Analýza – Zmocní sa Čína Sibíri?


Napsal Marek M.

Vlkův úvod:

Tohle  je  Markova  premiera na Kose. De jure. De  facto už zde publikoval několikrát. Ba  v poslední době poměrně  často. Protože  od něj chodily  velmi zajímavé tipy, na  co by  stálo za prozkoumání  a rozepsání. Což jsem  často akceptoval a  následně  vám na Kose  nabídl. Takže  nakonec  to skončilo  výzvou, aby něco zkusil sám, protože  s prameny pracovat umí skvěle.  Po kratším přemýšlení kývl  a  dnes tedy  jde  na Kosu sám za  sebe. A za mne skvěle. Nic podobného si jinde nepřečtete. Navíc  na vrcholně zajímavé a podle mne  realistické téma. A nic na  tom nemění  fakt,  že  osobně  to vidím trošku, ale jen trošku  jinak. Ale  dost  mých písmen -Marek M. a jeho  text čekají.

Analýza – Zmocní sa Čína Sibíri?

Môj premiérový článok na Kose sa bude venovať otázke, či sa Čína pokúsi zabrať Sibír. Prečo by niečo také Číňania robili?

Fakty nepustia – Sibír je obrovský, ale riedko osídlený kus zeme, bohatý na nerastné suroviny od výmyslu sveta. Čína má obrovskú populáciu a pre svoju ekonomiku potrebuje všetky nerastné suroviny. Preto sa tlačí, alebo ak chcete, rozširuje si sféru vplyvu v Ázii, Afrike i Latinskej Amerike, zhodou okolností najmä v tých krajinách, kde sa nachádzajú. V rámci svojho „svetového turné“ nezabúda ani na Európu, z ktorej taktiež všeličo kupuje, vrátane dreva. Ale môj článok sa bude zaoberať postojom Číny ku Sibíri.

Dovoz surovín zo vzdialenejších častí sveta je drahý, preto sa Číňanom viacej hodí dovážať  z Ruska a konkrétne zo Sibíri, ktorú majú na dosah. Demografická situácia Ruska je zlá, Rusov ubúda a tento trend bude pokračovať, no rovnako starnú a vymierajú aj Číňania. Ale na konci tohto storočia bude Číňanov tak či tak viacej ako Rusov. Sibír bude preto ešte redšie obývaný región ako v súčasnosti. Pokúsia sa teda Číňania ukradnúť Sibír Rusom, keď vedia, že tam aj tak žije len málo ľudí? Ak áno, o akú veľkú časť im pôjde? Alebo namiesto vojenského zabratia pôjdu inou cestou? Odpovede som hľadal na internete, kde som natrafil na  päť dobrých  článkov. Na nasledovných riadkoch nájdete ich stručný obsah, doplnený o moje poznámky a zhrnutie. Na záver sa pokúsim zodpovedať vyššie uvedené otázky. Poďme na to.

Článok prvý:

Vsádzala Čína po celý čas na ruskú porážku?

Pôvodne zverejnený 13.3.2022, na stránke však až 25.4.2022

Úvod článku naznačuje, že Čína podporovala inváziu predtým, ako ku nej došlo, ale po jej spustení postupne zredukovala podporu pre Rusko, čo môže byť jej zámer a stratégia. Vzhľadom ku čínsko-ruským vzťahom sa ruské víťazstvo nezdá byť v čínskom záujme. Záujmom Číny je zdĺhavá, vyčerpávajúca vojna, ktorá bude Rusko stáť kopu zdrojov, čo najviac oslabí Rusko, čo najviac ho izoluje od Západu, až bude celkom porazené.

