Emigrácia Slovákov do zahraničia – prvá emigrantská generácia Slovákov

napsala  paní Cagan
Viem, že téma emigrácie je už na každodennom tanieri, ale fakt mi to  nedalo. Možno nie je šťastné sa vyjadrovať k téme, ktorá je rozpitvaná z každej strany…. ale ja som sa nemohla ubrániť. 🙂 Venujem sa argumentu „ako sme dlžní krajinám za to, že aj Slováci kedysi
boli emigranti“. Skrátka Slováci ako emigranti.

V dnešnej dobe je téma emigrantov asi témou číslo 1. Jedným z argumentov na prijatie emigrantov z Afriky a Blízkeho Východu je to, že aj naši predkovia emigrovali a v krajinách, kam smerovali, boli prijatí… Tento argument je pádny a ťažko mu niečo vyčítať. Jediný rozpor je v tom, o AKÝCH emigrantov sa jednalo a za AKÝCH podmienok boli prijatí… nejdem robiť „triediča“, nebojte sa. Idem mieriť do vlastných radov! Chcem poukázať na príčiny emigrácie Slovákov a ich dopad na krajiny, kam prišli, ale i dopad na Slovensko tým, že z vlasti odišli. Ale poďme po poriadku.

Príčiny odchodu Slovákov z vlasti boli rôzne a v historickom kontexte sa aj dôvody menili. V časoch Uhorska sa po odchode Turkov z našich zemí presídľovali Slováci do južných oblastí, pretože boli značne vyľudnené. Boli to priestory tzv. Dolnej Zeme- Maďarsko, Chorvátsko, Srbsko a Rumunsko. (Moji praprarodičia z otcovej strany zvolili opačný postup a prišli zase sem… akurát doteraz nevieme zistiť, či boli Srbi alebo Chorváti :))

Najväčšia vlna vysťahovalectva sa datuje do posledných desaťročí 19. storočia a doznievala v období medzi vojnami. V tomto období boli dôvody najmä sociálne, ekonomické, do vzniku Československa aj maďarizácia. Táto vlna vysťahovalectva bola najväčšia, ľudia smerovali do priemyselne vyspelejších krajín Európy, ale najmä do zámoria. Najviac do USA. Počty hovoria o 480 tisícoch Slovákov- vysťahovalcov, len od roku 1899 do roku 1918.

Po 2. svetovej vojne odchádzali z vlasti ľudia najmä pred sovietizáciou , počet sa odhaduje na 23 tisíc.

Ďalšia vlna emigrácie nastala po roku 1968, počíta sa asi s 11 tisíc Slovákmi. V rokoch 1948-1989 sa odhaduje celkovo počet emigrantov na 126 -136 tisíc. Ľudia odchádzali za lepšími podmienkami na Západe, odchádzali tí, čo nesúhlasili s režimom i tí s vidinou na lepšie perspektívy…

Po roku 1989 a vstupe do EU Slováci odchádzajú zo Slovenska najmä za prácou a štúdiom.

Odhad počtu žijúcich Slovákov v zahraničí z roku 2008 hovorí , že mimo územia vlasti ich je 2 milióny 240 tisíc (k roku 2008).

Slováci vo svete a počty: https://sk.wikipedia.org/wiki/Slov%C3%A1ci

Tak a teraz si poviete- čo vy Slováci môžete mať proti emigrantom? Čo vám vadí na tom, že sú ekonomickí? Veď sa pozrite na seba! A to si ešte dovoľujete triediť ich na tých, čo utekajú pred vojnou a tých, čo sa chcú mať len lepšie?! Alebo na základe náboženstva? Veď ste obyčajní pokrytci!!!

Tak za prvé: slovenskí emigranti boli nábožensky blízky národom, kde sa sťahovali. Kultúrne boli blízki tiež. To len k tomuto, túto tému nechám (a prípadné problémy z toho vyplývajúce) na rozbor niekomu inému. … osobne si myslím, že aspoň tento aspekt nemusela žiadna krajina, kde Slováci prichádzali riešiť, lebo Slováci sa vždy sťahovali do kresťanských krajín.

