, ako to vyzerá, alebo ako sa varia žaby


napsal Vlado Bálint

Gurmáni vedia, ako uvariť lahôdky.

Varenie žaby je základ ich kulinárskeho umenia. Bez tohto základného receptu by neboli kulinárske festivaly a nemôže chýbať v chodoch žiadnej krajiny.

Ako inak. Chutná žabia polievočka je stráviteľná aj tým najslabším žalúdkom a tí konzumenti, ktorí svätosväte prehlasujú, že žaba sa nedá uvariť, sú často uvarení podobne ako spomínaná skokanka.

Tajomstvo spočíva v príprave pokrmu bez akéhokoľvek hluku a lomozu. Kuchár – páchateľ sa musí tváriť, že vôbec nevie variť a hrniec vidí po prvý raz. Vodu samozrejme pozná a tým sa ani tajiť nemá. Akoby náhodou položí kastról na varič či horák. Pospevuje si všeobecne známu pesničku, najlepšie nejakú odrhovačku, a hoci nevie spievať, má sa tváriť, že je výhercom speváckej súťaže v nejakej krajine. Najlepšie demokratickej, lebo rozvojové zemičky nikto neberie vážne. Nuž a to je okamih, keď svojím spevom priláka nejakú žabku. Alebo dve, aby jednej nebolo smutno. Pridá bobkový list, aby sa žabkám zdalo, že je to jazierko s leknami ako doma. Nesoliť! Morská voda žabky neláka, mohli by vyskočiť.

Podľa potreby možno pridať niečo zelené pre dokonalú ilúziu jazierka. Tak.

Žabky sú spokojné a voľkajú si.

Vtedy kuchár pomaly pridá plyn. Pustí žabkám nejakú reprodukovanú hudbu zo zahraničia, lebo tunajšia žabky veľmi nezaujíma, a pokojne môže odísť z kuchyne. Kuchári sú rôzni. Niektorí idú len na balkón s filodendrónom, iní majú filagórie, kde sa schovajú pod listy vegetácie. Iná skupina kuchárov špecialistov dokonca vycestúva na stáže a študijné pobyty, aby sa počas oddychu zdokonaľovali v kulinárskom umení…

Tak či onak, nech je kuchár kdekoľvek, počas jeho neprítomnosti sa v jazierku – hrnci dejú zaujímavé veci. Žabky sú natešené z Lága di kastróla. Plávajú si, čľapkajú a pochvaľujú si svoj dokonalý život, rovnajúci sa životu hlavnej postavy zo zámorského filmu ovenčeného Oscarom. Oscar o našich žabách nemá ani páru a všetko by bolo perfektné, pokým by nad hladinou hrncorybníčka nezačala stúpať para. Ale to už je jedno aj Oscarovi a aj našim žabkám, ktoré sa vznášajú medzi bublinkami vriacej vody ako bezmocné kúsky mäska, bez vôle uniknúť…

A tu prichádza starý známy gurmán s vysmiatou tvárou a opálenou kožkou na lícach. Je jasné, že bol v tropickej krajine. Tí ostatní sú len vysmiati, s kožkou poblednutou, lebo nevedia, ako to doma, teda v kuchyni dopadlo. Po zistení, že gurmánsky kúsok sa podaril, si všetci vydýchnu a spokojne utrú znoj z čiel…

Recept starý a overený.

Napriek skutočnosti, že takto bolo uvarených už nespočetné množstvo žiab, gastronómovia nedokážu vysvetliť záhadu, ktorá je pri príprave žabacej polievky vždy aktuálna a kulinárskou vedou nevysvetliteľná.

Ako je možné, že žabky skokanky nedokážu prekuknúť úskok šéfkuchára a opakovane, s nadšením novica opakujú správanie svojich predchodkýň.

Veda totiž pozná fenomén stej opice a ten je v ostrom kontraste s fenoménom milióntej žabky.

Odpoveď na túto záhadu visí v nedohľadne, a tak sa teda musíme uspokojiť s faktom, že:

Gurmáni vedia, ako uvariť lahôdky.

Převzato z blogu Longinus

Příspěvek byl publikován v rubrice Hosté se štítky . Můžete si uložit jeho odkaz mezi své oblíbené záložky.