Stručná história čínsko-ruských vzťahov

Odsek začína tvrdením, že po väčšinu histórie bolo Rusko skôr nepriateľom než spojencom Číny. Autor tvrdí, že Rusko nechce byť príveskom Číny, ale veľmocou. Rusko Číne ukradlo jeden milión štvorcových km na základe dohôd z Ajgunu a Pekingu v rokoch 1858-1860, tzv. Vonkajšie Mandžusko. Čínska historiografia tieto dohody stále považuje za nerovné, za západné poníženie Číny a tým pádom za morálne nelegitímne. V roku 1969 ZSSR a Čína bojovali o časti hranice, ktorú Rusko získali dohodami z 1858-1860. Vzťahy s krajinami sa oteplili až po rozpade ZSSR. Rusko považuje Kazachstan za svoju sféru vplyvu, no Čína sa snaží svojimi ekonomickými aktivitami v Kazachstane zvýšiť jeho nezávislosť od Ruska. Skrátka, čínsko-ruská spolupráca v uplynulých rokoch sa zakladala na spoločnom postoji proti USA skôr než na tom, že by sa považovali za dôveryhodných spojencov.

Autor na záver časti konštatuje, že ruské víťazstvo by Rusko posilnilo, čo by nebolo v záujme Číny, lebo by si presadzovalo svoje záujmy na úkor Číny, ako to robilo aj v minulosti.

Výstřižek

Na mape je zelenou čiarou nakreslená čínsko-ruská hranica pred rokom 1858. Otázkou je, či sa Číňania uspokoja so zabratím týchto území, alebo budú chcieť aj ďalšie.

Ako vyzerá ruská porážka

Autor konštatuje, že ruská porážka by viedla k tomu, že Rusko by sa stalo príveskom Číny, izolované od Západu. A v pozícii prívesku by muselo plniť čínske požiadavky. Vďaka tomu by Čína získala oddaného a poslušného strategického spojenca a tiež prístup ku sibírskym prírodným zdrojom.

Moja poznámka – skrátka a dobre, vojnou oslabené Rusko by muselo plniť čínske požiadavky, vrátane dodávok nerastných surovín. Tým pádom by nebolo nutné, aby Číňania Sibír zabrali vojensky.

Autor ďalej varuje, že v prípade ruskej porážky by mohlo dôjsť ku zmene režimu na prozápadný, čo by bolo pre Čínu hrozbou. Autor sa domnieva, že ruské víťazstvo by zasa určite viedlo k obnove ZSSR, čo je pritiahnuté za vlasy, keďže Rusom v tejto vojne ide o vytvorenie nárazníkovej zóny vo východnej Európe. Autor sa ďalej domnieva, že Putin by aj po prehratej vojne mohol zostať pri moci a že v takom prípade by bol izolovaný od Západu a veľmi závislý od spojenectva s Čínou. Autor špekuluje, že zmena režimu by mohla vyzerať buď tak, že bude zvrhnutý len Putin, no jeho vládnuca strana zostane pri moci, alebo tak, že bude zvrhnutý Putin i so svojou stranou a na jeho miesto dosadený niekto iný, a to buď krajná pravica alebo komunisti, obidvaja protizápadní. A keby bol dosadený niekto prozápadný, zrejme by to viedlo k nepokojom či občianskej vojne. Tento posledný scenár by Číne vyhovoval taktiež.

Autor sa ďalej udivuje nad slabosťou ruskej armády i ekonomiky a tvrdí, že po vojne sa Rusko nepodarí obnoviť svoje postavenie medzi veľmocami.

Sibírsky faktor

Autor začína tvrdením, že kľúčovým geopolitickým faktorom v čínsko-ruských vzťahoch je hlavne Sibír. Bezpečný prístup ku sibírskym surovinovým zdrojom je hlavným geopolitickým záujmom Číny. Autor tvrdí, že Čína to môže dosiahnuť dvoma spôsobmi – po dobrom alebo po zlom, čiže buď nejakým spojenectvom s Ruskom alebo silovým zabratím daných území. V prípade spojenectva by Číne vyhovovalo slabé Rusko, lebo nezávislé Rusko by mohlo využívať závislosť Číny od sibírskych surovín proti Číne. Pokiaľ ide o druhú možnosť, autor konštatuje, že Sibír je strategicky zraniteľná voči Číne mnohými spôsobmi. Východná Sibír, východne od Jeniseju, je obrovská plocha s 10 mil. km štvorcovými, kde žije len 14 miliónov ľudí. Navyše, veľké časti Východnej Sibíri sú autonómne federálne subjekty domorodých ázijských etnických skupín, kde ruská vláda z času na čas narážala v uplynulých storočiach na odpor. Na druhej strane autor poukazuje na to, že násilné čínske zabratie Sibíri by viedlo k jadrovej vojne, čo by si Čína určite netrúfla riskovať.