Ja sa budem venovať inému argumentu, ktorý nám predkladajú obhajcovia emigrácie – totiž, že nás prichýlili iné štáty a to v hojnom počte. Tu sa teda chtiac nechtiac dostanem aj k emigrácii ekonomickej a sociálnej. Ak dovolíte, vezmem si za príklad vlka, keď použil hojné citácie z knihy Sarazzina , inšpirovalo ma to k tomu, aby som bola najmä faktografická.

Ako som už napísala, najväčšia vlna vysťahovalectva zachvátila naše územie v posledných desaťročiach 19. storočia až do roku 1919, kedy Slováci prúdili do zahraničia (Argentína, Kanada, Austrália, Francúzko, Nemecko,… ale najviac do USA). Budeme sa venovať teda USA, keďže tu bol nápor Slovákov najväčší.

Dovolím si použiť state z magisterskej diplomovej práce Pavla Eliaša s názvom Prvá generácia Slovákov v USA.

http://www.slovaknewstv.com/wp-content/uploads/2012/06/Diplomovka.pdf

V roku 1848 sa Európou prehnala revolučná vlna,ktorá zasiahla aj Uhorsko. Toto využila maďarská šľachta na čele s Lajošom Kossutom a navrhli prijať zákon, ktorý by zaručoval nezávislosť Uhorska, ktoré by s bolo s Rakúskom spojené len v osobe panovníka. (str.13)

Tieto pomery vyvrcholili v revolučnom roku 1848, kedy bolo zamietnuté Memorandum slovenského národa v Uhorskom sneme. Memorandum slovenského národa obsahovalo požiadavku na reformu politického systému, všeobecné hlasovacie právo, zrušenie poddanstva pre všetkých roľníkov, prepustenie väznených národovcov z väzenia a zabezpečenie rovnosti medzi národnosťami v Uhorsku. Neúspech slovenského povstania bol predzvesťou ešte väčšej maďarizácie. Aj tá prispela nemalou mierou k motivácii na vysťahovalectvo. Kňaz Štefan Furdek v roku 1899 , Slovák z Pittsburghu vyčítal Maďarom hlavné hriechy páchané na slovenskom národe:

1.Maďarská vláda zatvorila Maticu slovenskú a jej peniaze zhabala.

2.Maďarská vláda zatvorila slovenské gymnáziá, ktoré si Slováci zo

svojich mozoľov postavili. Dnes trojmiliónový slovenský národ nemá ani

jedinej slovenskej strednej školy v celej krajine. Z kňazských seminárov

maďarská vláda úplne vypudila slovenskú reč a budúci slovenskí kňazi sa

tak nemajú kde naučiť po slovensky. Na univerzitách v Uhorsku sa učia

skoro všetky mŕtve i moderné jazyky, ale jazyk slovenský tam nemá miesto.

Zato sa ale maďarská vláda stará, aby sa slovenské deti od útleho detstva

pomaďarčovali a Slovákom odcudzili.

3.Maďarská vláda násilne mení mená slovenských miest a dedín, aby tak

mohla povedať, že v tých mestách a dedinách oddávna žili Maďari, že ich

zakladateľmi boli Maďari, pretože im maďarské mená dali.

4.Maďarská vláda núti slovenských inteligentov, aby si svoje priezviska

pomaďarčovali, inak im nedá žiadneho úradu.

5.Trojmiliónový slovenský národ nemá ani len jedného zástupcu v sneme,

pretože vláda robí voľby pod hrozbou bajonetov.

6.Maďarská vláda tyransky prenasleduje slovenských mužov, ktorí sa

opovážia svoj národ brániť.

7.Maďarská vláda znemožňuje slovenskú tlač. Orgán slovenského národa

Národnie Noviny v krátkom čase mal jedenásť súdov, a jeden redaktor

skoro pravidelne sedí vo väzení. (str.49-50)

Takže Slováci síce nemali vojnu, ale ľahko im asi nebolo, o akýchsi ľudských právach je ťažko hovoriť aj optikou vtedajšej spoločnosti, súhlasíte? Pokračujeme ďalej, lebo to iste nebolo všetko.

Dôvody, pre ktoré opúšťali svoje domovy masy ľudí, boli rôzne.Jedni utekali pred hladom, cholerou, biedou, druhí pred politickou či náboženskou neslobodou, … No boli tu ešte a jiné dôvody, a to hlavne ekonomické, národné či sociálne. (str.13)

K tomu sa patrí asi dodať, že v každej takejto vysťahovaleckej vlne sa určite našli aj ľudia, ktorí išli napr. za dobrodružstvom a pod., ale venovať sa jednotlivcom nemá veľký význam, najmä ak od nich nehrozil nejaký ten teroristický počin atď. ako to zažívame v súčasnosti. Ale odbočila som…

Do Ameriky nesmerovali len Slováci!

