Znamenie vojny: Zrážka „Starého“ sveta s „Novým “ na Ukrajine


Pro Kosu  přeložil laskavě  M.

Kosíř a posluchač  M z Popradu mne upozornil na malý ale  zajímavý americký web  SIMPLICIUS THE  THINKER. A na jeden jeho konkrétní článek. Že by jej přeložil pro Kosu. Já se tam rozhlédl, zjistil, že se nejspíše na  tenhle portálek asi budu vracet  častěji a zjistil, že  se mi líbí více jiný. Totiž byl tam text, popisující  ukrajinskou válku jako generační souboj. Pro mne zcela originální vidění. Takže  jsem M požádal, jestli by nezpracoval tuhle  stať, abych vám ji mohl naservírovat. A pro  tentokrát nemusel prohánět  svůj překladač.

Tady  to je:

Znamenie vojny: Zrážka „Starého“ sveta s „Novým “ na Ukrajine

Vojna na Ukrajine čoraz viac nadobúda podobu stretu generačných duchov doby, civilizačných a duchovných ideálov. Konflikt medzi moderným a tradičným. Starý svet versus nový vek.

Od koreňov až po listy stromu, všetko vo vnútornom organizme ukrajinských ozbrojených síl sa hemží akousi juveniliou Genu-Z (odvodené od Zoomers- ide o prvú spoločenskú generáciu, ktorá nezažila život pred príchodom internetu a mala už od útleho veku umožnený prístup k prenosným digitálnym technológiám). Od ráznych prezentácií ich propagandy a agitky, až po lokálpatriotické heslá a vlastenectvo – to všetko je hlboko zakorenené v akomsi dospievajúcom, videohernom generačnom  Sturm und Drang lesku (búrka a vzdor), ktorý siaha až po samotnú moc ukrajinského štátu.

Chlapčenský Zelenský – nedávno nadupaný z telocvične, zapôsobil so svoju najlepšou imitáciu JFK,– sa vypína afektovane vo svojom stále zelenom tričku, obklopený ďalšími mladými ministrami, ktorí sa tiež prezentujú v podobnej módnej elegancii – berúc podnety z vzostupu Zelenského a jeho manželky ako globálnej ikony módy, hrajú sa na celebrity euro-šľachty s plastickou tvárou a hodvábnymi rukavicami. Tam sú „služobníci ľudu“ ako rolákový strmo vzostupný karierista Arestovič, nagélovaný a nafúkaný náhradník Jamesa Bonda- šéf GURu Kyrylo Budanov a dokonca aj temperamentný generalissimus Zalužnyj s jeho záľubou v sexuálnych záletoch.

Celá vládna štruktúra Ukrajiny a AFU sú vymodelovaní presne tak, aby boli príťažliví pre vrtošivú generáciu Z – generáciu brožúr vysokoškolských liberálov, ktorí sa búria uletenými mladistvými excesmi potrebnými na to, aby sa pričlenili k akémukoľvek populárnemu módnemu trendu.

Porovnajte to s jemným, paternalistickým polosvetom Putinových silovikov, tou zavalitou a ostrieľanou generáciou staromódnych fotrov, ktoré reprezentujú úplne inú, minulú dobu. Nenájdete ich v žiadnych hlúpych pózach.

Symbolické je aj duchovné jadro ikonografií, ktoré premietajú tieto dve protichodné strany. Estetika prvej skupiny ľudí je nahnevaný rebelant alebo provokujúci hipster. Je to Marilyn Manson vo fáze hľadania pozornosti – plný hlúpych karikatúr „NAFO“, štylizovaných lebiek a najrôznejších zádumčivých gotických meme-ware, ktoré všetko pripomínajú tú žalostnú fázu kmeňových tetovačiek z polovice rokov nového milénia, revoltujúcich do volania po pozornosti.

Druhá strana preberá mechanizmus Starého sveta; náboženskú obraznosť a symboliku, sovietsku heraldiku – veci zakorenené a ponorené do skutočnej reality, pohľad vnímavý, skôr než iróniou nabité, chichotajúce šibalstvá a meta vtipy postmodernej éry. Dokonca aj v rozhovoroch sa pozorujú diametrálne rozdiely: jedna strana je príkladom vyrovnanosti a pokory – akýsi študovaný, úprimne zrelý vzhľad. Ten druhý sa často uchyľuje k úškľabkovým verbálnym šípkam, hrubým nadávkam alebo mladistvému bitiu sa do hrude. Iste, na oboch stranách možno nájsť protichodné príklady, ale všeobecné charakteristiky sú evidentné.