Ďalej autor špekuluje nad scenárom, kedy by v Rusku po prehratej vojne došlo ku zmene režimu, vedúceho k nepokojom či občianskej vojne, čo by Čína mohla využiť a Čínu zabrať vojensky, pravdepodobne pod zámienkou mierovej misie alebo niečoho podobného. Tento scenár je podľa neho stále veľmi málo pravdepodobný, preto za realistickejší považuje scenár, kde vojnou oslabené a izolované Rusko nebude mať inú možnosť, než prijať postavenie prívesku Číny. A keby sa Rusko chcelo z tohto spojenectva vymaniť, Čína by mohla pohroziť vojenským zabratím Sibíri.

Autor svoj článok uzatvára tvrdením, že nevieme, či Čína obmedzila svoju podporu pre Rusko z horeuvedených dôvodov alebo nie. A tiež, že keby Čína chcela, aby Rusko vyhralo vojnu, musela by prijať iný prístup. Čína podľa neho môže mať obavy o západné sankcie v prípade poskytnutia dodatočnej pomoci, ale keďže Peking sa zrejme neobával spustiť obchodnú vojnu s USA a Austráliou v minulosti, tieto obavy zo sankcií by pravdepodobne nezabránili Pekingu pomáhať Rusku, keby ruské víťazstvo považoval za niečo životne dôležité pre svoje globálne ašpirácie. Preto je, podľa neho, najjednoduchším vysvetlením, že Čína nechce, aby Rusko vyhralo, lebo víťazné Rusko by bolo príliš asertívne a Čína by si s ním nevedela poradiť, zatiaľ čo porazené, oslabené a izolované Rusko by nemalo inú možnosť, než sa stať poslušným strategickým spojencom Číny, ktorej poskytne prístup ku sibírskym prírodným zdrojom. Autor svoj článok končí tvrdením, že vzhľadom k tomu, že Čína zrejme vedela o ruských plánoch napadnúť Ukrajinu a podporovala ho v tom, len aby vzápätí stiahla svoju podporu po vypuknutí vojny, naznačuje to, že Čína od začiatku vsádza na ruskú porážku.

Moje zhrnutie:

Čína má historické i ekonomické dôvody, prečo sa zaujíma o Sibír. Zrejme by radi získali územia, o ktoré v 19. storočí prišli, no je otázne, či by sa uspokojili s nimi, alebo by mali záujem aj o ďalšie oblasti Sibíri. Z čínskeho hľadiska je slabé Rusko lepším spojencom ako Rusko silné a asertívne. Číne by zrejme stačilo, keby jej Rusi dodávali svoje suroviny sami, bez toho, aby Číňania zabrali Sibír hrubou silou, čím by riskovali jadrovú vojnu. A ešte jedna poznámka – návšteva Pelosiovej na Tajvane neviedla ku väčšej čínskej podpore Rusku. Z toho môžeme usúdiť, že Čína skutočne nechce, aby Rusko vyhralo vojnu.

Článok druhý:

Dlhá hra Číny s Ruskom

Zverejnený 8.4.2022

Článok po úvodnom obkece o príčinách vojny pokračuje tvrdením, že Čína má bohatú výrobnú kapacitu, ale je chudobná na zdroje, že potrebuje prístup ku surovinám a uhľovodíkom, že Čína za posledných desať rokov dosť investovala v Indo-pacifickom regióne, Afrike a južnej Amerike.

Ďalej sa tam píše, že ruský Ďaleký východ je veľmi riedko osídlený a takmer polovica jeho občanov, podľa prieskumu z júna 2021 chce opustiť región. S regiónom susedia tri čínske provincie s populáciou cez 100 miliónov ľudí.

Článok pokračuje tvrdeniami, že čínske firmy chcú zaplniť prázdno na ruskom trhu spôsobenom odchodom západných firiem. A že Číňania si plne uvedomujú, že po vojne bude Rusko oslabené, izolované a zúfalé. A že v takom stave môže byť Putin motivovaný prenajať či dokonca predať veľké časti ruského Ďalekého východu Číne.