Za obdobie najväčšieho prílivu imigrantov možno považovať rozpätie rokov 1840 až 1920. V tomto období prišlo do Spojených štátov amerických približne 37 miliónov ľudí. V rokoch 1820 až 1931 dominovali hlavne obyvatelia Nemecka, Talianska a Írska. Nemcov prišlo niečo cez 6 miliónov a Írov okolo 4,5 milióna. Z Rakúsko – Uhorska evidovali okolo 4,2 milióna prisťahovalcov. Národy, ktoré tvorili jadro prisťahovalcov do roku 1883, nazývame starou emigráciou. Pokladajú sa akoby za pôvodných obyvateľov Ameriky. Patria tam krajiny ako Anglicko, Írsko, Wales, Be lgicko, Švédsko, Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Holandsko a Švajčiarsko. Za najstarších európskych obyvateľov Ameriky sú považovaní Španieli a Portugalci. Medzi nových prisťahovalcov patria Rusko, Poľsko, Taliansko, národy začlenené do Rakúsko – Uhorska, národy balkánskych krajín a ostatné národy. (str.16)

Svoje „dlhy“(?) nech si splácajú Nemci a iní za svoje emigrovanie do USA sami…Ja som Slovenka a preto sa vrátim k Slovákom. O nich píšem.

Vysťahovalecká vlna začala na východnom Slovensku. Začalo sa to po epidémií cholery v r. 1873 a po veľkej neúrode. Spolu s tým sa vyhrocovala situácia s príchodom továrenskej výroby. Hospodárske stroje postupne vytláča li tisíce poľnohospodárskych robotníkov. Zemepáni odobrali želiarom pôdu a rovnako začalo stagnovať baníctvo. Mnohí predali všetko, čo mali a vydali sa za širokú vodu. Slovenský prisťahovalec vynikal v práci, bol vytrvalý, pracovitý a zároveň lacný, preto si získali ľudia zo Slovenska v Amerike dobrú povesť. Tisíce Slovákov však neuspokojovalo ponuku prác v Amerike. Preto sa majitelia baní v roku 1877 rozhodli, že na Slovensko pošlú agentov, aby verbovali robotníkov pre banský a oceliarsky priemysel. (str.16)

Mnohí z vysťahovalcov však v USA nezostávali nastálo. Sú doložené prípady, kedy sa vysťahovalci vrátili domov aj viac ako 20 krát!

Obrovské vlny vysťahovalectva začali vyľudňovať celé oblasti, čo začalo v Uhorsku spôsobovať problémy. Všimnite si prosím, ako zabraňovali neskôr Slovákom vycestovať:

Na staniciach sa zvýšila policajná hliadka a sledovali každého sedliaka a robotníka, ktorý cestoval na väčšiu vzdialenosť . Keď mu pri prehliadke našli väčšiu sumu peňazí, tie mu zobrali a poslali ho domov. Peniaze mu doručili neskôr. Avšak ani tieto nepríjemnosti neodradili ľudí od ich sna. V pohraničí sa pohybovali agenti lodných spoločností a vždy sa dokázali postarať o človeka, ktorý chcel cez more. Bolo to zaujímavé, ale všetky pohraničné stanice obsadili špeciálnou pohraničnou strážou – nie preto, aby chránila obyvateľstvo pre nepriateľom, ale aby zabránili ľuďom pri úteku zo „slobodnej krajiny“. (str.18)

Dostať sa do Ameriky znamenalo absolvovať strastiplnú cestu v preplnených lodiach . Plavba trvala 15-30 dní. Ale ani so vstupom na americkú pevninu nik nemal vyhrané. Čítajte pozorne, čo ich tam čakalo:

Najskôr zakázali vstup chorým, potom takým, ktorí nevedeli čítať a písať a nakoniec žiadali, aby mal každý nejaký majetok – minimálne desať dolárov alebo majetného sponzora v Amerike. Imigračný úrad sa z Castle Garden v deväťdesiatych rokoch devätnásteho storočia presunul na ostrov Ellis Island, ktorý sa nachádza neďaleko pevniny. Tento ostrov sa premenil na malé mesto, v ktorom sa nachádza l nový imigračný úrad, súd, škola, nemocnica, obchody a ubytovne. Cez tento ostrov prešlo medz i rokmi 1892 až 1954 do Ameriky viac ako sedemnásť miliónov ľudí. Práve na ostrove Ellis Island sa odohrávali najväčšie tragédie našich prisťahovalcov. Bolo strašné pozerať na rodinu, ktorá doma predala všetko, čo mala, aby mohla vycestovať do novej zeme a v momente bolo rozhodnuté, že pre nich nie je miesta. (str.19)

Odporúčam si prečítať viac na stránkach tejto diplomovej práce o tom, ako v tejto kapitole opisuje autor procedúru prijatia. Je to ozaj inšpiratívne. Asi by sme dnes vo veciach príjmania emigrantov nemuseli „objavovať Ameriku“ po druhýkrát… Zhrnuté a podčiarknuté- Amerika emigrantov potrebovala a vyberala si. Nevidím na tom nič nelogické… pravda, asi sa pohybovali ešte v časoch bez politickej korektnosti… Navyše, podmienky sa ešte sprísnili po roku 1919.

Veľká časť Slovákov absolvovala vysťahovalectvo s úmyslom – rýchlo zarobiť a vrátiť sa domov. To boli prípady mužov, ktorí nechávali doma celé rodiny a z Ameriky potom vycestovávali domov s peniazmi. Mnohí však odišli aj s celými rodinami, tí zvyčajne zostávali. Keďže Slováci pochádzali z prostredia, ktoré pre nich nebolo žičlivé, čo sa vzdelania týka (čítaj vyššie), tak sa jednalo najmä o chudobných roľníkov a remeselníkov. Sústreďovali sa v priemyselných aglomeráciách a brali ako zárobok tú najťažšiu a slabo platenú prácu. Neraz aj nebezpečnú, napr. v baniach. Najväčším centrom Slovákov v Amerike sa stal Pittsburgh.

Život v Amerike bol pre prisťahovalcov ťažkou skúškou. Po neľahkých udalostiach doma v Európe, ťažkej a nepríjemne j plavbe po mori, stresujúcich podmienkach na imigračnom úrade sa dostali do ďalšej neľahkej situácie. Prvoradou úlohou bolo usadiť sa, nájsť si čím skôr prácu a začať sporiť. Práca v niektorých profesiách bola často oveľa ťažšia ako doma, no pláca sa nedala ani zďaleka porovnať. Baníci a pracovníc i v železiarňach mohli zarobiť až $1.50 – $2.00 na deň. Doma by pritom zarobili niečo okolo 15 – 30 centov(.str. 28) Zatiaľ čo muži pracovali v baniach a továrňach, ženy sa buď starali o domácnosť alebo o ubytovne, prípadne tiež pracovali. Ubytovanie stálo v tom čase od 50 centov do 2dolárov. V tom čase nebolo nič ím výnimočným, že v textilných fabrikách alebo v koksárni pracovali aj deti vo veku 9 – 12 rokov. Deti zarobili priemerne 50 – 90 centov na deň. (str.25-26)

Je doložené, že Slováci sa v zahraničí stávali plnohodnotnými občanmi štátov, do ktorých sa vysťahovali. Kultúrne i spoločensky splynuli s obyvateľstvom, ak dodržiavali svoje zvyky, boli to zvyky národné, tie, ktoré ich spájali duchovne s milovanou vlasťou. Slováci sa v minulosti živili prácou rúk a umu, neboli príťažou žiadnej spoločnosti, či narušiteľom jej zvykov. Tí, čo napr. v USA aj zostali natrvalo, sa postupne z baníkov a robotníkov dostávali na spoločenskom rebríčku vyššie. Ich potomkovia neplakali nad pôvodom, nevinili nikoho za svoj osud v bani alebo vo fabrike, ale sa snažili. Aby z tej bane vyšli na lepšie miesto. Aby si aj oni splnili svoj malý americký sen o lepšom živote. Svoj sen o lepšom živote pre ľudí, ktorí sa snažia. O lepšom živote pre tých, ktorí zostali doma a ktorých všemožne podporovali za svoje ťažko zarobené peniaze.

Pokračování zítra!