Od Putina a Peskova, až po generálny štáb alebo večne zdvorilého Lavrova, kedykoľvek prehovorí postava ruského vedenia, vyžaruje z nich rodičovská zrelosť, trpezlivosť, zdržanlivosť. Porovnajte to s „odviazanými, mentálne postihnutými, impulzívnymi výrokmi, ktoré vychádzajú od rôznych popredných predstaviteľov Ukrajiny. Či už sú to hrubé, metamfetamínom pridusené, šúchajúce nabádania Zelenského, alebo Reznikovove hulvátske oči, opité nadávky Porošenka alebo vražedné hrozby Kulebu, každý prenos ich pózovania predstavuje akúsi hrubosť nehodnú civilizačného stola „Starého sveta“, ktorému predsedá Rusko a Čína.

Toto diametrálne zakotvenie sa rozširuje na rôzne propagandistické kampane z oboch strán. Od začiatku bojov AFU usilovne ponúka množstvo úhľadných, nadprodukovaných montáží a vlasteneckých „reklám“ s typickými píšťalkami Gen-Z a vizuálnymi tropmi, ktoré sú vlastné vlastnostiam ako Call Of Duty a filmom z éry Michaela Baya. Ruské pokusy o takúto agitku sú rozhodne nešikovné, staromódne a nemotorné v porovnaní s tým, že im chýba dynamika a ambície/zúfalstvo, ktoré by oslovili mladšieho ducha doby. Ruské multimédiá však zvyčajne ašpirujú na iný sklon; staré vlastenecké piesne, ľudové a pastoračné – na rozdiel od hulákajúceho hip-hopu a elektroniky zosobnenej v AFU.

Je zrejmé, že Ukrajina so svojím étosom orientovaným na mládež a mestskou sofistikovanosťou ovládla digitálnu oblasť; prinajmenšom pokiaľ sa kompetentne propagujú smerom k západnému ideálu.

To sa ďalej rozširuje na triedu „bojovníkov“, ktorú obe strany naďalej priťahujú. V prípade Ukrajiny je to ten typ adrenalínového nadšenca, slabo ovládateľných, riskujúcich, rýchlych hráčov, chlapiacich sa „skvelých detí“. A neslávne známy kmeň Tacti-cool kmeňových potetovaných obchodníkov Mall-Ninja s ich lesmi Acog a modernými zelenými lasermi, ktorí sa len tak ľahko zdráhajú stať sa iba fanúšikmi so zbraňami. Ukrajina ich priťahuje veľa, od šarlatánov z „Forward Observation Group“, ktorí so svojím štýlovým, no zmäteným spôsobom vybudovali instagramové impérium „influencerov“, spojenie módy a zbraní s nekonečnými ďalšími podivne vydedenými „subkultúrnymi“ feťákmi označenými tetovaním a piercingom, ktorí utekajú zo svojej reality, aby mohli získať vplyv na TikTok.

V prípade Ruska sú dokonca aj typy žoldnierov, ktorí sa pripojili k Donbasu, úplne inej triedy. Chýbajú tetovania a piercingy, prístupný a pokorný. Vezmite si napríklad Alexisa Castilla, slávneho kolumbijského obchodníka, ktorý roky bojoval na Donbase. Gentlemansky a nepochybne tradičnej zrelosti „Starého sveta“ v porovnaní s výplachmi Skid Row, ktoré sa pravidelne hrnú do línie AFU.

V niektorých ohľadoch to, samozrejme, Ukrajine prospelo. Napríklad hráč-strelec Tacti-cool, prvý potomok high-tech, riadený, dopredu mysliaci, ktorý prišiel ovládnuť základňu AFU, podporil neuveriteľný zmysel pre technologické inovácie. Ruské sily sa v porovnaní s tým, niekedy zdajú byť zaostalé a neochotné prijať futurizmus New Age.

To viedlo k počiatočným výhodám AFU v boji s dronmi, pretože preukázali jasne vynikajúce schopnosti a majstrovstvo z videohier Zen v operáciách palca na ovládač. A teraz, keď to ruská strana dohnala, čarodejníci AFU pokračujú v napredovaní, najmä v rýchlom využívaní FPV dronov, ktoré teraz vidíme.

V skutočnosti je veľa vojakov na ruskej strane zo starej školy, rodinne orientovaného razenia; muži, ktorí vyrastali v konzervatívne tradičných domácnostiach, radšej sa hrali vonku s priateľmi než frenetické obnovovacie frekvencie videohier a počítačov. Takže ich krivka učenia pre zručnosti techno-vek je strmšia. Ukrajina na druhej strane priťahuje dav e-hráčov (shooterov) nabitých kofeínom, ktorí sa do technických prejavov boja s dronmi púšťajú ako ryby s lesklými očami k hladine.

