Odvaha alebo nevedomosť?


napsal Lajči

Chcel by som tentoraz  poukázať na oblasť života ktorá neobíde nikoho z nás. Hoci na úvod treba pripomenúť že tento pohľad nebude pohľadom fundovaného človeka na tému v ktorej by bol vlk ako ryba vo vode, ale ako to v živote chodí svet nieje iba o grafoch a číslach, ale hlavne o ľuďoch a ich starostiach a radostiach. Skrátka povedané – ľudskosť a porozumenie ktoré sa dnes vytráca z našich duší nahrádzame niekedy povrchným konštatovaním názorum ktorý si ospravedlňujeme vlastnými argumentm, čo je veľmi príznačné na dnešnú dobu .

Nevieme sa rozprávať, diskutovať a možno niekedy načúvať tomu, čo je pre nás okrajová vec, ale pre niekoho to môže byť jadro životnej existencie.
Dnes sa vyhrocuje konflikt medzi zdravotným postojom jednotlivých ľudí ale to nebude téma , ktorá si určite zaslúži pozornosť, ale jatrenie rán ,tiež nieje spôsob ako situácií pomôcť.

Keďže poznám veľa mladých ľudí z môjho okolia ktorý sa starajú o vlastnú územnú integritu ktorá nesporne má obrovský pozitívny vpliv na ich sebavedomie ( stavanie a kúpa nehnuteľností) narážam čo raz viac na anomálie nie iba finančné ale psychické ktoré spôsobujú vykoľajenie mojej miery pochopenia pre realitu s dlhodobo udržateľných možnosti jednotlivca a rodiny ( prikryť sa iba tým načo mám ).
Preto otázka.
Odvaha alebo nevedomosť?


Pri dnešných podmienkach na bývanie, kedy mladý človek sa potrebuje oprieť o silný štát ako to bolo v minulosti , dnes túto úlohu preberá banka, ktorá samozrejme nemá primárny záujem o vznik pridanej hodnoty ( vzniku rodinnej bunky), ktorá vytvára hodnoty a stabilitu v spoločnosti a sekundárne šťastie je potrebné len v reklamných spotoch produktu.
Ide o kšeft a navýšenie finančného kapitálu, rodinná politika je pre poskytovateľa istiny irelevantná.
Preto ak sa stretnem z akýmkoľvek mladým párom, tak sa opýtam – ako bývanie ? Dobre, budujeme sa ! A čo pozemok kúpili sme za super cenu kúsok od Prešova 60 000€ 20 árov.
Dostanem prvú studenú sprchu a ostal som obarený!
A čo dom ?
Postavili sme si bungalov za 80 000 € ale potrebujeme ho ešte dovybavit tak sme prefinancovali hypotéku a zobrali sme ešte 40 000€
Nieje to veľa?
Nie!!! Čo si veď máme iba 0,5%úrok no prečo nezobrat?
A ako máte fixovaný úrok? Na 5 rokov !
A potom ? A potom si zase zafixujeme úrok. A keď bude vysoký tak čo ? Prefinancujeme!

Toto nieje otázka jedného páru na východe republiky.

Možno je to otázka pre mňa samotného?
Prečo som sa ja vybudoval za 30 000€ ? Áno pozemok som mal ale musel som ešte vyplatiť spoluvlastníka 5000€ Prečo som stál pri miešačke 3 roky s hrstkou rodiny a pár prijatelmi? Prečo sa manželka tešila z každej tehly ktorá pribudla, a ja som chodil oddychovať do práce? Prečo som v poťe tváre pracoval od svitu do mrku? Prečo sme si urobili domček, na ktorý asi zhruba máme?
Prečo som to nerobil ako dnes?
Veď je to jednoduché a také proste!
Mohol som byť ako teraz menežer stavebných firiem a mohol som len dirigovať čo majú robiť.

A ja som to neurobil.
Prečo?
Pretože som chcel dať svojej rodine domov. Domov nieje iba stena za ktorou je teplo a sucho, je to miesto kde sa človek cíti v bezpečí ako telesnom tak aj duševnom . Je to odraz môj aj mojej manželky a mojej rodiny. Je to oáza pokoja a harmónie ,miesto kde sme všetci šťastný. Nie som majetny človek v zmysle majetku, ale mám svoj kúsok raja pevne v rukách a ktorý som poctivo odpracoval. Moje skutočné bohatstvo sa nedá chytiť do ruky, ani si ho kúpiť.
Pozerajúc sa na mladé rodiny ktoré v záchvate osobnej hrdosti opúšťajú svoje deti aby išli do zahraničia splácať Slovenský sen šťastnej rodiny, ktorý paradoxne zapríčiní rozvrat ich integrity.

