Kedy ste slobodní.


napsal Vlado Bálint

Sloboda je stav, keď nie ste na nikom závislí.

Preberte si týchto pár slov a vaša anamnéza je na svete.

Skutočnosť sa nedá skryť ružovými okuliarmi sebaklamu a mnohí zistia, že už len holý fakt o získavaní základných životných potrieb je alarmujúci a narúša ilúzie o slobode.

Demonštranti v krajine X kričia heslá, kde slovo „sloboda“ je vpletené ako mantra na získanie túžobne očakávaného priestoru, kde človek rozvinie svoj osobný potenciál do nadoblačnej výšky a takpovediac slobodne rozprestrie krídla ako vták, pre ktorého nie sú hranice a ani limity…

Na jednej strane zaznieva výkrik „freedom“ a na druhej strane rastie obava zo včasného zaplatenia všetkého, čo jednoducho musíme mať. Komu sú určené frázy na transparentoch? Kto má licenciu na udeľovanie slobody?

Nikto nevie.

Po mítingu či demonštrácii a podobne davy mieria domov či krčiem a zápasia s bežnými javmi, ako je pokuta za parkovanie, pokuta za nenosenie odevných doplnkov, pokuta za rýchlosť… Doma ich čakajú zloženky na plyn, elektrinu, alimenty, rozhlas, pôžičku, vodu…

Sused trepe päsťou na druhej strane panela a nemôžete otvoriť okno, lebo pod vami ktosi fajčí.

Bojovník za „freedom“ padá z dažďa pod odkvap a nerozumie, čo robil na ulici v dave v značkovom odeve, v smrade slzotvorného plynu, kriku a čudnej guli magnetizmu, ktorým sa masa riadi čoraz nepochopiteľnejšie.

V návale osobnej slobody taký „freedomák“ vyhadzuje z desiateho poschodia fľašu nedopitej močky s názvom rohatej potvory. Za ním letí špak komusi za golier tam dolu. Počuť sirény. Nikto nevie, či je to sanitka alebo Anton. Všetkým je to teraz jedno, lebo je noc a jediné miesto, kde sa realizuje sloboda, je virtuálna skutočnosť. Všetci sú dokonalí a krásni, majú právo na všetko a sloboda je ťukaním po zašpinených klávesniciach. Excelentné erotické výkony poletujú medzi ípéčkami a priateľstvá sa roja zosobnenými „lajkami“.

Svet, v ktorom žijeme.

Či chceme alebo nechceme.

Otroci plačú, že sú zotročení, a kazatelia ukazujú prstom na vinníkov celosvetového bláznovstva.

Vinníkov je všade dosť.

Tam médiá, tam koncerny, tam internet, tam vírus. Vinníkom je sused, lebo si nepriväzuje psa. Vinníkom je chudák, ktorý nevie získať peniaze inak než poctivou robotou.

Na vine je chudák rodič, ktorý nevie dať ratolesti obsah dnešnej reklamy. Podliak a debil navyše je ujko, čo nevládze platiť výživné a na dôvažok zničil život matke detí, ktorú kedysi, pred dvadsiatimi rokmi zločinec manžel prinútil, aby si ho, nešťastnica, vzala.

Veru tak, blížni.

Sme slobodní natoľko, že sme neslobodní pomaly od narodenia, keď sme pocítili, že sme príliš závislí.

Zvyk na závislosť je finta, ktorú vymysleli už dávno, len niet školy, ktorá by to študentom povedala.

Nasleduje teda imitácia.

Hranie sa na slobodu a nezávislosť.

Skoro, naozaj, skoro každý prispieva čriepkom do mozaiky ilúzie o slobode ignorovaním pálčivého pocitu, že všetko je inak. Nešťastné matky svojim dcéram hovoria starý príbeh z minulosti, keď si na všetko treba zvyknúť, a jedinci s vlastnosťou nespútaných Prometeov si život kazia od mala. Znížená známka z mravov už nie je za delikt povahy príznačnej. Mladý básnik vyfasuje dvojku či trojku ako delikvent za sonet či básne o motýlích krídlach. To veru nevie už nik a po rokoch mladík kopíruje svoju skúsenosť v pracovnom procese, kde si zrazu získava povesť indivídua nerešpektujúceho kolektív a tímovosť. Nakoniec končí na samote v pokoji a láske bez všetkého, aby spoznal sladkú chuť toho, o čom všetci snívajú a mnohí ešte viac tárajú…

Nezávislosť.

Poklad, ktorý hľadajú všetci odnepamäti. Noriac sa do špirály neslobody prispievajú do kroniky absurdností, ktoré nenápadne tvoria svet s miliónmi duší čakajúcich na zázrak.

Obchod s ružovými okuliarmi je výnosný. Menia sa len rámy a sklo vystriedal lacný plast.

Efekt je rovnaký.

A sloboda je atrapou anjela z nepodareného filmu, kde hrdina netušil, kde sa vzal a čo tam robil.

Možno to nevedel ani sám tvorca, ktorý „freedomne“ pretláčal cez mlynček akcie a streľby, že žiadna cena nie je dosť vysoká, aby nakoniec divák zistil, že život je len klam a tam na ulici začína skutočný život.

Cestou domou neborák divák zistí, že mu ktosi v návale slobody pri parkovaní rozbil auto a ten, čo na všetko dohliada, mu nasadil papuču, lebo parkovací lístok už neplatil…

Priatelia moji milí.

Sloboda je stav, keď na nikom a ničom nie ste…

Veď viete čo.

převzato z  blogu Longins

Příspěvek byl publikován v rubrice Hosté se štítky , , . Můžete si uložit jeho odkaz mezi své oblíbené záložky.