Ďalej sa tam spomína konflikt z 1969 o územia anektované v 1858. Autor tvrdí, že čínsky prezident môže zájsť až tak ďaleko, aby od Ruska požadoval prenechanie týchto častí Číne.

Moje zhrnutie – článok len konštatuje, že Rusko bude po vojne slabé, čo bude pre Čínu príležitosť, aby sa zmocnila surovinových zdrojov na Sibíri tým, že im ich Rusi sami prenajmú alebo predajú. V článku ale nie je analyzované, čo by takýto prenájom resp. predaj spôsobil, teda, ako by naň zareagovali ruskí voliči. Jedna vec je totiž zabratie častí Sibíri hrubou silou, druhá vec je dobrovoľné, popr. nie tak celkom dobrovoľné prenajatie či predaj týchto území Číne. To prvé by zrejme neohrozilo vládu, pokiaľ by tá reagovala vojensky a chcela územia získať späť, zatiaľ čo prenájom/odpredaj územia by vyvolal zrejme nevôľu až vzburu u prinajmenšom časti ruskej populácie, čo by mohlo viesť ku zvrhnutiu vlády.

Článok tretí:

Sibír v stávke

Zverejnený 27.6.2021, teda pred vojnou

Autor začína údivom nad tým, že ruský režim nedokáže pochopiť, že jeho potenciálne najväčším nepriateľom bude Čína a určite nie USA. Nasleduje obkec o druhej svetovej vojne a porážke nacistického Nemecka a o ekonomike ZSSR. Ďalej autor píše, že Putin taktiež robí nebezpečnú chybu, keď ignoruje potenciálnu hrozbu z Číny. Opäť sa tam spomína konflikt medzi ZSSR a Čínou na rieke Ussuri.

Autor ďalej konštatuje, že Čína je omnoho väčšou jadrovou mocnosťou ako v 1969, že chce byť superveľmocou. Potom špekuluje, že s globálnym otepľovaním môže byť okupácia Sibíri pre Číňanov príťažlivejšia. O niečo ďalej špekuluje, že Peking by mohol použiť ruskú stratégiu – vydávať pasy pre sympatizantov, teda Číňanov, na sporných územiach a potom im prísť vojensky na pomoc, aby „ochránil svojich občanov“. A správne poukazuje, že ak si Peking zvolí silové zabratie Sibíri, jedinou možnosťou Moskvy na ich zastavenie budú jadrové zbrane.

Záver článku je o tom, že napriek všetkej pekne znejúcej rétorike je realita čínsko-ruských vzťahov plytká, že USA a spriatelené národy sú zviazané súborom spoločných hodnôt, formálnymi vojenskými spojenectvami a štruktúrami a zdieľaním spravodajských informácií, zatiaľ čo v prípade Ruska a Číny o ničom takom nemôže byť reč.

Moje zhrnutie – autor vlastne naznačuje zabratie Sibíri Číňanmi hrubou silou, čo by mohlo viesť k jadrovej vojne.

Článok štvrtý:

Tikajúca bomba? Čínska imigrácia na ruský Ďaleký východ

Zverejnený 14.9.2019, taktiež pred vojnou

Perex je o tom, že začiatkom 90-tych rokov, po rozpade ZSSR, sa začala diskusia o čínskej imigrácii na ruský Ďaleký východ, o jej výhodách a nevýhodách. A že ruskí predstavitelia roky šíria myšlienku, že čínski imigranti sú časovanou bombou.

Nasledujúci odsek upokojuje, že časovaná bomba Rusom neublížila, že strašenie tým, že Číňania budú Rusov oberať o prácu sa nenaplnilo a že čínska populácia rýchlo starne, kvôli čomu bude čoskoro čeliť nedostatku pracovníkov. V dôsledku domácich politických zmien v Číne sa počet čínskych pracovníkov v Rusku znižuje. A že mýtus o hordách Číňanov zmocňujúcich sa ruského Ďalekého východu je len mýtus.

Ďalej sa tam píše, že na ruskom Ďalekom východe sú tri veľmi dôležité závody ruského vojenského letectva. A že Putinova vláda starostlivo monitoruje čínsku imigráciu do oblasti.