Morálne vzorce správania sa nedávajú deťom v pubertálnom obdoby osobného vzdoru ale životným príkladom, morálnym vzorom a rodinným kompasom, ktorý neustále bude ukazovať kde je sever.
Život je čím ďalej tým zložitejší a naša spoločnosť má nové výzvy prežitia v digitálnej dobe.
Preto sa my ďerie otázka na jazyk.
Ako mladý človek, ktorý dnes platí 50% svojho príjmu na bývanie pri raste platby za energie, potravín, ktoré že vraj pôjdu hore 10% až 20%a pri jednoduchej, prostoduchej najivnost, že bude mať úrokovú sadzbu 0,5% ešte 30rokov splácania, aj keby to tak bolo, tento človek už iba do konca svojho produktívneho veku bude splácať na dom svojich snov a nehľadí na nič iné, napríklad vzdelanie detí.
Mne osobne nejde o to aby som sa povyšoval nad mladými ľuďmi, ani im nezávidím, nemám čo závidieť . Moja úloha nieje rozdávať rozumy, skôr počúvať a premýšľať prečo uvažujú tak ako uvažujú. Ja len nedokážem pochopiť ako chcú mať všetko naraz hneď už teraz a zaplať potom . Veď to má aj svoje čaro, keď sme si kúpili prvý televízor, vymenili sedačku v obývačke – tú prvú nám dala babka, aby sme mali voľačo a človek sa nejako pretĺčie životom, hlavne byť zdravý a časom príde všetko ostatné,  keď človek chce a snaží sa.

Prečo sme tak rozdielny v myslení keď vychádzame z rovnakých informácií? Nehovorím že môj pohľad je správny ale tu o to nejde .
Tu ide princíp logiky, ktorý náš životný status ukotví do hraníc možného .
Prečo niekto žije život bez zodpovednosti za budúcnosť? A to je iba jedna z veci ktoré tvoria širší problém .
Samozrejme nehadzem všetkých ľudí do jedného vreca ale u nás je to dosť rozšírený problém, ktorý tak trocha preteká našej papalašskej elite pomedzi prsty a nechápu vo svojej nadutosti, že budujeme armádu dlžníkov.
Opakujem – každý má právo na na vlastné bývanie, ale držme sa hesla (“ prikryť sa môžeš len takou perinou na ktorú máš“ ).
A prispôsobiť svoje výdavky príjmom.. Sen nesmie nikdy presahovať realitu.

Tento sen sa posúva ďalej pri otázke DDS .
Nie, nieje to skrátka vesmírnej stanice je to Doplnkové Dôchodkové Sporenie. Samozrejme každý odpovie, že možno neskôr .
Samozrejme v duchu porekadla – sýty hľadanému neverí a elementárnej logike starnutia populácie je pre mladších ľuďoch otázka dôchodku buď automatická vec, alebo machnutím ruky ďaleká budúcnosť. Proste a nepodstatné. Samozrejme väčšina sú živnostníci ktorí platia minimum ako odvod do sociálnej poisťovne.

Ďalej som sa zarazil nad otázkou –  a čo fond náhodných porúch a opráv? U nás doma zaužívaný model -odíde práčka , chladnička,ponorka, agregát v aute teda ( nečakane veci ktoré sa môžu prihodiť) v každej domácnosti.
U mňa je to asi tak 1000€, ktoré by mali biť po ruke v prípade akéhokoľvek problému .
No odpoveď bola, že buď sa to rieši debetom na karte, kreditnou kartou alebo Qatrom. To posledné je už fakt sila keď niekto spláca chladničku.

A posledné čo ma dostalo je otázka potravín.
Čo pestujeme v záhradke alebo pri domčeku? 100% mladých ľudí okolo nás prevažne trávnik. To si pán domáci pingluje, žena má nejaké borovice, skalku, kvety, palmy a iné krásne veci, prosto  – okom lahodiace zbytočnosti. ( Expresívne ale pravdivo).
Ja mám zemiaky, na celý rok zeleninu, pri dome sliepky a zajace, ovocné stromy.
Toto nieje súťaž v tom kto je alebo nieje lepší! Toto je strategické myslenie do budúcnosti.
Chápem človeka ktorý žije v byte a nemá moje možnosti ale ak človek žijúci na vidieku pestuje tuje borovice a trávu a nevidí čo sa deje vo svete a je mu to jedno, pretože v obchodnom dome je posadený celý rok. Tak zase sa môj rozum vyhybkou dostáva mimo koľaj.
Tak znova odvaha alebo nevedomosť?

V mojom ponímaní to bude kombinácia oboch faktorov. Mladej sily a odhodlania boja za krajšou bránkou a lepším autom, pretože je to dôvod zvýšenia životného statusu, ktorý je udávaný trendom tejto spoločností a nevedomostou, čo sa krúti ako mrak nad ich hlavami v konzumnej spoločnosti, aby v dlžobe sa lesklý ako pozlátko v Bohom zabudnutej krajine bez životných cnosti pre ktoré sa oplatí žiť.

Příspěvek byl publikován v rubrice Hosté se štítky , , . Můžete si uložit jeho odkaz mezi své oblíbené záložky.