Samozrejme, v konečnom dôsledku to prináša len lokálny úspech, pretože rovnakej impulzívnej generácii videohier s krátkou pozornosťou chýba mentálna sila strategického dlhodobého myslenia. Týka sa to aj samotného Zelenského, ktorý sa neustále spolieha na krátkodobé, impulzívne diktáty, ktoré poskytujú rýchly dopamínový „náraz“ (žiadna slovná hračka) v psychologickej aréne („Hej, držali sme Bakhmut ďalšie 3 dni!“ – ale stratili sme ďalší tisíc vojakov), zatiaľ čo katastrofálne zahnali AFU do ďalšej skazy.

Pravdou je, že Ukrajinci sú v rozpakoch a uvedomujú si svoje korene „starého sveta“ a sovietske časy. V nádeji, že zapadnú do „moderného“ kozmopolitného dlhého domu EÚ, sa búria proti svojej minulosti a nešikovne hromadia podivnú frankensteinovskú pastišu svojich tradícií Kyjevskej Rusi s eurofondami, ale len v snahe odlíšiť od seba „moskovských“ barbarov, s ktorými sa hanbia byť príbuzní.

V skutočnosti je všetkým známe, že myšlienka ukrajinského „nacionalizmu“ je falošne moderným výmyslom. V konečnom dôsledku nebojujú za to, aby „chránili svoje posvätné korene“, ale skôr aby teleologicky sa usadili pri postriebrenom európskom stole, čo pre nich predstavuje novú, kultúrnu „cestu vpred“ – do budúcnosti, ďaleko od skutočného ‚Starého sveta‘, ktorý považujú za skleroticky otrávený a zastaraný.

Koniec koncov, ako inak by sa dalo vysvetliť úplne protichodné množstvo Európanom privlastnených zvráteností a kultúrnych nezrovnalostí, ktoré sa teraz maskujú pod rúškom „ukrajinskej kultúry“? Ide len o tokenizáciu „pozerania sa dozadu“ s cieľom legitimizovať zúfalé ťahanice smerom k európskej kozmopolitnej degenerácii – a akceptácii. Nie je to oživenie alebo renesancia kultúry, ale skôr jej bastardizácia a deracinácia.

Keď sa Ukrajiny zmocňuje terminálna mánia, ktorá ju posúva za hranice „zlyhávajúceho štátu“ do niečoho dovtedy nevídaného, protichodné póly hrozivej nezrovnalosti budú na rozdiel od toho pravdepodobne len rásť. Ukrajina a najmä AFU, sa bude čoraz viac stávať ihriskom vydedených a opustených, vymytých a vyprahnutých, stratenej a duševne zlomenej generácie bezduchých svojvoľných, hľadajúcich rýchle dobrodružstvo alebo možno – podvedome – východisko zo života.

A zatiaľ čo Rusko, možno občas náhlivo spomalene zatáča a zdá sa byť zatlačené do úzadia mládežníckym fanatizmom a ideálnou naliehavosťou AFU, korene Starého sveta sú hlboko zapustené a jeho múdrosť a strategická predvídavosť majú generačný rozsah. Jeho kôra môže byť zjazvená, ale strom bude stáť dlho po tom, čo satyrické kvílenie ‚Nového sveta‘ zmizne do súmraku.

Zdroj: https://simplicius76.substack.com/p/shibboleths-of-war-the-clash-of-old

Tolik SIMPLICIUS.

Přiznávám, že mne takovýhle pohled  na  tuhle ensmyslnou a  neuvěřitelně  zbytečnou válku nikdy nenapadl!! A nehodlám řešit, jestli mu věřím nebo ne. Protože je zajímavý. Ale  jen do chvíle, než si člověk uvědomí, kolik, že už zemřelo lidí na obou stranách.  A pokud  to někdo bere, navíc  s potěšením,  jako  jednu velkou hr  střílečku na  živo, pak je to tím zběsilejší a zbytečnější. Nicméně  ta základní myšlenka  SIMPLICIUSE  mi nejd e z hlavy.

V každé případě  děkuji M za navigaci i překlad. NAsypejte mu prosím celé hvězdné nebe. Díky.

Příspěvek byl publikován v rubrice Hosté se štítky , , , . Můžete si uložit jeho odkaz mezi své oblíbené záložky.