Člověk a morálka


napsal Lajči
Vlkův  úvod:
Dnes se na Kose představuje zbrusu nový  autor. Má nick Lajči a  sídlí až na  samém východě  Slovenska -v Prešově.  NA Kosu se  dostal tak, že  jsem jej  v Hodině  vlka  na Slobodném  vysielači přímo a  veřejně  vyzval, zdali by  nechtěl něco sepsat pro Kosu. Důvod  této žádosti je  zcela jednoduchý. Lajči  je pravidelným  diskutérem v Hodině  vlka.  A já se  vždycky moc  těším, že  se  opět  do Hodiny  vlka  nebo Trikolory  zapojí. Jeho příspěvky  jsou totiž  nesmírně moudré. Ale nikoliv  tím, co někde  vyčetl. Troufnu si odhadnout,  že  jeho univerzitou je  život sám, ve  své  nejbytostnější podobě. Takoví lidé mi  vždycky imponovali a imponují.  Všechno  si odpracovali a odzkoušeli. Lajči mne nesmírně potěšil tím,  že  mé  žádosti promptně  vyhověl. Nezapomeňte na něj prosím s  hvězdami.  Díky. A  nyní už Lajči ve  své premieře na Kose.

Človek ako taký, ktorý premýšľa nad úplnými základmi morálky, hodnotami , ktoré formujú charakter, osobnosť základnú štruktúru ľudskej duše a osobnosti jednotlivca v dnešnom komplikovanom svete naráža poznanie na otázku … Je pravda beh udalostí ? Alebo je to súbor faktorov ktoré pravdu ako takú vytvárajú?
Keď sa zamyslíme nad pravdou ako súborom faktorov,zistíme že človek vníma svoje okolie subjektívnym pocitom pretože subjektívny pohľad jednotlivca je síce originálny, no v konečnom dôsledku predpojatý . Vychádza totiž z pravzorov správania ktorým bol od mala vedený a ovplyvnený k úsudku ktorom pojem pravda hraje pravzor, viz otazka … Je pohár poloprázdny alebo poloplný ?
Zdanie nám dáva pocit, že  tento vzor je 1:1, no v skutočnosti je vyjadrenie pojmu poloplný objem a poloprázdny  ako prázdny . A podľa tohto možného vzoru možno usúdiť ako funguje psychika človeka ktorá hľadá zmysel  a ukotvenie vo vlastnej štruktúre zmyselnosti. Ináč povedané, ako si psychika človeka “ vytvára“ súbor informácií ktoré   zapadajú tak, aby tvoryli predpojatí, dej a zacyklenie v to,by mala byť morálnou cnostou, ktorá nakladá s faktami bez osobnej predpojatosti .
Sme spravodliví?
No ktorý človek si nepovie, že ja to viem najlepšie?
Spravodlivosť je ešte zložitejšia, ako pravda tak ju nebudeme ďalej spomínať.
Tu by som sa pomaly dostal ku koreňu podstaty pravdy, ktorú v sebe nosíme ako to jediné možné a správne .
Je to čo si myslíme správne ? A je to  pravda?
Myslíme si niečo pretože to transformujeme cez naše vnímanie a výchovu ,vzdelanie ,náboženské presvedčenie ,životný status a  spôsob existencie. A to keď sa to premieša vznikne pravda ,naša pravda ktorá určí, čo si myslíme. Je to pravda? Mojou odpoveďou je že mi sme pravda!
Spoločnosť ľudí vytvára  hodnoty ktoré môžme označiť  ako pravdu . Ako sa hovorí – pravda bude uprostred a ak to má byť kompromis medzi konzervatívnou a liberálnou scénou, tak spoločne musíme hľadať cestu k pravde.
Možno by niekto namietal že pravda je beh dejín,  dejisko prítomnosti  a to čo naozaj okolo nás deje.
Lenže musíme si objektívne položiť otázku – je to čo sa deje okolo nás pravda? Médiá, odborníci, analytici, politici, priatelia, kolegovia, rodina  sú zdrojom pravdy?
Odpoveď nepoznám, a vy? Je hľadanie pravdy vôbec potrebné ? Ja si myslím že áno, každým kúskom pravdy nájdeme aj kúsok seba, svojej cesty a svojho pochopenia vlastnej existencie a možno aj kúsok raja a pokoj v duši . Len je potrebné hľadať vždy a všade pretože vedomosťami  aj s ľuďmi, s ktorými nesúhlasíme, neurobíme závery ale pochopíme možno niečo, čo nám pretieklo pomedzi prsty. Opačný pól názoru vám nedá možno pochopenie ale ukáže iný uhol pohľadu na tú istú vec. Preto ani tento pohľad neberte ako svetské právo podľa ktorého sa treba riadiť, ale iba ako uhol pohľadu obyčajného človeka ako ste aj vy na to, čo je možno pravda.
Tak ako s rodinou, manželkou ,deťmi , blízkymi a priateľmi treba sa zhovárať, argumentovať a  pomenovať stav vašich pocitov  a vašej polohy na vec, na ktorú máte iný názor a možno vznikne  niečo viac ako je názorová zhoda .
A čím nás je viac tak vzniká pravda ktorá sa legitímne poukazuje ako pravdepodobne možná pretože čím viac nás je tím zastáva silnejší mandát. Podotýkam nie viera v pravdu ale argumentačná zhoda.
Spoločnosť ktorá sa uzatvára do seba dokáže ponúknuť iba jednoduché heslá a riešenia, ktoré ako vieme z minulosti išla ruka v ruke s neskutočným utrpením ľudí naprieč spoločnosťou.
Pravda je dieťaťom vedomostí a diskusie, ktorá nám ponúka možnosť sa rozhodnúť čo najlepšie a chápať komplikovaný svet čo najpravdepodobnejšie vo všetkých jeho  formách a vzorcov.
Samozrejme cesta k pravde vie byť ťažká , zložitá a je to dlhodobý proces v spoznávaní vlastnej morálnej integrity.
Je treba si uvedomiť a pochopiť vlastnú zraniteľnosť často vrodených  vlastnosti osobnosti ako je narcizmus a egoizmus ktorý nám dáva falošný pocit vlastnej výnimočnosti a seje v nás zárodky povýšenectva.
Treba však biť vytrvalý aby sme boli čím bližšie k tomu čo môžme nazvať pravda.
Příspěvek byl publikován v rubrice Země Lea K. se štítky , , . Můžete si uložit jeho odkaz mezi své oblíbené záložky.