Mierumilovná invázia?

Ďalšia časť článku uvádza, že čínska imigrácia na ruský Ďaleký východ nie je nový jav. Dokopy nič podstatné.

Presídľovacie programy

Putin v 2006 spustil štátny program na motiváciu svojich spoluobčanov, aby sa presídlili na Ďaleký východ. Prevažne bezúspešne.

Jeden hektár zadarmo

Program na motiváciu ľudí, aby zostali na Ďalekom východe. Potom dlhý nudný obkec. Ďalej sa píše, že v 2016 podpísali Rusko a Čína memorandum o porozumení, aby presťahovali na Ďaleký východ čínske spoločnosti v 12 kľúčových sektoroch, vrátane poľnohospodárstva, energie, inžinierstva, metalurgie, stavby lodí, textilu a telekomunikácií.

Čínske ovládnutie

O niečo ďalej sa píše, že cezhraničný presun čínskych spoločností zostáva obmedzený a v nasledujúcich rokoch sa neočakáva jeho nárast. V polovici roka 2015 sa v Bajkalskom regióne konali veľké demonštrácie proti prenájmu viac než 100 000 hektárov pôdy na 49 rokov súkromnej čínskej spoločnosti, k čomu napokon nedošlo.

Domáci sa obávajú, že rastúca čínska prítomnosť uľahčí čínsku ekonomickú dominanciu na ruskom Ďalekom východe na úkor cudzích súťažiacich a ruských spoločností. Na záver sa konštatuje, že čínska populácia rýchlo starne a že nedostatok pracovníkov v Číne, spolu s rastúcimi platmi, povedú k tomu, že ochota čínskych pracovníkov hľadať si prácu v Rusku sa pravdepodobne v nasledujúcich rokoch zníži.

Moje zhrnutie – keci napísané pred vojnou. Imigrácia Číňanov na Sibír nemusí byť nutná, Číňanom bude stačiť, keď im budú Rusi dodávať suroviny sami.

Článok piaty:

Ruský Ďaleký východ nezačína ovládať Čína ani ekonomicky, ani demograficky

Zverejnený 2.9.2021, taktiež pred vojnou

Článok sa takisto nesie v optimistickom duchu predchádzajúceho článku. Autor tvrdí, že čínsky kapitál, ani čínski pracovníci sa nerozliezajú po Sibíri, ale že sa obmedzujú na pár regiónov, že väčšinu Číňanov tvoria sezónni pracovníci a že v oblasti žije len 70 000 Číňanov, že čínske investície v oblasti sú relatívne malé, že napriek rusko-čínskej spolupráci sa ruský Ďaleký východ nepodarilo príliš rozvinúť. Autor takisto tvrdí, že Číňania zarobia viacej doma ako v Rusku. Na záver dodáva, že dochádza k zveličovaniu pozitívnych i negatívnych dosahov vplyvu čínskeho kapitálu na ruskom Ďalekom východe a že v dohľadnej budúcnosti sa nestane obeťou čínskej expanzie.

Moje zhrnutie – optimistický článok napísaný pred vojnou, ktorý, rovnako ako predchádzajúci článok, naivne predpokladá, že Číňania budú len tak hľadieť spoza hranice na surovinové bohatstvo susedného štátu.

Celkové zhrnutie článkov

Sibír, konkrétne ruský Ďaleký východ, je riedko osídlený, ale na suroviny bohatý región, o ktorý má Čína záujem. Tamojšia ruská populácia sa zmenšuje, je tam zaostalá infraštruktúra a takmer polovica ľudí chce stadiaľ odísť. Rusko bude po vojne na Ukrajine oslabené, bez ohľadu na to, či ju vyhrá. Oslabené Rusko je pre Čínu prijateľnejšie ako silné, i keď silné Rusko by sa Číne mohlo hodiť taktiež, prinajmenšom v konfrontácii s USA. Dva silné štáty stojace proti USA toho zmôžu viacej ako jeden. Z doterajšieho správania Číny ale možno usúdiť, že jej nejde o víťazstvo Ruska vo vojne na Ukrajine, keďže ho nezačala výrazne viac podporovať ani po Pelosiovej návšteve Tajvanu.

Možné scenáre čínskeho postupu

Spôsob, akým sa Čína bude snažiť získať surovinové zdroje na Sibíri, bude determinovaný niekoľkými faktormi. Za prvé, vojenskými, ekonomickými a spoločenskými podmienkami Ruska po vojne na Ukrajine. Od nich totiž bude závisieť, akej reakcie bude Rusko schopné, pokiaľ si Číňania budú nárokovať svoje bývalé územia. Za druhé, demografickou situáciou na bývalých čínskych územiach na Sibíri. Od nich závisí, či bude aspoň trochu legitímne, asi si Číňania svoje bývalé územia nárokovali. A za tretie, analýzou pravdepodobných následkov jednotlivých scenárov postupu.

Existujú tri scenáre, ako sa Čína môže dostať ku sibírskym surovinám.

Prvým scenárom je vojenské zabratie ruského Ďalekého východu. To by sa dalo zdôvodniť napríklad tým, že na zabratých územiach žije viacej Číňanov ako Rusov a že čínska armáda im vlastne len prišla na pomoc. Niečo také si možno predstaviť, pokiaľ počet usadených Číňanov v oblasti prevýši počet Rusov, čo ale podľa posledných dvoch článkov nie je v dohľadnej dobe reálne. Na druhej strane, počet Rusov ochotných žiť na Ďalekom východe klesá a majú nízku pôrodnosť, takže Číňanom teoreticky bude stačiť počkať pár rokov, nanajvýš desaťročí, kým ich bude viacej ako Rusov. Nech už by Číňania vtrhli na Sibír z akéhokoľvek dôvodu, s veľkou pravdepodobnosťou by to viedlo k jadrovej vojne medzi oboma krajinami, v „lepšom“ prípade len ku taktike spálenej zeme, kedy by Rusi jadrovými zbraňami zničili sibírske územia, o ktoré majú Číňania záujem. Zo zamorenej zeme by Číňania nič neťažili, pretože rádioaktívne suroviny by im boli na nič, nehovoriac o tom, že by pri tom zomrelo mnoho pracovníkov. V horšom prípade by došlo ku rozsiahlejšej jadrovej výmene medzi Moskvou a Pekingom s katastrofálnymi následkami pre obe krajiny. Vojenský scenár zabratia území je nepravdepodobný, navyše, Číňania ani nebudú musieť použiť hrubú silu, pokiaľ bude Rusko také oslabené, ako očakávajú niektorí z vyššie uvedených autorov. Oslabené, izolované a frustrované Rusko nebude mať inú možnosť, ako Číňanom zobkať z ruky a robiť všetko, čo im Peking povie. Bez Číny bude mať ruská ekonomika totiž obrovské problémy, čo bude pre Peking skvelá páka na Moskvu.

Druhým scenárom je anexia. Číňanov môže byť na ruskom Ďalekom východe postupne viacej ako etnických Rusov, a to napriek tomu, že, ako sa konštatuje v predposlednom článku, čínska populácia starne a bude potrebovať svojich pracovníkov v Číne, nie v Rusku, kde navyše zarobia menej ako vo vlasti. Ak bude Číňanov na ruskom Ďalekom východe výrazne viacej ako Rusov, môže sa stať, že vyhlásia autonómiu od Ruska, napr. po referende, a pripoja sa ku Číne. Môžu teda urobiť to isté, čo urobili Rusi na Kryme v 2014, kedy si obyvatelia Krymu, ktorými sú prevažne Rusi, jednoducho odhlasovali pripojenie k Rusku. Alebo to môžu urobiť podľa vzoru Kosova, kde žiadne referendum ani nebolo. Nutnou podmienkou je, aby bolo Číňanov na ruskom Ďalekom východe viacej ako Rusov, čo, ako píšem vyššie, nie je v dohľadnej dobe reálne. Číňanom sa na Sibír nechce sťahovať, je to nehostinný, chladný a zaostalý región, takže tento je scenár taktiež nepravdepodobný.

Obidva scenáre anexie by pravdepodobne boli v rozpore s medzinárodným právom, ale z toho by si Číňania ťažkú hlavu nerobili, rovnako ako si ju nerobia z porušovania ľudských práv vo svojej krajine. Okrem toho, kto by si trúfol Čínu za takúto anexiu potrestať sankciami? Zrejme nikto. Jednak preto, že je to Čína, jedna z najväčších ekonomík na svete a jednak preto, že by sa jedno o odtrhnutie ruského územia. A Ruska sa na Západe nikto nezastane. Skôr môžeme očakávať, že médiá hlavného prúdu by písali o práve sibírskych Číňanov na sebaurčenie, o návrate ukradnutých území Číne a podobne. Samotné odtrhnutie týchto území by zo strany Ruska navyše pravdepodobne viedlo ku vojenskému zásahu, ako keď bývalý ukrajinský prezident Porošenko v 2014 poslal armádu na východ Ukrajiny potom, ako jej obyvatelia vyhlásili nezávislosť od Kyjeva. Rusi by museli urobiť to isté a keby do oblasti skutočne poslali armádu, Číňania by tam poslali tú svoju a Rusov by prebili. V takom prípade by Rusom neostávalo nič iné, než použiť jadrové zbrane, čo by nebolo v záujme Číňanov.

Tretím scenárom je, že sa s Rusmi dohodnú. Do úvahy prichádza niekoľko možností. Buď bude Rusko ochotné poskytovať svoje suroviny Číňanom tak ako doteraz, na základe obchodných dohôd, alebo Číňanom prenajme, popr. predá časť Sibíri, prinajmenšom bývalé čínske územia, popr. niečo navyše. Otázkou je, akú reakciu by to vyvolalo medzi ruskými občanmi, presnejšie, voličmi. Nedomnievam sa, že by ruskí voliči s takýmto kšeftom súhlasili. S veľkou pravdepodobnosťou by viedol ku posilneniu protičínskych nálad medzi Rusmi a následnému posilneniu nacionalistických strán. V horšom prípade by prenájom či predaj území na Sibíri Číne by viedol ku protestom proti vláde, poprípade pokusu o jej zvrhnutie alebo jej skutočnému zvrhnutiu a jej nahradeniu nacionalistami, ktorí by sa pokúsili stratené územia získať späť a „vyčistiť“ ich od Číňanov, aj jadrovými zbraňami, ak by bolo treba. Takže prenájom ani predaj území neprichádzajú príliš do úvahy, keďže by mali za následok vážne otrasy na domácej politickej scéne.

Záver

Z čínskeho pohľadu sa ako najlepšia javí tretia možnosť, teda získavanie surovín z Ruska, ale pri súčasnom zachovaní ruskej územnej celistvosti. Čína svoje bývalé územia a ani iné územia na Sibíri nezaberie vojensky, ale napriek tomu z nich bude získavať suroviny. Tie bude získavať vôbec z celého Ruska na základe výhodných obchodných dohôd. Oslabené Rusko nebude mať veľký vyjednávací priestor a bude musieť súhlasiť s podmienkami nadiktovanými Číňanmi, aj keď to bude možno znamenať, že aspoň niektoré suroviny im bude dodávať za nižšie než trhové ceny. Pre Číňanov aj pre Rusov je to najprijateľnejší scenár. Aj vlk sa nažerie, aj ovca ostane celá. O násilné vojenské zabratie či anexiu sibírskych území by sa Číňania pokúsili len v prípade, že by na nich žilo výrazne viacej Číňanov ako Rusov a keby si boli istí, že im nehrozí ruská jadrová odveta. Niečo také je v dohľadnej dobe nereálne, ale z dlhodobého hľadiska sa to nedá vylúčiť. Každopádne, nech už sa vojna na Ukrajine skončí akokoľvek, z Ruska sa stane surovinový prívesok Číny. Rusko bude od Číny závislé a na medzinárodnej politickej scéne sa bude správať tak, ako to bude vyhovovať Pekingu, nie Moskve. Tak ako sa z EÚ stal prívesok USA, ktorý robí len to, čo mu Washington dovolí, z Ruska sa stane prívesok Číny, ktorý bude robiť len to, čo mu dovolí Peking.

Příspěvek byl publikován v rubrice Hosté se štítky , , , . Můžete si uložit jeho odkaz mezi své oblíbené záložky.